Tiež je iné. Vstúpili doň nové technológie, stroje sú výkonnejšie, aj preto zamestnávame mnohonásobne menej ľudí. V odvetví pracuje menej ľudí aj preto, lebo spustli mnohé farmy, klesla výmera sadov a zeleninárskych plantáží, minulosťou sú fóliovníky na juhu Slovenska. Nikomu sa už nechce robiť pod holým nebom, fyzická práca novej generácii nevonia. Slovensko je už 15 rokov súčasťou spoločného trhu, obchod s potravinami ovládli nadnárodné siete. Na trhu sa súťaží cenou, ktorú deformujú rozdielne dotácie a národné podpory bohatších štátov. Niektoré vplyvy sú viditeľné, iné skryté, ale pôsobia ako celok. Aj preto máme dnes inú dedinu, iné poľnohospodárstvo, ako sme mali pred troma desaťročiami.
Vyplýva z toho všetkého, čo ste spomenuli, aj klesajúca váha poľnohospodárov v spoločnosti a politike?
Určite áno. Okrem toho ľuďom utkvelo v súvislosti s poľnohospodárstvom v posledných rokoch v pamäti jedno slovo – dotácie. Ich zneužitie naštrbilo povesť odvetvia. Zároveň dodám, že keby dotácie neboli, tak rožok na pulte nestojí 10 centov, ale možno o polovicu viac.
Teraz doznieva Kyseľova aféra, onedlho sa začne proces s aktérmi kauzy Dobytkár. Je slovenská politika v súčinnosti s poľnohospodármi schopná urobiť hrubú čiaru za korupčnými škandálmi?
Poľnohospodári chcú túto etapu raz a navždy uzavrieť. Veľmi naštrbila našu povesť. Prežili sme zlé obdobie. Súhlasím, že sme mali oveľa viac kričať a neprizerať sa mlčky na to, čo sa deje. Je to obrovské memento a som presvedčený, že to, čo sa dialo v minulosti či úplne nedávno, sa už diať nebude. Nejde o sumu neoprávnených výhod, ide o princíp.
Čítajte viac Zástupca reťazcov Krajčovič: Okolité štáty pomáhajú viac producentom potravín, preto žiadajú dvihnúť ceny
Poľnohospodári dnes nepredstavujú rovnorodú skupinu ako pred 33 rokmi. Asi inú predstavu o podnikaní na pôde má 5– či 10-hektárový roľník, inú 100– či 500-hektárový farmár a úplne inú zase majitelia 5 000-hektárového podniku.
Iná predstava o hospodárení sa celkom prirodzene odvíja od veľkosti podniku. Je dobré, keď vznikajú nové – menšie – poľnohospodárske subjekty. Slovensko potrebuje zdravý mix lokálnych regionálnych potravín z rodinných fariem, ale aj veľké objemy kvalitných potravín vyrábaných a realizovaných za dobrú cenu vo veľkých podnikoch. Mix malých, stredných a veľkých hospodárstiev je dobrou kombináciou a existoval tu aj pred rokom 1948. Nie sme jednotní v názore na postavenie a rolu subjektov, nie je ľahké zhodnúť sa, ale uvedomujeme si, že budúcnosť patrí koexistencii, nie popieraniu jedného či druhého.
Ste síce najväčšou samosprávnou organizáciou, ale popri vás existuje niekoľko iných. Ako komunikujete navzájom?
Za komoru poviem, že sa usilujeme hľadať to, čo nás zjednocuje, a nie rozdeľuje. Prekáža nám, ak niekto donekonečna omieľa, že veľkí poľnohospodári sú zlí poľnohospodári. Nech je kritériom udržanie úrodnosti pôdy, zdravie zvierat, efektívnosť výroby, a nie to, či som malý, veľký, rodinný, družstevný. Inak slovenskou tendenciou je pokles veľkostí fariem, európskou ich postupné zväčšovanie. Čo sa týka komunikácie s ostatnými samosprávnymi organizáciami, dôležité je dospieť k jednotnému názoru, ktorý treba tlmočiť tak domácej vláde, ako aj Bruselu. Vo väčšine západoeurópskych krajín majú jednu veľkú stavovskú organizáciu, ktorá zlučuje všetkých poľnohospodárov, kde je povinné aj členstvo. Dosiahnuť tento stav teraz nie je zrejme reálne, potrebujeme na to istý čas, ale zjednotiť sa v otázke ďalšieho postupu skôr či neskôr musíme. Napokon aj poľovníci majú len jednu komoru, prečo potom nie poľnohospodári?
Poľnohospodári stoja zoči-voči novej Spoločnej poľnohospodárskej politike, ktorá sa nesie v znamení Zelenej dohody. Ako sa premieta do slovenských podmienok cez Strategický plán?
Na rovinu vravím, že poľnohospodári budú mať viac práce za menej peňazí. Často prediskutovávané dotácie klesnú o 30 percent. Povedzme v roku 2018 dostával poľnohospodár na hektár pôdy 212 eur priamych platieb, po novom to bude okolo 160 eur, o vyše 50 eur menej. Debaty, ako sa poľnohospodárom dobre žije, už nebudú namieste, lebo sa nám súčasne dvíha nájomné. Áno, viac peňazí bude na tzv. investičné projekty, ktoré by mohli motivovať k rozvoju toho, čo na Slovensku potrebujeme. Tlačíme však pred sebou veľký investičný dlh a aj keby sme dostali dva razy toľko zdrojov, obávam sa, že za najbližších päť rokov sa nič zásadné nezmení.
Chcete povedať, že k žiadnemu zásadnému posunu v raste produkcie nedôjde?
Predovšetkým európske peniaze neslúžia na zvýšenie produkcie potravín. Tzv. ozelenenie v podobe biopásov, ekoschémy dotované 55 eurami na hektár nevykryjú výpadky produkcie. Áno, hospodárenie treba ozdraviť, ale na konci roka sa ráta výsledok podnikania. Budeme radi, ak napríklad zastabilizujeme výrobu mlieka a stav dojníc neklesne pod stotisíc. Teraz chováme okolo 110– až 120-tisíc mliečnych kráv.
Čítajte viac Menej plytvania: obchody budú predávať aj jedlo „po záruke“
Pred týždňom ste Strategický plán na rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady z pozície viceprezidenta AZZZ zablokovali. Aký ste na to mali dôvod?
Vyložene pragmatický. Mali sme pripomienky k Strategickému plánu, ktoré v rámci medzirezortného pripomienkového konania neboli s nami prekonzultované. Ministerstvo pripomienky pozná, nemám ružové okuliare, že ich bude akceptovať. Ak ich nebude akceptovať, nebudeme s takým Strategickým plánom súhlasiť.