Ľudia šetria už aj na chlebe. Zažívame cenový šok, ktorý tu nebol od pádu socializmu

Slovenskí spotrebitelia reagujú na rastúce ceny potravín uskromňovaním. Kupujú dokonca už aj menej chleba. Medziročne zdražel takmer o štvrtinu a jeho spotreba klesla o šesť percent. Ľudia míňajú menej peňazí aj za rastlinné tuky a oleje. Nečudo, od leta do leta zdraželi až o vyše 52 percent.

21.08.2022 05:00
potraviny Foto:
Ilustračné foto.
debata (267)

Niečo podobné zažilo Slovensko po páde socializmu, keď federálny minister financií Václav Klaus radikálne obmedzil agrodotácie a zrušil zápornú daň z obratu na potraviny, čo bola štátna podpora pre spotrebiteľov kupujúcich mlieko či hovädzie mäso.

VIDEO: Heger o cenovom šoku: Máme opatrenia pre ľudí aj firmy pri energiách. (celú reláciu si môžete pozrieť TU).

Aj teraz zažíva obyvateľstvo cenový šok podobný Klausovej liberalizácii, keďže reálne príjmy zaostávajú za infláciou, potravinovou predovšetkým. Ľudia naozaj výrazne šetria. Zmenu v správaní spotrebiteľov si ako prví všimli obchodníci a ich dodávatelia.

Východná Čítajte viac Dedinka na Liptove ide príkladom. Dreva má dosť a v zime mrznúť nebudú

„Momentálne hrá cena najvyššiu rolu pri rozhodovaní sa zákazníka, ktorý produkt preferuje. Všetky ostatné faktory sú v podstate len doplnkové, niektoré až zanedbateľné,“ komentoval správanie spotrebiteľov Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO), ktorá zastupuje veľké reťazce ako Kaufland, Lidl či Tesco.

Už na jar si obchodníci všimli silnú polarizáciu dopytu, keď začala prevažovať skupina kupujúcich orientujúcich sa iba na cenu, len menšina zákazníkov si vyberala do košíka prémiové výrobky.

„Táto polarizácia naďalej platí. Kvôli znižujúcej sa kúpyschopnosti spotrebiteľov neustále sa prehlbuje skupina orientujúca sa na ceny,“ povedal predseda SAMO Martin Krajčovič. Dodal, že sa znižuje aj obsah nákupného košíka, zákazníci radšej prídu častejšie do obchodu, ako by nekúpili niečo neuvážene, viac kontrolujú svoje výdavky. S tým súvisí ale aj nižšia spotreba, ktorú je už vidieť nielen na nepotravinárskom sortimente, ale aj v rámci potravín.

Obavy z vývoja cien a zo správania spotrebiteľov majú aj pekári. Základný konzumný chlieb, kilogramový bochník ktorého stál ešte pred dvoma rokmi vo väčšine reťazcov okolo 90 centov, sa dnes na ich pultoch predáva od 1,49 po 1,89 eura. Na otázku Pravdy, kam sa cena chleba dostane v jeseni, Milan Lapšanský, predseda predstavenstva Zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov povedal, že príde ďalšie zdražovanie. Nemá byť malé, až dvojciferné.

Ak by sa teda cena chleba zvýšila o desať percent, potom by obyčajný kilogramový zlomil pre niektorých ľudí dôležitú psychologickú hranicu dvoch eur. To už bude podľa Lapšanského prituhá káva pre najnižšie príjmové skupiny. Už teraz totiž ľudia, ktorí sú odkázaní len na stále príjmy, povedzme dôchodcovia, kupujú menej chleba aj rožkov.

Energie prebili múku i prácu

Za rastom cien chleba, ale aj cukrárskych výrobkov či cestovín je zdraženie múky a energií. Tona múky stojí od 480 do 520 eur, čo je dvojnásobne viac ako pred rokom. No ešte viac znepokojuje pekárov raketový vzostup cien energií. Kým pred rokom platili za jednu megawatthodinu plynu 36 eur, teraz ju nakupujú o 540 percent drahšie, teda po 196 eur za MWh.

Rast cien nielen chleba, ale aj ďalších potravín by podľa pekárov nemusel byť taký strmý, keby vláda okamžite pristúpila k zaradeniu výrobcov čerstvých a základných potravín medzi subjekty s regulovanou cenou elektrickej energie a plynu. Situácia sa stáva podľa pekárov neudržateľnou.

rodina, obchod, potraviny, nákup, zálohovanie Čítajte viac Zažívame vrchol inflácie? Vystreliť nahor ju môžu ešte účty za energie

Na jej prekonanie žiadajú aj zastavenie platieb odvodov a poistného z príplatkov za prácu cez víkendy, sviatky či v noci. Lapšanský si neodpustil štipľavú poznámku, že vláda rezignovala na akúkoľvek prácu na zachovanie existencie slovenských výrobcov potravín.

Vzápätí na kritiku zareagoval agrorezort. Poukázal na to, že už pripravil návrh na zabezpečenie dostatočného množstva energií a ich dodávok do potravinárskeho priemyslu. Podľa rezortu pôdohospodárstva od konca apríla do 10. júna mohli potravinári vyplniť dotazník, na základe ktorého im ministerstvo poskytlo mimoriadnu finančnú pomoc v situácii extrémneho zdražovania. Na túto pomoc bolo vyčlenených osem miliónov eur, ktoré im po uzatvorení a vyhodnotení dotazníka zaslali do konca júla 2022.

„Na základe dát z tohto dotazníka mimoriadnej pomoci plánujeme v druhom polroku 2022 aktivovať schému štátnej pomoci z prostriedkov štátneho rozpočtu. Ide o mimoriadny dočasný rámec pre potravinárov a peniaze sa k nim dostanú najneskôr do konca roka 2022,“ uvádza sa v stanovisku agrorezortu.

Cieľom je podľa rezortu pôdohospodárstva poskytnúť finančné prostriedky na úhradu časti prevádzkových nákladov potravinárskych podnikov, ktoré musia znášať a predstavujú pre nich relatívne veľkú záťaž.

Poskytnutá pomoc pomôže zachovať kontinuitu hospodárskej činnosti potravinárskych podnikov a zabezpečí, že na trhu zostane dostupná dostatočná likvidita, ubezpečuje ministerstvo pôdohospodárstva.

Pekári však požadujú ešte razantnejšie riešenie. Lapšanský povedal, že v situácii, keď subjekty, ktoré vyrábajú energiu a dosahujú z jej predaja bezprecedentne vysoké zisky, by mali byť zdanené. Daň z neprimeraného zisku by sa mala rozdeliť aj medzi potravinárov, pretože sa nedá udržať výroba, ak narastú náklady o viac ako 500 percent.

Kto zrafinuje a zabalí olej

Vlčanov rezort stojí aj pred otázkou, ako vyriešiť zásobovanie obyvateľstva dražejúcimi rastlinnými tukmi a olejmi. Ešte v apríli podpísalo ministerstvo pôdohospodárstva memorandum s Poľnoservisom Leopoldov. Najväčší spracovateľ repky na Slovensku sa v ňom zaviazal, že zabezpečí výrobu surového repkového oleja potravinárskej kvality. „Môžem potvrdiť, že olej v požadovanom množstve vieme pre Slovensko vyrobiť,“ povedal predseda predstavenstva Poľnoservisu Robert Spišák.

Surový repkový olej je však iba núdzovým riešením, pretože treba dotiahnuť jeho rafináciu a plnenie do spotrebiteľského balenia. Ide o investíciu za zhruba 13 miliónov eur a teraz treba rozhodnúť ako ďalej. Keďže jej návratnosť je pomerne dlhá – okolo desať rokov, v čase rastúcich cien sa do nej súkromným investorom nechce. Otvára sa totiž aj iné riešenie, robiť rafináciu a plnenie repkového oleja v niektorej z okolitých krajín (Česko, Rakúsko, Maďarsko).

Otázka ako ďalej vo veci spracovania olejov je stále otvorená. Nemusela byť, pretože po privatizácii Palmy Tumys spoločnosťou Slavia Capital (vyústila do zatvorenia bratislavskej potravinárskej fabriky), žiadali poľnohospodári štát o podporu pri výstavbe nového olejárskeho závodu. Táto žiadosť v čase konjunktúry však išla do stratena.

Vedúci štrukturálnych analýz NBS, Branislav Reľovský. Čítajte viac Analytik NBS: Náš model lacnej pracovnej sily sa skončil, musíme konkurovať aj kvalitou

Podľa šéfa SAMO Martina Krajčoviča zásobovanie tukmi a olejmi je zatiaľ bezproblémové. „Tým, že cena stúpla pri týchto produktoch viac ako pri iných potravinách, najmä v prípade tukov, znižuje sa po nich aj dopyt. Nepredpokladáme, že by nastali nejaké problémy v rámci zásobovania,“ myslí si Martin Krajčovič.

Padá aj spotreba mäsa

Tohto roku klesne na Slovensku aj spotreba mäsa. Tá medzi rokmi 2010 až 2020 vystúpila z 56 na 72 kilogramov. Za prijateľnú sumu sa dá najpredávanejšie bravčové mäso kúpiť len v zľavách, ktoré znížia jeho cenu o 25 až 34 percent, inak však bravčová krkovička, stehno či karé stojí okolo 6 eur za kilogram, čím mäso pre ľudí s nižšími zárobkami stráca štatút všednej potraviny.

Mäso tak ako ostatné potraviny sa k cenám z minulého roka už nevráti. Nielen preto, že v celej Európe zdraželi krmivá, v cene ktorých sa premietli aj zdražené energie od nafty, cez elektrinu až po plyn, ale znížila sa aj ponuka jatočných zvierat.

„Slovensko je z vlastných chovov ošípaných sebestačné už len na 27 percent. Väčšina predávaného mäsa pochádza zo zahraničia, kde cena bravčoviny nepretržite rastie,“ vysvetlila Eva Forrai, výkonná riaditeľka Slovenského zväzu spracovateľov mäsa. Dodala, že bravčové polovice zdraželi od januára po august tohto roka o 57 percent. Trend zdražovania bude pokračovať, v jeseni treba rátať s tým, že za mäso a mäsové výrobky si ľudia ešte priplatia, prognózuje vývoj cien Eva Forrai.

Podobne ako pekári aj mäsiari sa dožadujú, aby vláda aspoň na určité obdobie zaradila potravinárstvo medzi energeticky regulované odvetia. Riešením by mohla byť aj avizovaná aktivácia schéma podpory zo strany Vlčanovho rezortu. Aby sa neminula účinku, treba podľa Forrai správne nastaviť podmienky čerpania, alokovať dostatočné množstvo finančných prostriedkov a zabezpečiť dostupnosť podpôr pre všetky druhy prevádzok.

© Autorské práva vyhradené

267 debata chyba
Viac na túto tému: #Potraviny #inflácia #zdražovanie
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy