Minister financií Igor Matovič (OĽaNO) napríklad nedávno pretlačil balík za 1,2 miliardy eur ročne. Pôvodne ho síce prezentoval ako pomoc rodinám proti inflácii, z neskorších vystúpení však bolo zrejmé, že si tým zaumienil aj meniť populačnú krivku. Jeho stranícky nominant a minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan (nom. OĽaNO) dokonca vyhlásil, že odštartuje novú generáciu „Matovičových detí“. Zvučný politický marketing však naráža na problém. Experti na demografiu tvrdia, že rozdávanie peňazí prostredníctvom „krúžkovného“, s ktorým sa mimochodom už nepočíta, prídavky na deti alebo vyšší daňový bonus vyššej pôrodnosti nepomôžu.
Dôležité je podľa riaditeľa Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce Martina Kahanca nielen zlepšovanie pôrodnosti, ale aj zabezpečenie dobrých šancí pre život. Teda to, do akej miery školský systém deťom a mladým ľuďom, a to aj tým zo sociálne znevýhodneného prostredia, umožňuje napĺňať svoj potenciál učiť sa a následne sa plnohodnotne uplatniť na trhu práce.
Čítajte viac Ekonómovia rozobrali Matovičov miliardový balíček na drobné. Pozrite si 5 kľúčových vecí, na ktoré prišli
Inak povedané, nejde len o počty detí, ale aj o to, ako im spoločnosť umožní rozvíjať sa a prispieť k udržateľnej prosperite krajiny. „Načo nám je vyššia pôrodnosť, keď veľká časť detí zo Slovenska odíde študovať a pracovať do zahraničia a ďalšie ponecháme v pasci chudoby a sociálneho vylúčenia?“ pýta sa Kahanec. Na druhej strane podľa neho prílev kvalifikovaných pracovníkov a mladých talentov zo zahraničia môže kompenzovať demografický deficit.
Ako uviedol demograf Branislav Bleha v rozhovore pre Pravdu, „rodina nie je kávovar, viac mincí sa nerovná viac kávy“. Odborník potvrdzuje, že demografická kríza je problém, ktorému Slovensko čelí a ktorý treba riešiť. V roku 2060 má mať totiž každý tretí obyvateľ Slovenska najmenej 65 rokov. „S návrhom (tzv. rodinným balíkom – pozn. red.), ako bol prezentovaný, kategoricky nesúhlasím. Stávam sa tak asi ďalším nepriateľom rodín, hoci 20 rokov na prednáškach a v médiách komunikujem potrebu populačnej politiky," hovorí Bleha. Tvrdí, že jednak nesúhlasí s formou, akou bol prijatý, navyše však podľa neho ani nenaplní sľubované demografické ciele. „Prezentované to ale miestami bolo tak, že od zajtra na Slovensku nebudú stíhať pôrodnice. Ale aj z pohľadu demografie je to niečo, čo je extrémne drahé, ak sa bavíme o vplyvoch na zvýšenie pôrodnosti. Pomoc rodinám ako sociálna záležitosť je jedna vec, ale pronatalitná rovina je o inom,” upozorňuje Bleha.
„Vo všeobecnosti pripomínam, že finančné stimuly málo, ak vôbec, priamo vplývajú na pôrodnosť,“ uviedol Viliam Páleník, ekonóm Ekonomického ústavu SAV. Podotýka, že navyše v čase neistoty (napríklad v čase vojny) sa pôrodnosť nezvyšuje, skôr znižuje. „Z toho podľa môjho názoru vyplýva, že aktuálny prorodinný balíček v krátkej dobe nezvýši pôrodnosť. Na druhej strane táto pomoc zvýši životnú úroveň všetkých rodín s deťmi, čo možno vo všeobecnosti privítať, avšak v čase ekonomickej nestability sprevádzanej vysokou infláciou považujem za prioritnejšie znižovať dopad inflácie na čo najširšie zraniteľné skupiny."
O tom, že nestačí iba nalievať peniaze do peňaženiek rodičov, svedčí aj nový ekonomický výskum. Portál VoxEU priniesol sumár vedeckých poznatkov, ktoré konštatujú, že o pôrodnosti rozhoduje súhra viacerých faktorov. Cez adekvátnu výšku materskej, pomoci pri starostlivosti o dieťa od partnerov, dostatku škôlok a jasieľ až po dostupnosť bývania. „Politikom, ktorí sa zaujímajú o extrémne nízku pôrodnosť, nové poznatky neponúkajú jednoduché a okamžité riešenia. Dnes sa v krajinách, kde pracuje viac žien, rodí viac detí. Štyri faktory, ktoré uľahčujú spojenie kariéry a pôrodu dieťaťa sú: rodinná politika, spolupracujúci otcovia, priaznivé spoločenské normy a flexibilný trh práce,“ tvrdia ekonómovia. Žiadny z týchto faktorov Matovičov balíček nerieši.
Môže vôbec vláda niečo urobiť, aby zastavila alebo zvrátila pokles pôrodnosti? Je Slovensko krajina s dobrými podmienkami na príchod dieťaťa? Denník Pravda z odporúčaní odborníkov vybral niekoľko oblastí, ktoré by pre pôrodnosť na Slovensku mohli byť aj pozitívnymi.
1. Viac peňazí nie je všeliek, no pomôcť môžu
Viac peňazí napriek všetkému rodičom môže pomôcť mať viac detí. „Finančná podpora, respektíve politiky, ktoré znižujú náklady na dieťa, môžu ovplyvniť rozhodnutie mať dieťa,“ informuje Kahanec. K tomu uvádza príklad z provincie Quebec, kde koncom osemdesiatych rokov dotácia do maximálnej výšky osemtisíc kanadských dolárov zvýšila pôrodnosť o 12 percent, a až o štvrtinu medzi tými, ktorí sa kvalifikovali na maximálnu výšku podpory.
Ďalším príkladom, ktorý uvádza, sú aj skúsenosti z Izraela zo začiatku milénia. Tie zase naznačujú, že výrazná zmena detských prídavkov ovplyvňuje rozhodnutie mať tretie dieťa. Iné výsledky z Maďarska naznačujú, že kým prídavky na deti zvýšili pravdepodobnosť mať tretie dieťa skôr medzi ľuďmi s nízkym vzdelaním, štedré daňové úľavy mali podobný efekt pre rodičov s vysokoškolským vzdelaním.
„Ide však o veľmi drahé opatrenia, ktoré môžu ohroziť udržateľnosť verejných financií a ich benefit je s ohľadom na vyššie spomenutý odlev talentov do zahraničia a sociálne vylúčenie veľkej časti detí otázny,“ doplnil Kahanec.
Čítajte viac Kríza prichádza. Rodina nie je kávovar, viac mincí sa nerovná viac kávy, tvrdí demograf
K rozhodnutiu mať deti prispieva množstvo ďalších faktorov. Určite je to aj ekonomická či sociálna stabilita. Ale aj spoločenská atmosféra, do ktorej by mali rodičia deti priviesť. „Ak žijete v prostredí ekonomickej, sociálnej, spoločenskej neistoty, v prostredí zvyšovanej nenávisti a polarizácie spoločnosti, tak si myslím, že to neprispieva k pozitívnemu rozhodnutiu mať dieťa. Vytvoriť a stabilizovať ekonomicky, sociálne, politicky, legislatívne, kultúrne i mentálne priaznivo nastavenú spoločnosť, v ktorej sa jednoducho cítite dobre, trvá oveľa dlhšie a vyžaduje väčšie úsilie, ako poslať 100-eurový príspevok alebo posielať pravidelne 200 eur na dieťa,“ uviedla v rozhovore pre Pravdu Monika Uhlerová, prezidentka Konfederácie odborových zväzov.
2. Materská aj pre otcov
Keď sa na to, prečo by žena mala priniesť dieťa na Slovensko pozrieme postupne, zistíme, že štát má veľa medzier, ktoré by mal vyplniť, aby ženy s radosťou privádzali svoje ratolesti na svet.
Medzi prvými situáciami, ktoré mamičky riešia, je určite materská dovolenka. Tá sa na Slovensku od mája 2017 zvýšila zo 70 percent na 75 percent denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Vypláca sa do troch rokov dieťaťa. Dĺžka materskej dovolenky je zákonom stanovená na 34 týždňov, pre osamelé ženy je to 37 týždňov a ženy, ktoré zároveň porodili dve a viac detí, majú nárok na 43 týždňov.
Čitateľka Pravdy Simona z dediny Lúčky má dve deti. Na prvé mohla poberať materskú dovolenku, pretože odpracovala deväť mesiacov nepretržite za sebou. Pri druhom dieťati už mala problém. Pretože popri materskej nepracovala. „Dnes mi chodí 370 eur rodičovský príspevok. Mám ho ešte zvýšený z prvého dieťaťa. O mesiac sa mi zníži a prepne na druhé dieťa, pri ktorom nemám nárok na zvýšený príspevok,“ prezradila, s tým, že jej príde nespravodlivé dostávať príspevok len na jedno dieťa. „Keby som teraz mala tretie dieťa, dostávala by som na všetky tri približne 270 eur, a to je veľmi málo,“ uzavrela Simona.
Čítajte viac Na jedno dieťa viac ako traja seniori. Index starnutia Slovákov rýchlo rastie
Analytici odporúčajú zlepšiť materskú pre otcov, teda tzv. „otcovskú“. Zuzana Dančíková z Inštitútu finančnej politiky tvrdí, že dnes už každý štvrtý otec odchádza na otcovskú. „Slovenská materská pre otcov patrí k najštedrejším politikám svojho druhu na svete. Tieto politiky môžu posilniť postavenie žien na trhu práce, prispieť k vyrovnávaniu nerovností v deľbe platenej a neplatenej práce matiek a otcov. Zároveň umožňujú otcom tráviť čas a vytvárať si vzťah so svojimi deťmi. Dosiahnutiu týchto cieľov môže pomôcť ďalšia podpora jej využívania prostredníctvom informačnej kampane, zavedenie materskej na čiastočný úväzok či umožnenie čerpania materskej na viac častí,“ menuje návrhy Dančíková.
3. Miesta v škôlkach a jasliach
„Pre podporu pôrodnosti sú dôležité dostupné jasle a škôlky, možnosť flexibilnejších úväzkov pre rodičov s nezaopatrenými deťmi, rovnomernejšie zdieľanie starostlivosti o domácnosť a deti, inkluzívna podpora všetkých typov rodín a rodičov, kvalitná zdravotná starostlivosť (vrátane prenatálnej a pôrodnej starostlivosti) a dostupné bývanie,“ uvádza Kahanec možnosti podpory pôrodnosti.
Po materskej dovolenke Slovenky ukladajú svoje deti do materskej školy. Niektoré deti sa do nej však dostanú až v predškolskom veku. „S maličkou dušičkou som prihlasovala dcérku do škôlky, pretože všade bolo doteraz plno. U nás v dedine sa ale veľa detí nenarodilo, tak našu malú do škôlky prijali,“ uviedla Simona.
Ešte v roku 2019 Samuel Varsik z ministerstva školstva napísal, že „analýza existujúcich kapacít ukazuje, že voľné kapacity v materských školách dokážu zabezpečiť miesta maximálne pre 91,3 percenta 5-ročných detí bez zmeny počtu mladších detí, ktoré dnes materské školy navštevujú“. Pre plnú zaškolenosť 5-ročných bude podľa neho nutné dobudovať ďalších minimálne 1 828 miest. V tom istom roku bolo zamietnutých viac ako 11-tisíc žiadostí o miesto v škôlke v rámci celej krajiny. Problém nedostatku miest v škôlkach pretrváva roky a je odrazom neschopnosti štátu a samospráv reagovať na zmeny v populačnom vývoji.
4. Dostupné bývanie
Nájsť si strechu nad hlavou je pre mladých rodičov priorita. Faktom však je, že dostupnosť bývania, aj keď je stále relatívne dobrá, sa rýchlo zhoršuje. Dostupnosť bývania spadla na úroveň spred ôsmich rokov. Po vrchole z roku 2015, keď bol pomer splátky voči platom podľa čísel Národnej banky Slovenska najlepší, je situácia čoraz horšia. A najnovšie klesla aj v druhom štvrťroku 2022. Odborníci na problematiku sa zhodujú: prestávame zarábať toľko, aby sme si mohli kupovať nové bývanie, ktoré je stále drahšie a drahšie. Navyše, banky začali rapídne dvíhať úroky na hypotékach. Ešte pred polrokom bol úrok pod jedným percentom bežnou realitou aj v dvoj- či trojročných fixáciách. Dnes už priemerne takmer nejde pod dve percentá.
5. Slabšie platy, pokuta za materstvo
Ženy navyše stále ťahajú v platoch za kratší koniec povrazu. Platový rozdiel podľa Eurostatu medzi mužmi a ženami je 16 percent. Navyše, analytici IFP dokonca nazývajú znevýhodnenie žien „pokutou za materstvo“. „Sociologická literatúra používa na označenie rozdielov medzi matkami a bezdetnými ženami, resp. medzi matkami a otcami, pojem ‚pokuta za materstvo‘, resp. ‚materská príjmová penalta‘,“ konštatujú ekonómovia vo svojom príspevku. „Jednou z hlavných príčin sú nižšie príjmy matiek, ktoré čelia takzvanej pokute za materstvo. Zatiaľ čo otcovia s jedným až troma deťmi zarobia viac než bezdetní muži, príjem matiek s každým ďalším dieťaťom klesá,“ tvrdí IFP.
Rýchlejšiemu návratu matiek do práce a menšej pokute za materstvo môžu pomôcť podľa nich cenovo dostupné a kvalitné škôlky a jasle pre všetkých rodičov, ktorí o ne majú záujem. Ďalej motivačné nastavenie politík pre otcovskú dovolenku, súbežné zavedenie flexibilnejších foriem materskej dávky a rodičovského príspevku spolu s príspevkom na starostlivosť či dostupná práca na skrátený úväzok. Aj šesť rokov po prvom pôrode odpracujú matky ročne priemerne o 2,5 mesiaca menej a ich mzdy sú až o 33 percent nižšie, než keby deti nemali. „Príjmy matiek z práce po narodení prvého dieťaťa klesajú takmer na nulu a o šesť rokov neskôr sú nižšie o 55 percent v porovnaní s úrovňou, ktorú by dosiahli, ak by sa ženy rozhodli deti nemať,“ bilancujú svoje zistenie ekonómovia.
Čítajte viac Slovensko do konca dekády stratí 200-tisíc pracovných miest. Najviac to pocítia muži
S rodovými rozdielmi zápasia ženy už generácie a sú podhodnotené z viacerých dôvodov. „Za prácou žien sa často ukrýva neviditeľná práca, ktorú denne vykonávajú. Nielenže kvôli rodine sa často vzdávame svojich kariérnych snov a ambícií, ale aj mnoho zamestnávateľov dnes ešte vníma, že žena po návrate z materskej dovolenky by mala nastúpiť na nižšiu pracovnú pozíciu, ako tú, z ktorej odchádzala,” uvádza manažérka portálu Kariéra.sk Katarína Tešla.
Treba posilniť šance na realizáciu žien na trhu práce, dodáva Páleník. Budovať si vlastnú kariéru prispieva skôr k rozhodnutiu, že ženy nebudú mať deti. Kedysi sa očakávalo, že primárne má žena mať deti a starať sa o rodinu. Akékoľvek iné myslenie bolo značne stigmatizované. Dnes čoraz viac žien otvorene hovorí o tom, že deti nechce mať. Chcú sa venovať kariére a podobne. Postupne sa to stáva aj spoločensky akceptovateľné.