Najväčšia časť peňazí, vyše 300 miliónov eur, bude smerovať na východ Slovenska do košických oceliarní. Okrem nich investície pôjdu aj do rafinérie Slovnaft, chemičky Duslo Šaľa, výrobcovi obalov Mondi SCP, sklárňam Rona a cementárni Danucem Slovensko. Peniaze nepôjdu z peňaženiek daňových poplatníkov, ale z fondu, do ktorého pritekajú peniaze za emisné povolenky.
S pomocou investícií ušetria priemyselné podniky do roku 2030 viac ako tri milióny ton ekvivalentu oxidu uhličitého za jeden rok. Na Slovensku bolo spolu v roku 2021 vypúšťaných 41 miliónov ton ekvivalentu oxidu uhličitého. Ročne sa po investícii ušetrí vyše sedem percent z celkových emisií. Na porovnanie, ide o toľko škodlivých emisií, koľko ročne priemerne vyprodukujú tri milióny osobných áut alebo takmer všetky vykurovacie zariadenia v slovenských domácnostiach.
„Do výzvy bolo prihlásených osem uchádzačov, z ktorých bolo úspešných šesť firiem,“ tvrdí pre Pravdu generálny riaditeľ sekcie zmeny klímy a ochrany ovzdušia na envirorezorte Milan Zvara. Ako ďalej vysvetľuje, pri hodnotení projektov rozhodovali dve kritériá. Prvým bol celkový objem znížených emisií, druhým najnižšia cena za zníženie jednej tony oxidu uhličitého.
Nemusí im stačiť ani 600 miliónov eur
Košické oceliarne U. S. Steel získali v krátkom období už druhú veľkú investíciu do znižovania emisií. Prvú získali z plánu obnovy v objeme 300 miliónov eur, s pomocou ktorej majú vymeniť súčasné vysoké pece spaľujúce koks za elektrické oblúkové pece. „V súčasnosti majú tri pece a podľa projektu majú dve prerábať. Investícia bude slúžiť na moderné spracovanie železa,“ opisuje využitie peňazí Milan Zvara.
Čítajte viac Trinásty dôchodok, štvordňový pracovný týždeň či 100 eur na hypotéku. S nápadmi sa roztrhlo vrece, ktorá strana nasľubovala najviac?
Druhou investíciou je 300-miliónová investícia z Modernizačného fondu, ktorej cieľom je udržateľné spracovanie tekutej ocele odlievaním do tenkého pásu. Celkovo na investície do ekologickej výrobu môžu potrebovať až dve miliardy eur. Získaných 600 miliónov tak pokryje menej ako tretinu z celkových investícií. Ak sa v U. S. Steele zrealizujú, klesne vypúšťanie škodlivých emisií v priemysle až o polovicu. Ani tieto dve investície však nie sú zárukou toho, že sa do projektu dekarbonizácie skutočne pustia.
Na schválenú investíciu reagovali aj košickí oceliari. „Toto je ďalší z niekoľkých krokov nutných na dôkladné zváženie potenciálnej investície do dekarbonizácie v U. S. Steele Košice,“ povedal pre denník Pravda hovorca spoločnosti Ján Bača. Upozorňuje však, že akékoľvek možné budúce investície do dekarbonizácie závisia od ďalších požiadaviek. „Patrí medzi ne predĺženie harmonogramu čerpania pre Fond obnovy a odolnosti, identifikácia investičných partnerov, konkurencieschopné dlhodobé koncové ceny elektrickej energie a nakoniec schválenie radou riaditeľov spoločnosti United States Steel Corporation,“ vysvetľuje.
Dve schválené výzvy pre Slovnaft
Druhá najväčšia investícia z fondu v objeme 58 miliónov eur bude smerovať do chemičky Duslo Šaľa, kde sa vyrábajú napríklad hnojivá či prímes do dieselových áut Adblue. Slúžiť bude na výrobu zeleného vodíka. „Tieto náklady sú v stovkách miliónov. My im dávame časť peňazí na to, aby sme ich motivovali ísť do investície,“ odpovedá Milan Zvara na otázku, prečo idú peniaze do spoločnosti, ktorá mala za vlaňajšok vysoké zisky. „Sú to motivačné peniaze, ktoré pomáhajú s transformáciou a pomáhajú naštartovať proces dekarbonizácie vo firmách,“ vysvetľuje. Ak by firmy tieto peniaze nedostali, obáva sa, že by tie investície nerobili.
Čítajte viac Studená sprcha pre Nemecko. Čína im v Mníchove ukázala, ako chce dobyť trh s lacnými vozidlami
Takmer 29 miliónov bolo schválených pre spoločnosti Mondi SCP z Ružomberka. Výrobca papiera a obalov investuje peniaze do dekarbonizácie pece na vápno. Viac ako 28 miliónov bude smerovať aj do spoločnosti Rona. Najväčší slovenský výrobca skla a sklenených výrobkov sídli v Lednických Rovniach a jeho história siaha až do 19. storočia. Výroba skla je energeticky náročná, preto investície pôjdu do dekarbonizácie výrobných kapacít. Bratislavskej rafinérii Slovnaft boli schválené dve žiadosti. Prvá je v objeme vyše 24 miliónov eur a druhá vo výške 20 miliónov eur. Zavádzaním technologických opatrení budú v rafinérii znižovať emisie. Poslednou úspešnou spoločnosťou je cementáreň Danucem Slovensko, ktorá peniaze využije na dekarbonizáciu výroby cementu.
Čo je Modernizačný fond
Do Modernizačného fondu sa kumulujú financie za emisné povolenky. Tie si musia kupovať firmy, ktoré vypúšťajú škodlivé emisie. V obchode s emisnými povolenkami je zahrnutý priemysel, teplárenstvo a výroba elektriny. Najväčším nákupcom emisných povoleniek je U. S. Steel Košice, keďže je aj najväčším znečisťovateľom. Fond je súčasťou schémy štátnej pomoci na dekarbonizáciu priemyslu. Predbežne je v ňom vyčlenených 750 miliónov eur do roku 2030 zo schémy štátnej pomoci Modernizačného fondu, ktorú Slovensku schválila EÚ.