Firmy bojujú s extrémnym nárastom faktúr za energie. Podľa odborníkov majú viaceré možnosti

Ide pritom o drobných podnikateľov, živnostníkov či menšie firmy. Tie prevádzkujú napríklad miestny obchod, holičstvo, reštauráciu, kaviareň či fitnescentrum so spotrebou do 30 megawatthodín ročne pri elektrine a do 100 megawatthodín pri plyne. Ide o zákazníkov s regulovanou­ cenou.

Regulované ceny malým a stredným podnikom v súčasnosti viac škodia, keďže dostávajú elektrinu od dodávateľov, ktorí ju nakúpili v čase vysokých cien na burzách. Teraz dodávatelia firmám vysoké ceny premietajú aj do cenníkov. Druhou skupinou sú podniky, ktoré nespadajú do cenovej regulácie a elektrinu nakupujú na krátkodobom, teda výhodnejšom, trhu, kde cena výrazne klesla. Aj ony však dostávajú mnohonásobne vyššie účty za energie.

Čítajte viac Sledujeme masívny pokles cien plynu a elektriny. Kde sa až zastaví?

Najvyhrotenejšia situácia nastane zrejme o mesiac. Podnikatelia budú musieť zaplatiť prvú vysokú faktúru za energie. Budú tak stáť pred ťažkou dilemou. Vysoké účty zaplatiť, biznis zabaliť alebo počkať na pomoc od štátu, ktorá mešká.

To, že podnikatelia musia platiť oveľa vyššie ceny, než sú súčasné na burzách, je podľa Andreja Lednára zo spoločnosti Prvá energetická zlyhaním systému, ktorý sa neprispôsobil aktuálnemu vývoju a situácii. Upozorňuje, že pri regulovanom segmente sa vychádza z prvých šesť mesiacov roka 2022, čo bolo vzhľadom na vývoj na burze nevýhodné. „Momentálne nie je k dispozícii žiadna podpora a odberatelia sú odkázaní čakať. Plánované opatrenia vlády vyzerali dostatočné, ale ku koncu roka boli pôvodné plány výrazne okresané a hneď v prvé dni nového roka vidíme úplný kolaps,“ opisuje situáciu pre Pravdu.

Pomoc? Žiadna neexistuje

Vláda síce pomoc pre malé a stredné podniky sľúbila cez cenové stropy, ich efekt však zatiaľ podniky necítia. Cenové stropy predstavila vláda ešte vlani. Pri plyne sú na úrovni 99 eur za megawatthodinu a pri elektrine na úrovni 199 eur za megawatthodinu. Štát by mal podnikom hradiť 80 percent rozdielu medzi tým, čo dostávajú v nových faktúrach a cenovými stropmi. Štát podľa rezortu hospodárstva na malé podniky nezabudol, už čoskoro zverejní výzvu, cez ktorú budú môcť na energie žiadať o ďalšie kompenzácie.

Oveľa horšiu situáciu hlásia veľké podniky. Problémy hlásia najmä veľkí priemyselníci. „Nám je jasné, že Slovensko nemá také rezervy ako napríklad Nemecko alebo Francúzsko, aby vedelo kompenzovať rozdiel cien v EÚ a mimo EÚ, ale existuje množstvo opatrení, ktoré sa dajú uplatniť. Žiaľ, momentálne žiadna diskusia o takýchto opatreniach neprebieha,“ hovorí pre Pravdu generálny riaditeľ oravského podniku OFZ Branislav Klocok. Fabrika iba za elektrinu dala v prvom polroku 10 miliónov eur. Pár stotisíc eur od vlády je tak veľmi slabá náplasť. Sťažuje sa, že vláda zatiaľ pre energeticky náročné podniky neurobila nič okrem jedinej výzvy za dva mesiace roka 2022, ktorá platí rovnako pre všetky podniky.

Rovnako kritickí sú aj košickí železiari. „Stále nie sú v pomoci firmám zahrnuté najväčšie podniky, ktoré majú aj najvyššiu spotrebu, znižuje sa tak konkurencieschop­nosť slovenského priemyslu,“ tvrdí pre Pravdu hovorca U. S. Steel Košice Ján Bača. Chceli by znížiť poplatky za distribúciu a prenos, keďže komoditu nakupujú aj oni v rovnakej výške ako konkurencia v zahraničí. „Žiadali sme preto zrušenie tarifných a distribučných poplatkov a napokon sme sa dostali k tomu, že tieto poplatky sú ešte vyššie,“ čuduje sa Bača. „Je to nepochopiteľné, nevieme, s čím môžeme rátať. Veľmi ťažko sa v takejto situácii plánuje. Dopyt zatiaľ nestúpa, pracujeme na dvoch peciach, jedna stojí,“ dodáva Bača.

Pridáva sa aj ďalší veľký podnik Duslo Šaľa. Chemička spotrebuje obrovské objemy plynu, ktorého cena sa na trhoch oproti časom spred vojny predražila. „Ceny zemného plynu a elektrickej energie sa našej spoločnosti v kumulácii za minulý rok zvýšili o stovky miliónov eur v porovnaní s predchádzajúcim rokom,“ vymenúva riaditeľ Dusla Petr Bláha. „Žiadnu štátnu pomoc v danej situácii nevyužívame, pretože ani žiadna taká pomoc pre odbor v ktorom podnikáme, veľkosť našej spoločnosti či spotrebu energetických komodít, nebola doteraz zverejnená,“ kritizuje Bláha pomoc od štátu.

Prvé mesiace budú bojom o prežitie

Obdobie najbližších mesiacov bude doslova bojom o prežitie. Firmy sa budú boriť s nedostatkom likvidity a s prudkým nárastom nákladov. Upozornil na to ešte v decembri Slovenský živnostenský zväz, podľa ktorého podniky musia zvýšené faktúry uhrádzať z vlastných prostriedkov alebo preklenovacích úverov. „O dotácie na obdobie január až marec 2023 sa zatiaľ nedá požiadať, a keďže pomoc je plánovaná ako refundácia už uhradených faktúr, obdobie najbližších mesiacov bude doslova bojom o prežitie,“ napísala generálna sekretárka zväzu Miriam Bellušová.

Upozorňuje tiež na skutočnosť, že aj zastropovaná výška garantovaných cien je pre firmy veľmi problematická. Podľa nej podniky musia z vlastných zdrojov uniesť zhruba trojnásobný nárast ceny elektrickej energie a dvojnásobný nárast ceny plynu, až potom si budú môcť uplatniť nárok na dotovanú cenu.

Čítajte viac Ceny bývania sa definitívne zlomili. Byty klesajú už na celom Slovensku (prehľad cien)

Šéf hospodárskeho výboru Peter Kremský (OĽaNO) kritizuje súčasný stav, ktorý je podľa neho výsledkom regulácie energetiky a trhu s elektrinou, aká funguje na Slovensku. „S týmto musíme niečo urobiť. Na výkyvy na svetových trhoch a energetickú vojnu nemôžu doplatiť najslabší. Ani najslabší podnikatelia a najmenšie obce,“ napísal na sociálnej sieti.

Čítajte viac Začali prichádzať brutálne zvesti. 5 až 6-násobné faktúry za energie dostali prvé firmy, tvrdí Kremský

Podnikatelia dnes netušia, ako im budú kompenzované ceny za zvýšené zálohové faktúry za energie, upozorňuje bývalý štátny tajomník rezortu hospodárstva Karol Galek (SaS). „Vláda nekoná, mlčí a nemá žiadny časový plán, žiadny predstavený objem kompenzácií či schému, podľa ktorej by sa mohli podnikatelia riadiť,“ kritizuje kroky vlády. Vyzýva ju, aby predložila harmonogram, schému a rozpočet vrátane všetkých ostatných dotácií, ktoré budú k dispozícii v tomto roku na kompenzácie vysokých cien energií pre podnikateľov.

Odberateľ môže ísť do rizika

Drahú elektrinu dostávajú malé podniky s regulovanými cenami. Ceny elektriny sú pre ne od Nového roka stanovené od 622 eur do 786 eur za megawatthodinu bez dane z pridanej hodnoty (DPH), ukazuje napríklad cenník Stredoslovenskej energetiky. Ak si to porovnáme s vlaňajškom, ide o vysoké medziročné nárasty. Cenník regulovanej dodávky elektriny v roku 2022 pre malé podniky v jednopásmovej sadzbe bol stanovený na úrovni 79,4 eura za megawatthodinu bez DPH. Tento rok je cenník v rovnakej sadzbe už na úrovni 622 eur za megawatthodinu bez DPH. To je skoro 700-percentný nárast.

Sú aj také podniky, ktoré nemajú dlhodobé ročné zmluvy, ale nakupujú elektrinu na spotovom, teda krátkodobom trhu. Ceny nie sú fixné, ale menia sa podľa vývoja na burze. V poslednom období sme svedkami masívneho poklesu cien elektriny na burzách. Analytik Ján Pišta zo Spoločnosti JPX vysvetľuje, že aktuálne denné, mesačné aj kvartálne ceny sú v porovnaní s touto ročnou cenou oveľa nižšie.

„Otvára sa tak pre odberateľa možnosť ísť do rizika a nakupovať radšej za denné, tzv. spotové ceny, namiesto tejto regulovanej,“ tvrdí pre Pravdu. To však prináša aj riziká. „Teraz sú síce ceny nízke, ale celý rok máme ešte len pred sebou a do konca roku sa môže udiať čokoľvek a ceny to môže opäť zdvihnúť na vysoké hodnoty,“ dodáva.

Ján Pišta ďalej vysvetľuje, že odberateľ môže požiadať o zmenu dodávateľa, ak mu to jeho zmluva umožňuje a v termínoch, ktoré sú tam uvedené. V prípade, že sa zaviazal odoberať celý rok, musí tieto vysoké ceny strpieť. Zostáva mu iba možnosť požiadať o kompenzáciu rozdielu voči cene 199 eur za megawatthodinu, ktorú sľúbila vláda.

Zle nastavená sadzba

Andrej Lednár hovorí, že sadzba za dodávku elektriny sa vyberá na základe spotreby a charakteru odberného miesta. „Veľká časť odberateľov má zle nastavenú sadzbu a vôbec túto časť dodávok neriešia,“ tvrdí. Na ilustračnom príklade vysvetľuje, že odberné miesto s najbežnejším profilom kancelárie či malej výroby, keď najväčšia časť spotreby prebieha cez deň, je často pre odberateľa výhodnejšia jednotarifná sadzba.

Jednopásmová sadzba je teda ideálna v tom prípade, ak najväčšia časť spotreby prebieha cez deň. Na druhej strane dvojtarifná sadzba, teda kombinácia vysokej (VT) a nízkej (NT) tarify, je vhodná, ak odberateľ významne odoberá viac elektriny počas nočných hodín. Vysoká tarifa zvyčajne platí od šiestej ráno do desiatej večer a nízka tarifa od desiatej večer do šiestej ráno. Takto meria aj elektromer.

Tie časy však nie sú fixné, treba si to vždy overiť. Počas noci je menšia spotreba a ceny sú nižšie, vysvetľuje Pišta. Lacnejšiu tarifu cez noc vie odberateľ využiť napríklad na ohrev vody v bojleri či na spotrebiče, ako sú pece na pečenie pečiva. „Viem si predstaviť, že tam, kde sa to dá, niektorí odberatelia môžu rozmýšľať nad tým, že časť svojich činností presunú do nočných hodín, aby ušetrili,“ vysvetľuje možnosti pre podniky.