Ktoré druhy potravín sú pre spotrebiteľov cenovo najcitlivejšie?
Celkom iste základné. Okolité štáty kompenzujú domácim producentom cenové nárasty v súvislosti s COVID-19 oveľa viac ako na Slovensku, aj preto evidujeme vyššie požiadavky na navýšenie cien od slovenských dodávateľov ako od zahraničných.
O koľko môže zdražieť dnes 10-centový rožok a konzumný chlieb, ktorý stojí 1,19 eura?
Predpokladáme, že inflácia bude pokračovať aj v tomto roku, avšak nedá sa teraz povedať, aký rast bude konkrétne v rámci pekárskych výrobkov. Tam ceny rástli niekoľko krát počas minulého roku. Ovplyvňovalo ich aj dopekané pečivo, ktoré je stále obľúbenejšie pre jeho vysokú rozmanitosť a neprodukuje sa na Slovensku. Niektorí obchodníci budujú vlastné pekárne v obchodoch. Aj týmto spôsobom tlmia infláciu. Celé pekárenské odvetvie potrebuje silnú podporu od štátu, aby dokázalo držať krok v konkurencieschopnosti v rámci súčasnej krízy.
Čítajte viac Chlieb, rožky, mlieko či mäso. Potraviny odkroja zo zárobkov i dôchodkovProducenti mlieka predávajú od januára surovinu drahšie o 6 centov za liter. Ako sa to premietne cien mlieka a mliečnych výrobkov?
To záleží od politiky sietí. No UHT mlieko (ultra vysoko zahriate) je tovarom, kde nielen na Slovensku, ale aj v rámci Európy, sú úplne minimálne, v niektorých prípadoch až nulové marže obchodníkov. Miera absorpcie odbytových cien je minimálna, pretože na Slovensku máme zakázané predávať tovar spotrebiteľom za nižšiu cenu, ako je nákupná cena obchodníkov. Všetky odvetvia agropotravinárskej produkcie, vrátane mlieka a mliečnych výrobkov, potrebujú impulz od štátu, aby dokázali držať krok so zahraničnou konkurenciou.
Čo môže utlmiť rast cien?
Na Slovensku vládne v obchode s potravinami silná konkurencia, čo je veľmi prospešné pre spotrebiteľa. Tým sa tlmí inflácia v maximálnej možnej miere. Aj vlani bola inflácia na potraviny nižšia ako priemerná inflácia na Slovensku. Obchodníci dokázali tlmiť tieto nárasty a absorbovať časť inflácie vo vlastnej sieti. Dlhodobo však potrebuje celý agropotravinársky priemysel vrátane obchodu impulz, aby bol konkurencieschopný. Momentálne Poľsko ide znížiť DPH na potraviny na nulu, okrem toho znižujú DPH aj na energie, čo nie len zvýhodní poľský potravinársky priemysel, ale posilní aj nákupnú turistiku.
A Maďarsko ide regulovať ceny chleba, mlieka a cukru. Ako z pohľadu obchodu vidíte zásahy štátu a dopad znižovania DPH na potraviny?
Cenová regulácia, akú predstavilo Maďarsko, je v rámci európskeho práva neprípustná. Práve Maďarsko sa snažilo pár rokov dozadu regulovať ceny cez marže obchodníkov, najmä pri UHT mlieku, aby zvýhodnilo domácich producentov. Tento prípad nielen že prehrali na Európskej komisii, ale už je aj právoplatné rozhodnutie Európskeho súdneho dvora, že maďarský zákon je protiprávny a musia ho zmeniť.
Čítajte viac Menej plytvania: obchody budú predávať aj jedlo „po záruke“Čo sa týka Poľska, tak podobne aj na Slovensku, dlhodobo voláme po znížení DPH na potraviny. Máme jednu z najvyšších sadzieb v Európe, najvyššiu sadzbu v rámci krajín V4 a práve zníženie sadzby DPH by pomohlo celej agropotravinárskej vertikále lepšie absorbovať narastajúcu infláciu, čo by znamenalo menší prenos na spotrebiteľa, ale aj zvýšenie konkurencieschopnosti.
V akej finančnej kondícii je slovenský spotrebiteľ na začiatku roka?
To sa dnes dá len veľmi ťažko odhadnúť, január je najslabší mesiac v rámci tržieb, tak vplyv inflácie na spotrebu sa bude dať hodnotiť najskôr po prvom štvrťroku 2022. Bude to závisieť aj od pandemickej situácie, akým spôsobom opatrenia budú dopadať na gastro prevádzky, aby sme vedeli medziročne porovnať tržby a z toho objektívne zhodnotiť zmenu zákazníckeho správania.