V stredu, teda takmer po dva a pol roku od týchto sľubov, parlament schválil zákony o štátnej podpore nájomného bývania. Zákon, ktorý predložil poslanec Sme rodina Miloš Svrček, má vytvoriť prostredie, ktoré umožní výstavbu štátom podporovaného nájomného bývania s regulovanou výškou nájomného a so zárukou dlhodobého bývania. Agendu zastrešuje úrad podpredsedu vlády pre legislatívu Štefana Holého tiež zo Sme rodina. Zákon bude platiť od 1. januára 2023.
VIDEO: Za čo by ste bývali v Kollárových bytoch? Takéto ceny nájomného si pred rokom predstavoval samotný Boris Kollár.
Viacerí veľkí investori sú už pripravení na Slovensku začať stavať nájomné byty, vyhlásil v stredu Holý. Rakúsky investor už prisľúbil vláde, že s 500 miliónmi eur postaví prvé nájomné byty. Holý povedal, že „peňazí je habadej“ a teraz už ich treba iba rozumne použiť. Rozrokovaní sú ďalší traja investori zo Švédska, z Holandska a z Českej republiky, pri ktorých ide o podobné sumy ako v prípade rakúskeho investora, dodal Holý.
Čítajte viac Podali pomocnú ruku, dnes nemajú za čo svietiť a kúriť. A Matovič im chystá ďalší problémZákon sa v parlamente odkladal 10 mesiacov, pretože koaliční partneri najmä zo SaS mali stále výhrady. Nakoniec ho schválilo 126 zo 130 poslancov, proti nebol nikto. „Veľa vecí sa tam pomenilo, Holý nám vyšiel v ústrety. Čiže urobil toľko ústupkov, že s tým vieme žiť,“ vysvetľoval postoj SaS jej predseda Richard Sulík.
Denník Pravda pripravil na tému štátnych nájomných bytoch prehľad formou otázok a odpovedí.
Ako bude celá schéma fungovať?
Založí sa Agentúra na podporu štátneho nájomného bývania, ktorá spustí všetky procesné záležitosti. Agentúra okrem iného schvaľuje projekt nájomného bývania vrátane spôsobu jeho financovania a priebežne kontroluje realizáciu projektu.
„Novopostavené bytové domy budú financované výlučne zo súkromných zdrojov, nie zo zdrojov štátu. Tento ekosystém priláka nové investície a bude pre verejné financie prebytkový. Investor získava možnosť obstarať bytové domy so zníženou 5-percentnou DPH,“ hovorí Holý. Znížená sadzba bude platiť, ak ide o dodanie stavby alebo časti stavby v takomto dome. Platí to aj v prípade, ak ide o obnovu a prestavbu takýchto bytových domov alebo ich častí.
Kto bude môcť žiadať o štátom podporované nájomné
O nájomné bývanie s garanciou štátu bude môcť požiadať každý, kto spĺňa nasledovné kritériá:
- fyzická osoba s trvalým, prechodným alebo iným pobytom podľa osobitného právneho predpisu
- na území Slovenskej republiky, ktorá nespĺňa podmienky na poskytnutie sociálneho bývania podľa osobitného právneho predpisu
- a ktorá spĺňa ďalšie kritériá určené nariadením vlády Slovenskej republiky,
- trvalý príjem, ktorý spĺňa definované finančné limity. Respektíve vláda SR prijme tzv. kritériá oprávnenosti pre vstup do modelu, t.j. nariadením vlády SR bude určený finančný limit,
a zároveň: • nie je vedený v zozname daňových dlžníkov, • nie je dlžníkom v systéme verejného zdravotného poistenia a sociálneho zabezpečenia, • nie je dlžníkom evidovaným v registri vydaných poverení na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ZDROJ: Podpredseda vlády pre legislatívu Štefan Holý
Nájomcovia získavajú možnosť získať príspevky od zamestnávateľov až do výšky štyroch eur na jeden štvorcový meter. Maximálne pôjde o 360 eur mesačne. Tieto peniaze budú pre nájomcu zamestnanca oslobodené od daní a odvodov a zároveň budú pre zamestnávateľa daňovo uznateľný náklad, čo by malo viesť k výraznej podpore mobility práce, ako aj podpory zamestnanosti. Minimálny počet bytov na projekt nájomného bývania je 20. Budú sa stavať výhradne iba byty s rozlohou od 27 štvorcových metrov do 90 štvorcových metrov, pričom do tejto rozlohy nespadá plocha balkónov a terás, ktoré sú nevyhnutnou súčasťou bytov v rámci modelu štátom podporovaného nájomného bývania.
Kedy a kde budú stáť prvé nájomné byty?
Holý uviedol príklad z Nitry. Mesto je pripravené tak, že začiatkom júla by sa mali tendrovať stavebné práce a pred koncom roka by sa malo stavať. Po roku by mali byť byty postavené. Najväčší dopyt je podľa Holého v krajských mestách, teda v Žiline, Trnave, Košiciach. Vznikne niečo ako rezervačný portál, kde sa jednotlivé ponuky bytov budú postupne zverejňovať. „Keď budú mať investiční partneri rozrobený projekt, na portáli zverejnia, o aké bytovky ide, a tam si ľudia nájdu konkrétnu bytovku a byt, kde si ľudia kliknú na rezervačný formulár a ak splnia podmienky, systém ich začne automaticky procesovať,“ vyhlásil Holý. Rezervačný portál bude mať na starosti agentúra.
Čítajte viac Skládkovanie odpadu zo stavieb bude 5-krát drahšie. Je však aj spôsob, ako ho zhodnotiťPrvé byty by sa mohli kolaudovať v roku 2023 a do roku 2030 by sa mohlo vystavať až 100 tisíc nájomných bytov, zareagoval pre Pravdu Holý. „Pôjde o byty postavené v trhovom štandarde, ktorý ponúkajú súkromní developeri a zodpovedá súčasným požiadavkám trhu na kvalitu. Rovnako ako pri časovom harmonograme tak aj pri kapacitnom, výstavba bude riadená trhom,“ podotýka Holý. Postaví sa iba taký počet bytov o aký bude záujem zo strany potenciálnych nájomcov.
Koľko bytov sa postaví za rok?
Kollár pred parlamentnými voľbami sľuboval 25-tisíc bytov za rok. Holý hovorí, že v Rakúsku vie postaviť investičný partner štyritisíc bytov za rok. „Keď máme v súčasnosti štyroch partnerov, tak si to viete vypočítať. Keď k tomu pribudnú ďalší dvaja-traja partneri, tak tie počty môžu byť zásadné,“ vyhlásil Holý v stredu v parlamente. Podľa slov Holého by teda štyria partneri mohli postaviť na Slovensku približne 16-tisíc bytov za rok.
V zákone sú predkladatelia oveľa miernejší v odhadoch. Štát plánuje vytvoriť s pomocou súkromného sektora minimálne 10-tisíc nájomných bytov v priebehu najbližších piatich rokov, teda od roku 2022 do roku 2026. V prepočte ide o dvetisíc bytov za rok. V doložke vplyvov na verejnú správu zákon konštatuje, že v súčasnosti chýba na Slovensku 220-tisíc bytov.
Akí ľudia budú mať nárok v nich bývať?
Vytvoria sa kvalifikačné kritériá, kto sa môže kvalifikovať do týchto bytov. V stredu minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) povedal, že ho Holý požiadal prepočítať, kto by sa mohol kvalifikovať a kto by nájomný byt mohol dostať. Krajniak uviedol aj príklad: Manželský pár učiteľov, manželka odchádza na materskú. Ich spoločný príjem by mal byť dostatočne vysoký na to, aby sa kvalifikovali aj po tom, čo žena stratí na materskej príjem.
Druhý Krajniakov príklad rodiny, ktorá by sa mala kvalifikovať na požiadanie o nájomný byt: Mladá zamestnankyňa sociálnych služieb, ktorá má priemerne zarábajúceho manžela v danom regióne. Tento pár má byť schopný so svojím príjmom splniť kritériá. Podrobnosti stále prepočítavajú na ministerstve práce. Tento projekt je podľa Holého určený pre tých, ktorí „nie sú na tom tak zle“, aby spĺňali kritériá Štátneho fondu rozvoja bývania, ale zároveň hypotéka alebo komerčné nájomné sú pre nich neprimerane veľkou záťažou. Ľudia s príliš nízkym alebo, naopak, vysokým príjmom, bez trvalého pobytu či neplatiči s podlžnosťami budú automaticky diskvalifikovaní.
Koľko bude stáť nájomné?
Holého snaha by mala zabezpečiť, aby bežní ľudia mohli bývať v jedno-, dvoj- či trojizbovom nájomnom byte s mesačným nájmom, ktorý bude o desiatky percent nižší než trhové ceny. Vláda ustanoví nariadením vlády maximálnu výšku nájomného bez nákladov na prevádzku, údržbu, opravy bytového domu či energie.
Kollárovci hovoria, že nájom bude o 30 až 50 percent lacnejší oproti komerčným nájmom. To v praxi znamená, že ak v Bratislave stojí prenájom 2,5-izbového bytu 600 eur, tak rovnaký prenájom štátneho bytu by mal stáť od 300 do 400 eur. Vznikne akási cenová mapa, ktorá bude stanovovať „zastropované“ ceny nájomného v jednotlivých regiónoch, čo pravdepodobne bude až na úrovni okresov. „Mesačné nájomné bude závisieť od viacerých faktorov, okrem rozlohy bytu aj od polohy a regiónu, v ktorom sa bude byt nachádzať,“ tvrdí Holý.
Uľahčí zákon ľuďom, aby si našli lacnejšie bývanie?
Je nespochybniteľný fakt, že na Slovensku prakticky neexistuje trh s dostupným nájomným bývaním, hovorí finančný odborník Marián Búlik zo spoločnosti OVB Allfinanz Slovensko. Na druhej strane ale upozorňuje, že v tomto smere ostáva ešte veľa neznámych a aktivita kollárovcov sa môže rovnako skončiť úspechom aj neúspechom. „Prvým rizikom je potenciálne príliš úzke alebo priširoké definovanie prioritných skupín, ktoré budú mať možnosť získať bývanie,“ tvrdí Búlik.
Čítajte viac Česi a Poliaci odmietli dodať slovenským cementárňam uhlie. Heger chce fórum premiérov„Veľkým prínosom zákona by mohlo byť zmiernenie tlaku na vysoký rast cien bytov. Ak by sa skutočne darilo stavať niekoľko tisíc nájomných bytov ročne, mohli by sme vidieť spomalenie tempa rastu či dokonca pokles cien bytov najmä vo veľkých mestách. To by pomohlo mnohým ľuďom, ktorí sa pre bývanie neúmerne vysoko zadlžujú a prasknutie cenovej bubliny by ich mohlo ohroziť,“ pokračuje v hodnotení Búlik.
„Vítame, že sa konečne po dvoch rokoch sľubov aspoň schválil zákon, ktorý môže vec naštartovať,“ hovorí o zákone Milan Kuruc z hnutia Pracujúca chudoba. Slovensko je však podľa neho krajina, kde sa každá pekná myšlienka dokáže znetvoriť pri samotnej realizácii, takže je predčasné hovoriť, ako nájomné byty s regulovaným nájomným nakoniec dopadnú. „Zákon napríklad dáva vláde právomoc určovať výšku nájomného takýchto bytov. Kým nevieme, aká tá výška nakoniec bude, nevieme povedať, či štátne nájomné byty budú pomocou, alebo nie,“ dodáva Kuruc.