Slovensku hrozí katastrofa, zmeňme to! Vyzýva šéf firmy, ktorá patrí medzi svetových lídrov v odbore

Artur Gevorkyan je zakladateľ, majiteľ a generálny riaditeľ známej nadnárodnej spoločnosti zo Slovenska, ktorej sa podarilo presadiť v najtvrdšej konkurencii vo svete. Pred troma desaťročiami odišiel z armády s víziou vybudovať férový svet, kde by dostali šancu robiť a žiť ľudia, ktorí sú odhodlaní zmeniť svoj život. Rozhodol sa venovať sofistikovanej technológii, práškovej metalurgii, ktorú jeho otec budoval v Arménsku. Snil o tom, že sa presadí v celej Európe. Je presvedčený, že správni ľudia, ktorých spája férová firemná kultúra, sú dôležitejší ako technológie. O Slovensku sa roky vyjadroval ako o ideálnom štáte na umiestnenie výroby s technickým know-how, dostupnosťou a potenciálom zákazníkov z celej Európy.

Dnes už vo svete etablovaná slovenská firma má vývojové stredisko vo Viedni, minulý rok registrovala spoločnosti v USA a Mexiku, aby bola bližšie svojim zákazníkom. Stala sa prvou slovenskou firmou, ktorá vstúpila na Pražskú burzu a získala najväčší objem peňazí od niekoľko tisíc investorov vrátane najväčších svetových fondov. A. Gevorkyan pochádza z Arménska, jeho manželka Iryna z Bieloruska, obaja však považujú Slovensko za svoj domov.

Čo vás trápi, pán Gevorkyan?

Zo Slovenska odchádza mládež, veľa schopných ľudí, práve tí šikovnejší, ktorí chcú v živote niečo dosiahnuť, odhodlaní tvrdo makať! Ak sa to nezmení, následky pre Slovensko budú katastrofálne. Mám pocit, akoby som pozeral ten istý deprimujúci film po tretí raz.

Ako to myslíte?

Emigroval som už dvakrát. Keď som odišiel z Arménska, mnohí ma nechápali. Pekný štát s bohatou históriou, dobre rozvinutým priemyslom, srdeční ľudia, rodina, kamaráti… Arménsko mám veľmi rád a som hrdý na to, že som Armén, ale vtedy som tam prestal vidieť pre seba budúcnosť. Už bola prvá vojna v Náhornom Karabachu, pričom Arménsko uspelo, ale už začali seriózne problémy s energiami, pridala sa geografická izolácia… Sovietsky zväz sa rozpadával a politici riešili často viac osobné egá ako budúcnosť národov. Nekonečné debaty v parlamente, demonštrácie, populizmus… Staršia generácia sa bila a mladí ako ja stratili istotu a ponímanie, kam to smeruje.

Ako to dopadlo?

Stále je to nádherná krajina s fantastickými ľuďmi, podobne ako Slovensko. Z piatich miliónov obyvateľov však ostali len dva. Priemysel a výroba zanikli, strojárenstvo sa prakticky nevyučuje. Všetci sa učia za právnikov, ekonómov…

Kam sa podeli fabriky? Kde sú potom strojári?

Na dôchodku! Keď som prosil spolužiakov, aby mi pre našu firmu na Slovensku pomohli nájsť frézarov či sústružníkov v Jerevane, veľmi som ich rozosmial. Povedali mi, že ľudia mladší ako 65 rokov už nevedia, čo je to sústruh. Je pravda, že je tam veľa ítečkárov, konštruktérov, lenže oni pracujú na diaľku pre zahraničné firmy ďaleko mimo krajiny. Nič pre HDP Arménska.

Je pochopiteľné, prečo tak citlivo vnímate tému odchodu mládeže zo Slovenska do cudziny. Ako to však súvisí s firemnou kultúrou?

Som presvedčený, že úplne. Nemôžete vybudovať firemnú kultúru postavenú na istote, dôvere, spoločných dlhodobých cieľoch, keď celá spoločnosť vrie, je rozhádaná a nie je jasné, kam smeruje.

Zdá sa vám teda, že na Slovenska sa opakuje to, čo ste už kedysi zažili v Arménsku a neskôr aj na Ukrajine, kam ste odišli najskôr? Je v niečom predsa len rozdiel?

Je. Slovensko má obrovskú výhodu, že do Európy jednoducho patrí, bezpečnostne je členom NATO, nehrozí mu geografická izolácia, európske trhy sú Slovensku otvorené, má euro. Podľa mňa na Slovensku je veľmi vysoká miera istoty, dobrá technická úroveň, veľa šikovných odborníkov, ale aj majiteľov firiem, ktorí majú odvahu budovať biznis. Preto ma mrzí, keď sa na Slovensku začínajú diať veci, ktoré som videl pred tridsiatimi rokmi v Arménsku. Pritom je očividné, že mnohé konflikty v spoločnosti sa vyvolávajú umelo len preto, aby ľudí rozhádali a odviedli pozornosť od reálnych problémov, alebo sa jednoducho chce len ktosi zviditeľniť. Žijem tu už skoro tridsať rokov a nikdy sme vo firme nemali problém s tým, že u nás robili homosexuálne páry, Rómovia, ľudia s fyzickými hendikepom alebo cudzinci. Slováci majú dosť vysoko nastavenú úroveň slušnosti a akceptovania súkromia iných ľudí. Bolo pre mňa relatívne jednoduché nastaviť vo firme kultúru tolerancie, vzájomnej úcty a spolupráce. Všetci boli a sú ohodnotení iba podľa vykonanej práce. Zdôrazním, že my sme to vo firme nikdy nemali ľahké, desaťročia sme budovali de facto nové priemyselné odvetvie, navyše bez peňazí, bez štátnych zákaziek, bez známostí. Zákazníkov máme pritom všade vo svete, čo znamená, že sme museli byť oveľa lepší ako konkurencia zo západnej Európy. Viete, prečo sme to dokázali? Dávame šancu talentom. Podporujeme to najlepšie, čo každý z nás v sebe má, od pomocných operátorov vo výrobe po najvyšší manažment. Firma síce má moje meno, ale dokázali sme to spoločne – MY všetci! A slovo MY je kľúčové v každej firme, rodine, spoločnosti. Je to podstata firemnej kultúry, ktorá nemôže byť úplne iná ako kultúra celej spoločnosti.

Napriek tomu, čo ste povedali o rizikách a podobnosti s Arménskom, teda v Slovensko stále veríte, však?

Jednoznačne áno!

Čo by sa malo zmeniť? Čo treba podľa vás urobiť?

Nechať ľudí na pokoji, a tých, ktorých si zvolili, nechať zase robiť ich prácu a potom hodnotiť až výsledky. Posledné tri roky celý svet prechádza ťažkým obdobím: finančná kríza, utečenci, pandémia, vojny… Všetci majú toho dosť, pozrite sa na farmárov, na malých živnostníkov… Nemiešam sa do politiky ani nemám ambície politikom radiť, viem, koľko mám práce s vyše dvesto ľuďmi vo firme, preto si dobre uvedomujem, čo znamená mať zodpovednosť za milióny. Pričom ja som si mohol svojich ľudí vybrať sám a keby som potreboval, môžem kohokoľvek a kedykoľvek poslať preč.

Čo ešte vás znepokojuje?

Posledné roky koluje v spoločnosti príliš veľa negatívnych správ, už viackrát som počul, ba dokonca aj od múdrych a vzdelaných ľudí, že toho je toľko, že až prestali pozerať správy. To nie je dobre. Je zle, ak ľudia rezignujú, prestanú sa zaujímať o život okolo seba. Chýba nám tu vízia, jasný cieľ, pozitívne príklady, inšpirácia… Možno aj existujú, len o nich nie je počuť. Spomeňme históriu, keď sa počas druhej svetovej vojny Briti dostali do situácie, keď sa museli rozhodnúť, či sa podriadia fašistickému režimu alebo pôjdu do vojny. Celá spoločnosť, celý národ vrátane vlády, bola vtedy rozladená, rozdelená, nevedela sa na ničom dohodnúť. Vtedy premiér Winston Churchill predniesol v snemovni historický prejav, kde celému národu sľúbil iba "krv, drinu, pot a slzy“. A všetci to prijali, s odhodlaním išli pod jeho vedením do vojny s nepriateľom, ktorý predtým nepoznal porážky. Chápete, čo mi chýba?

Vízia, cieľ, stratégia. Inšpirácia a motivácia…

Ľudí treba nadchnúť, nie deprimovať a strašiť. Pamätám si na rozhovory s bratom môjho deda, ktorý si odsedel v stalinských gulagoch 20 rokov. Obvinili ho, že je anglo-americký špión. V skutočnosti bol len expert na angličtinu a robil v Akadémii vied Arménska, ale niekomu zavadzal, tak ho obvinili. Rozprával mi o tej atmosfére v spoločnosti, kde panoval teror a strach, keď ľudia tŕpli, koho v noci zoberú. Na výsluchoch ich mučili tak, že sa málokto nepriznal alebo nepodpísal to, čo od neho NKVD chcela. Podľa odhadov sa z gulagov nevrátilo 60 až 70 miliónov ľudí. Už iba do tej nepresnosti sa zmestia dve krajiny veľké ako Slovensko. Je to hrozná skúsenosť. Dedovi neostal žiaden vlastný zub, rebrá mal ako skladačku zo zvyškov toho, čo ostalo. Nikdy nepodpísal obvinenie. Navyše sám presvedčil manželku a deti, aby sa ho verejne a oficiálne zriekli v tlači, a tak si zachránili svoje životy. Zázračne to všetko prežil. Keď som sa s ním naposledy rozprával, s humorom sebe vlastným hovoril, že dodnes nedostal odpoveď, za akého špióna ho to vlastne mali: či za anglického, alebo amerického. Isteže, nikto sa jemu ani rodine za zničené životy neospravedlnil.

Ľudia by si mali pomáhať, nie si robiť zle. Spolupráca má dlhodobo vždy lepšie výsledky ako konfrontácia…

Presne tak. Aj z výchovy vlastných detí vieme, že ich treba pochváliť, a nie iba hľadať to, čo urobili zle a haniť ich. Vo firme neznášam, keď jedno oddelenie začína kritizovať to, čo robí druhé. Donášať a obviňovať je oveľa ľahšie, ako niečo budovať. Preto v podniku máme veľkú nástenku, na ktorú priebežne dopisujeme všetky chyby aj s fotografiami ľudí, ktorí chyby urobili. Je tam popis, prečo tá-ktorá chyba vznikla a čo spôsobila, ale najdôležitejšia je vždy posledná kolónka v tabuľke – je tam napísané, čo sme preventívne urobili, aby už rovnakú chybu nik nezopakoval. A pozor, za tieto chyby nie je žiadny finančný trest! Hlavné je, že každý vo firme vie, že nie je dobré na tej nástenke občas nefigurovať.

Prečo?

Pretože by to znamenalo, že je taký hlúpy a lenivý, že nerobí na ťažkých projektoch, a preto nerobí chyby. Aj to je súčasť našej firemnej kultúry. Učíme sa spoločne a pomáhame si navzájom. Ilustruje to naše heslo nad vstupom do firmy: ,,Správame sa ako rodina, bojujeme ako armáda. Ak si s nami nebol, možno máš šťastie? Ak si s nami bol, máš na čo spomínať! Ak si s nami, buď hrdý!!!"

Vaše osobité spôsoby riadenia sú známe. Čo by ste teda chceli?

Musíme si uvedomiť, že ide o naše deti. Pre mňa je najväčším ocenením, keď zamestnanci prosia, aby ich deti mohli u nás vo firme pracovať aspoň v lete počas prázdnin. Rodičom, samozrejme, nejde o práškovú metalurgiu, oni chcú pre svoje deti, aby zažili našu firemnú kultúru, ktorá kombinuje tvrdú drinu, ale aj vzájomnú pomoc a vysoké ciele. Preto chcem, aby kultúra vo firmách a celková atmosféra v spoločnosti vrátane jej reálneho smerovania boli také, aby o pár rokov počet Slovákov, ktorí sa vracajú zo zahraničia domov, výrazne prevyšoval počet odchádzajúcich. V susednom Poľsku je to už realita, a nám na Slovensku to veľmi a z celého srdca želám.

Čítajte viac Odišiel z Arménska a na Slovensku založil úspešný biznis, teraz mieri na burzu. Dodáva pre Ferrari, Bentley či BMW Čítajte viac Inšpirácia Baťovým systémom riadenia? Čítajte viac Rastieme a modernizujeme. Aj vďaka tomu, že hoci sme každý iný, spolu sme silnejší Čítajte viac Budujeme lepší a férový svet okolo nás Čítajte viac Pomáhame ľuďom, ktorí si sami pomôcť nedokážu