Mnoho analytikov dúfalo, že september so sebou prinesie očakávané znižovanie rastu cien. Nestalo sa tak. Čísla hore stále poháňajú výdavky pre domácnosti, a to potraviny (23 percent) a náklady na bývanie vrátane energií (17 percent), informuje o tom Štatistický úrad Slovenskej republiky (ŠÚ SR).
„Nepotvrdil sa kvôli intenzívnejším inflačným tlakom zo strany potravín, vrchol rastu sa posunul do neskoršej časti roka,“ vysvetľuje Matej Horňák, analytik Slovenskej sporiteľne. S tým, že predpokladá priemernú mieru inflácie v tomto roku na 12,4 percenta.
Potraviny prispievajú najvýraznejšou mierou k celkovej inflácii. Ale všetky základné zložky inflácie sa pohybujú pri historicky najvyšších úrovniach. Do výrobných a následne do spotrebiteľských cien sa premietajú extrémne drahé energie a ceny komodít, hodnotia nové čísla analytici v úseku meny, štatistiky a výskumu Národnej banky Slovenska (NBS).
Kedy inflácia poklesne?
Rast cien pre budúci rok je ťažká otázka aj pre ekonómov. Odhad, ako tvrdí Horňák, je zahalený vysokou mierou neistoty, keďže presná forma regulácie cien energií pre domácnosti je stále neznáma. Nateraz však v Slovenskej sporiteľni predpokladajú priemernú mieru inflácie v roku 2023 na úrovni 11 percent, dôležité však budú aj európske opatrenia či kompenzácie pre firmy, keďže budú ovplyvňovať ceny ostatných tovarov a služieb cez náklady firiem. „Zvýšená inflácia tu tak s nami ostane pravdepodobne ešte niekoľko rokov, keďže negatívne dopady na spotrebiteľov sú rozkladané v čase, avšak na výrazne nižších úrovniach než pozorujeme v týchto mesiacoch,“ dodal analytik Slovenskej sporiteľne.
Začiatkom roka 2023 NBS očakáva skokovitý rast cien elektriny, plynu a tepla. Regulované ceny sa výrazne zrýchlia a mali by negatívne pôsobiť na vývoj reálneho príjmu priemernej domácnosti.
Aj v nasledujúcich mesiacoch sa bude teda inflácia držať nad hranicou 14 percent, očakáva analytička Jana Glasová z 365.bank „Ale k prudkému zrýchleniu už tento rok nedôjde,“ dodala. Ceny potravín tak budú ešte v nasledujúcich mesiacoch stále rásť, a to hlavne z dôvodu rastúcich cien energií, ale aj z dôvodu horšej úrody vo viacerých európskych krajinách, ktoré trápili suchá.
Čítajte viac Veľký útok inflácie na platy Slovákov. Reálne mzdy klesli vo všetkých odvetviach (+ grafy)
Avšak Glasová, tak isto ako NBS predpokladá, že ďalšiemu zrýchľovaniu inflácie bude Slovensko čeliť od januára 2023, kedy sa do nej premietne zvýšenie regulovaných cien energií. „To súvisí s prudko rastúcimi cenami plynu aj elektrickej energie na svetových trhoch,“ dodala analytička. S tým, že úroveň budúcoročnej inflácie bude závisieť hlavne od opatrení, ktoré sa prijmú na európskej aj na národnej úrovni s cieľom zmierniť dopady drahých energií na domácnosti aj na firmy.
V prípade, že prijaté opatrenia zamedzia extrémnemu nárastu regulovaných cien, tak priemerná inflácia by sa v roku 2023 mohla pohybovať na úrovniach okolo 15 percentách, odhaduje Glasová. K tomu dodáva, že pri výraznejšom náraste regulovaných cien energií by inflácia mohla prekročiť až hranicu 20 percent.
Pozitívnejšie sa na situáciu pozerá Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank. „Zrýchľovanie inflácie by sa už v nasledujúcich mesiacoch mohlo spomaliť. Nie je ani vylúčené, že tohtoročný vrchol medziročnej inflácie už máme za sebou,“ uviedol.
Ďalšiemu zrýchľovaniu medziročného rastu by však mali brániť skôr technické faktory v podobe vysokej minuloročnej porovnávacej bázy ako reálne zvoľnenie cenového tlaku v ekonomike. Rast cien by preto mal ostať silný a spomaľovanie dynamiky medziročnej inflácie by malo byť len veľmi pozvoľné.
Koršňák sa zhoduje s analytikmi, že kľúčovou položkou, ktorá určí úroveň inflácie v budúcom roku, budú ceny plynu, elektriny a tepla. Plné premietnutie trhových cien do cien pre domácnosti by v budúcom roku zrýchlilo infláciu až k úrovniam okolo 25 až 30 percent. Stále však Koršňák predpokladá, že vláda nárast cien energií pre domácnosti bude výrazne tlmiť a celková inflácia sa tak udrží na podobných úrovniach ako v tomto roku.
Inflácia požiera úspory
Výrazné zdražovanie sa neprejavuje len na energiách a potravinách. Pociťovať ho ľudia začali už aj na objeme peňazí, ktoré si ukladajú na účtoch v bankách. „Objemy vkladov síce stále rastú, no pomalším tempom,“ uviedla investičná platforma Portu.
Podľa údajov NBS v ôsmom mesiaci tohto roka dosiahli celkové vklady obyvateľstva 42,9 miliardy eur, rok predtým to bolo 42,5 miliardy eur. Nárast je teda o 400 miliónov eur je výrazne nižší, než napríklad medzi rokmi 2020 a 2021 kedy presiahol úroveň 3,3 miliardy eur.
Zároveň tiež klesol aj podiel vkladov uložených na bežných účtoch, pre ktoré je charakteristické nulové úročenie.
Čítajte viac Pomoc za 1,5 miliardy stojí, poslanci sa boja Matovičových atómoviek. Kollár sa vyhráža predčasnými voľbami