Analytik NBS: Náš model lacnej pracovnej sily sa skončil, musíme konkurovať aj kvalitou

Čo vás najviac prekvapilo na vašej poslednej analýze o štrukturálnych výzvach našej krajiny?

V aktuálnom vydaní štrukturálnych výziev v tomto roku najviac rezonoval vplyv pandémie na zdravie – dĺžka života poklesla až o tri roky, čo je najviac v porovnaní s ostatnými štátmi Európskej únie (EÚ). Zaujalo tiež to, že pandémia mala najväčší dosah na viac zadlžené a menej zdravé firmy.

Čo je najväčší problém, ktorému slovenská ekonomika čelí?

Z dlhodobého hľadiska slovenská ekonomika nekonverguje (zjednodušene nedobieha – pozn. red.) k vyspelým krajinám. Skôr ide o stagnáciu. To, čo je potrebné, je naštartovať reformy v oblasti inovácií a vzdelávania.

Ako ich naštartovať?

V prvom rade je treba vyriešiť vzdelávací proces. Ale nielen mladých ľudí, ale aj proces celoživotného vzdelávania. V druhom rade treba naštartovať prílev technológií, ktoré dokážu naštartovať produktivitu práce.

Skúsme byť konkrétnejší, ako treba vyriešiť vzdelávací systém?

Treba reformovať celý proces od začiatku, či už ide o predškolské, či základné vzdelávanie, alebo celoživotné. Hlavne ho treba zosúladiť s trhom práce. Na dátach vidíme, že veľa študentov nedosahuje na pracovné pozície v odvetviach, ktoré vyštudovali.

Čítajte viac Strácame dych. Ekonómovia ukázali realitu životnej úrovne na Slovensku, západ nedobiehame, ale upadáme

V štúdii upozorňujete, že v HDP na hlavu prepočítanom na paritu kúpnej sily – čo je asi najrelevantnejší ukazovateľ porovnania životnej úrovne – sme poklesli z 81,8 v roku 2020 na 80,1 v roku 2021. Skúsme to vysvetliť bežnému človekovi, prečo je to dôležité.

Keď chceme mať komplexnejší obraz o životnej úrovni, musíme brať do úvahy rôzne ukazovatele. Nie je totiž rovnaké, keď niekto zarába 1 000 eur na Slovensku a vo Švajčiarsku. Do úvahy preto treba brať aj úroveň cenovej hladiny v jednotlivých krajinách. Hrubý domáci produkt na osobu prepočítaný v parite kúpnej sily je najlepší ukazovateľ porovnávajúci životnú úroveň.

Je teda realitou, že ekonomicky Slovensko zaostáva?

Áno, hovoria o tom čísla. A nie je to otázka jedného či dvoch rokov. Pandémia iba zvýraznila slabé miesta našej ekonomiky, či už je to otázka firiem, alebo zdravotníctva.

V štúdii ste napísali: „Potrebujeme zrýchliť reformný progres. Vyspelé ekonomiky už nedobiehame ani v raste hrubého domáceho produktu, ani v kúpnej sile. To sa potom odzrkadľuje na našej pozícii v konkurencies­chopnosti.“ Prečo je dôležitá konkurencieschop­nosť?

Konkurencieschop­nosť je schopnosť krajiny predávať svoje tovary a služby na otvorenom trhu. Všetci si kupujú švajčiarskeho hodinky preto, že sú kvalitné, aj keď sú drahé. Čiže nie je to iba o cene, ale aj o kvalite. Konkurovať sa dá cenou, ale aj inovatívnosťou a kvalitou. A to sa dá povedať nielen o firmách, ale aj o krajinách.

Čítajte viac Európske ceny máme, platy ani zďaleka. Závislosť od Ruska môže Slovensku ešte viac ublížiť

Čím chce Slovensko konkurovať – cenami alebo kvalitou?

Dlho sme mali postavenú ekonomiku na tom, že sme konkurovali nízkou cenou práce. Už sa skončilo obdobie, aké sme videli niekedy po roku 2004 či 2005, keď k nám prúdil silný prílev zahraničného kapitálu. V súčasnosti si kapitál hľadá inde svoje umiestnenie, my už v nákladoch práce ťažko budeme konkurovať zahraničiu. Konkurovať môžeme už iba kvalitou a s ňou súvisí kvalita pracovnej sily.

Kvalitná pracovná sila zrejme súvisí so vzdelaním. A tak sme zase pri téme vzdelávania…

Veľakrát sme konfrontovaní s tým, že príde sem investor a nevie nájsť kvalifikovanú pracovnú silu. A to nehovoríme iba o vysokoškolsky vzdelanom obyvateľstve.

Foto: PRAVDA: Ľuboš Pilc

Vedúci štrukturálnych analýz NBS, Branislav Reľovský. Vedúci štrukturálnych analýz NBS, Branislav Reľovský.

Keď sa model založený na lacnej pracovnej sile skončil, ako sú na tom susedné štáty ako Česko, Maďarsko a Poľsko?

Nevymykajú sa príliš. V niektorých ukazovateľoch je na tom lepšie Poľsko, v iných Česko. My však musíme naštartovať proces dobiehania za vyspelými krajinami EÚ.

V štúdii tiež píšete, že „výzvou tak ostáva nízka produktivita, ktorá sa premieta do relatívne nižších kompenzácií zamestnancov a disponibilných príjmov“. Platí stále, že čím vyššia produktivita, tým budú vyššie platy?

Žiadna firma nedokáže dať taký plat, aký by nedokázala pokryť cez svoje tržby a výnosy, čiže táto poučka stále platí. Firmy si tiež musia uvedomiť, že keď neponúknu vyššie mzdy, zamestnanci nebudú schopní kupovať si tovary a služby, ktoré ponúkajú.

Napriek slabým výsledkom dobiehame cenovú úroveň priemeru EÚ. To je ako možné?

Sme na otvorenom trhu, kde sme vystavení medzinárodnému prostrediu a veľa vecí dovážame. Dôležitá je aj nákladová efektívnosť výroby. Tendencia vyrovnávať ceny je tu rýchlejšia ako tendencia vyrovnávať výšku platov.

Čítajte viac Ako zmeny z Matovičovho balíčka ovplyvnia peňaženky rodičov? Vypočítajte si presné sumy (+ príklady)

V akých oblastiach dobiehame ceny v porovnaní so západnou Európou najrýchlejšie?

Ide o bývanie, oblečenie, spotrebiče, komunikácie a vybrané potraviny.

Ceny bývania naozaj rýchlo rastú. Dá sa povedať, že v porovnaní s priemerom EÚ máme bývanie drahé?

Môže za to viac vecí. Veľa ľudí vníma bývanie ako investíciu. Ďalej je u nás veľký nesúlad medzi ponukou a dopytom. Je tu veľký záujem, ale slabá ponuka bývania, ktorú brzdí dlhý proces výstavby. Ďalej tu máme silný faktor vlastníctva svojho bývania.

Často znie výčitka, že Slovensko je výrobná hala pre automobilky a že sa staneme druhým Detroitom, ktorý sa po odchode automobiliek dostal do problémov. Ale nová investícia Volva, týkajúca sa elektromobilov, je predsa dôkaz, že sa u nás dajú vyrábať aj moderné autá, s domácimi pracovníkmi a pomocou domácej infraštruktúry, ni­e?

Neviem si predstaviť automobilku pri dnešnej vízii elektromobility bez toho, aby otvárala nový závod bez toho, aby tam vyrábala elektrické autá. Je prirodzené, že ak má byť niekde nová fabrika, bude vyrábať elektrické autá. Tento trend je nezvratný. Ak ale k tejto fabrike nebude u nás pridružený aj výskum a vývoj, batériový priemysel bez väčšej pridanej hodnoty, tak stále ju budeme môcť považovať iba za výrobnú linku. Bol som aj vo Volkswagene – a, áno, majú tam moderné technológie, ale stále ide iba o výrobnú linku.

Čiže varovne zdvihnutý prst, že Slovensko môže doplatiť na to, že bude iba výrobná hala a z toho vyplývajúce riziká, u nás aj po investícii Volva stále platí?

Toto nie je odvetvie, ktoré nás dokáže potiahnuť ďalej. Dokážeme z neho žiť, ale nie je to to, čo nás posunie dopredu. Treba sem dotiahnuť aj výskum a vývoj v týchto oblastiach. V mnohých automobilkách pracuje nemalé množstvo cudzincov. A teraz je otázka: chceme dávať automobilkám stimuly preto, aby tu zamestnávali na relatívne dobre vybavených technologických linkách cudzincov?

V správe sa objavili aj dobré správy. Konkrétne nerovnosť na Slovensku dokonca poklesla, znížili sa aj platové rozdiely medzi mužmi a ženami na 15,5 percenta, Riziko chudoby alebo sociálneho vylúčenia celej populácie Slovenska kleslo v roku 2020 na historické minimum. Podiel obyvateľov ohrozených chudobou dosiahol 14,8 %. Nie všetko, čo sa u nás deje, je zlé, či nie?

Pokles rizika chudoby vidíme už viac rokov po sebe. V pandémii prišli o prácu a príjmy hlavní tí, ktorí pracovali, a nie tí, ktorí poberali dávky. Tak sa stalo, že hladina, odkedy sa počíta hranica rizika chudoby, poklesla. Musíme byť v týchto číslach opatrní a počkať si, ako sa bude vyvíjať situácia v ďalších rokoch po pandémii.

Čítajte viac Platy v roku 2022 a 2023: Matovičovi analytici neveštia nič dobré

Klesajú aj rozdiely medzi platmi žien a mužov. V roku 2010 boli rozdiely v platoch približne 20 percent, dnes je to 15,5 percenta. Za to vďačíme čomu?

Ide o dlhodobý trend. Rozdiely sú však u nás stále relatívne vysoké. Ekonomika sa rozvíja a vznikajú nové pracovné pozície a nie v malej miere napríklad finančné centrá, kde sa môžu zamestnať ženy.

Naďalej najslabší región – východné Slovensko – tvorí v porovnaní s ekonomicky najsilnejším Bratislavským krajom len 31 % HDP, resp. 56 % disponibilného príjmu. Dĺžka života je najdlhšia v Bratislavskom kraji, o dva roky viac ako na strednom Slovensku. Ako to zmeniť?

Každá krajina má ekonomicky výkonnejšie aj menej výkonné regióny. Slovensko je však lídrom vo veľkých regionálnych rozdieloch. Časť vysvetlenia môže spočívať aj v tom, že v bratislavskom regióne sídlia veľké medzinárodné firmy a tu účtujú svoje zisky a tržby, a preto aj HDP kraja rastie. Strednú dĺžku života zase ovplyvňujú dáta za marginalizované rómske komunity, ktoré sú viac zastúpené na strednom a východom Slovensku.

Ako tieto rozdiely zmierniť, často sa hovorí o diaľnici, ktorá keď spojí Bratislavu s Košicami, ekonomicky to pomôže. Je to tak?

Modernou diaľnicou 21. storočia je internet, a nie asfalt. Dôležitá je digitálna infraštruktúra. Neočakávajme, že keď postavíme diaľnice na východ, všetko vyriešime. Nové hviezdy na trhu firiem sú spoločnosti, ktoré ponúkajú služby a nevyrábajú veci. Čiže diaľnice dotiahnime do konca, ale súčasné megatrendy sú niekde inde. Musíme vytvoriť vhodné prostredie pre inovácie a tie vyžadujú viac ako diaľnice.

Hneď po NBS zverejnil podobnú analýzu aj Inštitút finančnej politiky. Hlavný dôvod zaostávania zhrnul do vety: „Kľúčom k rastu ekonomiky v 21. storočí sú ľudia.“ Čo na ňu hovoríte?

Závery nie sú až také odlišné, aj keď používajú trochu iné metodiku. Ich odkaz je však jasný – moderná ekonomika je postavená na ľuďoch a ich schopnostiach. Človek by mal byť tvorivý a mal by reagovať dostatočne na súčasné potreby trhu práce, v podnikaní či v spoločnosti. Veľmi s tým súvisí aj celoživotné vzdelávanie – dnes to nie je tak, že skončíme vysokú školu a stačí nám to. Treba sa vzdelávať neustále.

Urobila v reformách táto vláda po vyše dva a pol roku dosť, aby krajinu posunula vpred?

Veľa vecí je pekne napísaných na papieri, napríklad v pláne obnovy. Otázka je, ako ich premietnuť do praxe.

Ako sa darí vláde presadzovať plány do reality?

Zatiaľ sú procesy iba naštartované. Treba jednoznačne dodržiavať míľniky, ktoré sú tam, a dúfať, že sa reformy podaria.

Foto: PRAVDA: Ľuboš Pilc

Vedúci štrukturálnych analýz NBS, Branislav Reľovský. Vedúci štrukturálnych analýz NBS, Branislav Reľovský.

Ste optimista, že sa to vláde podarí naplniť? Lebo vidíme, že vládou zmietajú neustále spory a hádky.

Nie som ten, čo dokáže ovplyvniť stabilitu vlády. No chcem byť optimista. Na druhej strane máme skúsenosti s čerpaním eurofondov, kde sú veľké rezervy. Dúfam, že sa z toho vieme poučiť a využiť vedomosti pri pláne obnovy.

Sme veľmi závislí od ruského plynu a ropy. Vojna vyhnala ceny elektriny a plynu do výšin a od 1. januára hrozia ľuďom vysoké účty za energie. Ste za posielanie tzv. energošekov?

Som za cielenú pomoc najohrozenejším skupinám z krátkodobého hľadiska. Keď tu máme nejaký externý šok, je treba pomôcť, natoľko sme dosť vyspelá krajina. Druhá vec je, ako sa vysporiadať z dlhodobého hľadiska s týmito výzvami. Tu treba brať do úvahy aj možnosti rozpočtu a ďalšie strategické otázky.

Nemali by si ľudia jednoducho utiahnuť opasky a naučiť sa žiť úspornejšie? Nemali by to politici povedať takto natvrdo a na rovinu?

Ako som povedal, z krátkodobého hľadiska je dobré cielene pomôcť. Z dlhodobého hľadiska musí štát určiť, čo je vízia a ako ju dosiahnuť. Štát nemôže byť stále ten, čo bude všetko sanovať, ľudia sa musia tiež prispôsobiť realite.