Pomáhame ľuďom, ktorí si sami pomôcť nedokážu

Gevorkyan nie je hocijaká firma. Patrí do svetovej špičky v odbore. Je európskym lídrom v oblasti práškovej metalurgie, zjednodušene povedané, lisovania kovových súčiastok zo špeciálnych práškových zmesí pri vysokých tlakoch. Metóda je niekoľkonásobne rýchlejšia a lacnejšia ako klasické frézovanie a sústruženie. Navyše, inak ako lisovaním sa niektoré súčiastky ani vyrobiť nedajú.

Gevorkyan patrí k najinovatívnejším spoločnostiam v odvetví. Na jednom mieste pomocou špičkových technológií navrhuje a vyvíja vyše 150 úplne nových výrobkov ročne a vyrobí viac ako päť miliónov súčiastok mesačne. Produkty, ktoré prešli rukami jeho bezmála 250 zamestnancov, nájdete v nových autách, bežných i tých najluxusnejších, najmodernejších čerpadlách, klimatizáciách, ručnom náradí i robotoch, zbraniach, dokonca v kozmetike a medicíne. Pre takmer všetky svetoznáme a veľké nadnárodné spoločnosti sú jediným výrobcom komponentov na zemeguli. A tak Gevorkyan ide na plné obrátky deň-noc, korona-nekorona.

Ľudia, ľudia, ľudia

,,Všetci rozprávajú a píšu o investíciách, nových halách, ale často sa zabúda na to podstatné, a tým sú ľudia, nie majetok," hovorí Artur Gevorkyan, majiteľ a šéf firmy, ktorá nesie jeho meno. Slovenský podnikateľ s arménskymi koreňmi, vyštudovaný uznávaný letecký inžinier, špecialista na materiály a držiteľ niekoľkých patentov sa usadil v Banskej Bystrici pred vyše 25 rokmi. Firmu vybudoval vlastnými rukami a z ničoho. Presnejšie, začínal sám so strojmi, ktoré si postavil zo všelijakých vyradených zariadení a súčiastok, ktoré pozbieral na šrotovisku.

Atmosféra v jeho podniku nie je bežná. Heslá na stenách ako u Baťu. Verejné hodnotenia zamestnancov a návrhy riešení, nie preto, aby ľudia dostávali pokuty, ale aby sa podelili o skúsenosti, ich chyby neopakovali ostatní, naopak, spoločne na nich rástli a zlepšovali sa. Gevorkyanove metódy majú nepochybne výsledky a jeho firmu možno bez zveličenia označiť za svetový unikát a výnimočný príbeh.

,,Pracujeme na štyri zmeny. Aj tak často nestíhame a to napätie a riešenie stresových situácií vytvorilo dobrý tím ľudí a takú úzku spoluprácu, že dokonca vzniklo 20 manželstiev,“ hovorí majiteľ. ,,Keď chcem, aby boli k dispozícii vtedy, keď ich potrebujeme, musíme sa k nim aj tak správať. Ľuďom, ktorí to potrebujú, prispievame na bývanie, zdravotnú starostlivosť, dopravu, pomáhame im v ťažkých situáciách. Ale – nemám rád pijavice, ktoré sa na vás nalepia a chcú vás zneužiť."

Zrušil zbierku pre utečencov z Ukrajiny

,,Keď sa začala vojna na Ukrajine, bol som na služobke. Z firmy mi volali, že zamestnanci robia zbierku. Zastavil som ju. Okamžite vráťte peniaze späť ľuďom, hovorím personalistke. Viem, že chcete pomôcť, ale nerobte to. Prečo? Viem, čo môže nasledovať. Problémy. Už som to zažil v Arménsku, tam sa to vymklo spod kontroly, a nakoniec tí, čo pomáhali, nemali na benzín, energie, ani čo jesť."

Ľudia šéfovi nerozumeli, ale verili mu. Mali skúsenosti z minulosti, že jeho riešenia síce bývajú iné, ale práve vďaka nim je úspešný. Čo vymyslel? Dal jediný pokyn: ,,Martinka, spojte sa s primátorkou Sliača, čítal som, že prijali veľa utečencov. Zistite, čo by im najviac pomohlo." A tak nakúpili pre Ukrajincov práčky, sušičky a chladničky. Nie za eurá zamestnancov, ale za peniaze firmy. Ľudia z fabriky však chceli prispieť aj sami, a tak vyzbierali oblečenie a ďalšie užitočné veci zo svojich domácností. O pár týždňov firma dokúpila trvanlivé potraviny, pracie prášky a ďalší tovar, ktorého bolo za plné nákladné auto.

,,Všetci boli spokojní. Moji zamestnanci, utečenci i vedenie Sliača. Osobne sa nám do firmy prišli poďakovať," spomína majiteľ a dodáva, že jeho pracovníci boli najmä radi, že sa vyhli sklamaniu a hnevu z toho, že by ich dobrota bola zneužitá.

Komu a ako teda pomáhať?

,,Viete, v čom bol hlavný rozdiel?“ pýta sa Gevorkyan. ,,Pomáhali sme Slovensku! Pretože chcem čosi vracať tejto krajine za to, že pomohla kedysi mne, keď som sem prišiel a usadil sa tu."

Preto firma ponúkla ľuďom z Ukrajiny najmä prácu. ,,Prišlo viacero rodín. S každým som sa rozprával osobne. Presviedčal som ich, aby ostali len tí, ktorí chcú na Slovensku naozaj žiť. Žiť inak ako žili doma. Pretože tu je to iné, ja tú skúsenosť mám. Poznám problémy, ktoré ich tu čakajú, tie, čo som mal na začiatku i tie, ktoré tu mám ako cudzinec doteraz," spomína a dodáva, že po rozhovore s ním mnohí odišli do Nemecka, Kanady a niektorí sa vrátili späť na Ukrajinu.

Artur Gevorkyan tvrdí, že keď začal budovať firmu, chcel meniť svet. Nemal ilúziu, že zmení celú planétu. ,,Moje okolie, miesto, kde žijem ja a moja rodina, však áno. Veď čo je v živote najdôležitejšie? Rodina a práca, zvyšok času prespíme! Svet okolo nás preto musí fungovať podľa pravidiel, ktoré majú logiku a sú férové," myslí si.

Lenže komu pomôcť a komu už nie? Túto otázku Gevorkyanovi nedávno položil jeho priateľ. ,,Vtedy som si uvedomil, že pomáhame bezmocným. Takým, ktorí si nevedia pomôcť sami. Ostatné je špekulácia, zneužívanie, vydieranie." Toto rozhodnutie prichádza aj cez vlastnú prežitú bolesť.

Komu teda Gevorkyan pomáha? Zamestnancovi, ktorého dieťa sa nevie postaviť na nohy a potrebuje špeciálne rehabilitácie či kolegyni, ktorej umrel manžel a sama vychovávala dve deti. Jemu samému sa predčasne narodila vnučka a rodina žila dva mesiace v mixe zúfalstva a nádejí. Pamätá aj na to, ako roky žil sám s mamou vo finančnej tiesni, nosil zdedené oblečenie od známych. Seniorom v domove dôchodcov Gevorkyan zakúpil evakuačné podložky pár dní po tom, čo jeho otca evakuovali v zbombardovanom Charkove, bohužiaľ, už mŕtveho. Policajtom, hasičom, lekárom a ľuďom, pre ktorých vyvinuli, vyrobili a darovali desiatky tisíc špeciálnych masiek proti koronavírusu… Príkladov je oveľa viac. Netreba ich vymenovať všetky. Najdôležitejšie je totiž pomáhať ľuďom, ktorí si sami pomôcť nedokážu. A to by mal byť aj jeden z cieľov biznisu.