Našli zrejme najväčšie ložiská paliva budúcnosti. Niektorí vedci hovoria o veľkom objave

Vedci vo Francúzsku objavili zrejme najväčšie ložisko čistého zdroja energie, ktorý môže hrať kľúčovú úlohu v boji proti zmenám klímy. Pod povrchom zeme našli zásoby bieleho vodíka.

31.10.2023 05:00
debata (158)
Vodíkové autobusy v Bratislave
Video
Zdroj: TV Pravda

Špeciálnou sondou analyzovali koncentrácie plynov v podzemí. V hĺbke pár stoviek metrov najskôr objavili veľmi nízke koncentrácie vodíka, čo nebolo pre nich veľkým prekvapením, pretože malé množstvá vodíka sa často nachádzajú aj v blízkosti povrchu, kde sa vrt začína.

No ako sonda prenikala hlbšie, koncentrácia vodíka stúpala. V hĺbke 1 100 metrov dosiahla koncentrácia už 14 percent a v hĺbke 1 250 metrov dokonca 20 percent. Podľa ich prepočtov môže byť koncentrácia vodíka v hĺbke 3 000 metrov až 90 percent.

Toto prekvapujúce zistenie naznačovalo prítomnosť veľkého zásobníka vodíka pod povrchom. Počítali a odhadli, že ložisko by mohol obsahovať medzi 6 až 250 miliónmi metrických ton vodíka. Ak by sa odhady potvrdili, bolo by to jedno z najväčších ložísk bieleho vodíka, ktorý kedy bol objavený, informuje spravodajský portál CNN.

Martin Hollý Čítajte viac Zákaz plynových kotlov? Kontroverzný nápad Nemecka. Slovensko si to dovoliť nemôže, tvrdí šéf SPP - distribúcia

Biely vodík je pre vedcov relatívne nový. Štúdia z roku 2018, ktorá analyzovala vrt v africkom štáte Mali, produkujúci 98 percent plynného vodíka, priviedla tento zdroj energie do pozornosti vedeckej komunity. Biely vodík je prirodzene prítomný pod našimi nohami a stáva sa svojím spôsobom svätým grálom v boji proti zmene klímy. Pri jeho spaľovaní vzniká len voda, čo z neho robí zdroj energie, ktorý je šetrný k životnému prostrediu.

Naša Zem tak má obrovské zásoby obnoviteľného a bezuhlíkového paliva. Tieto jeho vlastnosti ho robia atraktívnym pre odvetvia, ktoré potrebujú veľké množstvá energie. Napríklad v ťažkom priemysle môže nahradiť fosílne palivá a v energetike môže slúžiť ako úložisko energie.

Modrý, zelený a sivý vodík

Až donedávna si však vedci mysleli, že masové množstvá je možné vyrobiť iba v laboratóriu. „Keby ste sa ma pred štyrmi rokmi opýtali, čo si myslím o prírodnom vodíku, povedal by som vám, že neexistuje,“ povedal pre CNN Geoffrey Ellis, geochemik z americkej agentúry na Geologický prieskum. A ukázalo sa, že sa Ellis mýlil. Odhaduje, že by celosvetovo mohli byť v podzemí až desiatky miliárd ton bieleho vodíka.

Väčšina síce bude veľmi hlboko a nebude dávať ekonomický zmysel ho ťažiť. Aj tak môže podľa neho biely vodík naštartovať revolúciu v energetike. „Ak by sme dokázali vyťažiť čo len jedno percento z celosvetových zásob, budeme mať zhruba 500 miliónov ton na 200 rokov,“ odhaduje.

Vodík je jedným z najrozšírenejších prvkov na Zemi a zvyčajne je pripojený k iným molekulám. Separácia vodíka je energeticky náročná a zvyčajne poháňaná fosílnymi palivami, uviedla CNN. Zelený vodík sa vyrába elektrolýzou, procesom štiepenia vody na vodík a kyslík. Prívlastok zelený má preto, lebo pri jeho výrobe využívajú elektrinu z obnoviteľných zdrojov, teda napríklad z vetra či zo slnka.

Solárne panely, slnko, energia, elektrina, fotovoltika Čítajte viac Slnečná elektráreň na streche nie je pre každého. Kedy sa oplatí a koľko sa dá ušetriť? (odpovede)

Na druhej strane je potom sivý vodík, ktorý sa vyrába z plynu. Ten predstavuje hlavný zdroj vodíka v energetickom mixe. Je často kritizovaný pre výrazné emisie, ktoré vznikajú pri jeho výrobe. Čierny vodík sa vyrába pomocou uhlia. V súčasnosti až 96 percent všetkého vyrobeného vodíka pochádza z fosílnych palív. Výroba sivého vodíka každý rok vypustí do ovzdušia až 900 miliónov ton oxidu uhličitého, čo je takmer toľko ako celosvetová letecká doprava, prepočítal portál Science. Iba štyri percentá sa vyrábajú pomocou elektrolýzy vody.

Biely vodík označuje prirodzene sa vyskytujúci vodík v prírode. Jeho výhodou je tiež to, že môže byť lacnejší. Výroba bieleho vodíka sa odhaduje približne na jeden dolár za kilogram, zatiaľ čo zelený vodík stojí podľa CNN približne šesť dolárov za kilogram.

Vodík stále vyvoláva iracionálne obavy

Široká verejnosť sa stále môže obávať vodíka. Najmä staršia generácia, ktorá vyrastala so spomienkami na vzducholoď Zeppelin LZ-129, známu tiež pod názvom Hindenburg. Táto vzducholoď poháňaná vodíkom začala horieť pri pristávaní v roku 1937 a táto dramatická udalosť nezmazateľne ovplyvnila spôsob, akým ľudia vodík vnímajú.

Niet pochýb o tom, že vodík je horľavý plyn. Ak koncentrácia vodíka vo vzduchu presiahne štyri percentá, môže sa stať dosť výbušným. Ale tu je háčik. Keď hovoríme o vodíku v hlbokých podzemných horninových formáciách vo Francúzsku, nie je tam kyslík na vzplanutie. Takže tam nie je žiadne riziko, že by to tam vybuchlo.

Ak však budeme chcieť v budúcnosti dostávať vodík zo zeme, budeme musieť vymyslieť, ako ho udržať ďaleko od kyslíka vo vzduchu prostredníctvom sofistikovaných procesov separácie a distribúcie. Vodík je ľahký plyn, ktorý môže uniknúť najmenšou trhlinou. Manipulácia s vodíkom je však bežná v priemysle aj v doprave a riziká sú už dlho pod kontrolou, pripomína portál The Conversation.

Mali odštartovalo zvedavosť vedcov

Už viac ako desať rokov je dedina Bourakébougou na západe Mali poháňaná čistou energiou, ktorá možno čoskoro zachváti celý svet. Príbeh sa začína cigaretou. V roku 1987 sa pri neúspešnom pokuse o vŕtanie vody v studni uvoľnil plyn bez zápachu, o ktorom jeden nešťastný fajčiar zistil, že je vysoko horľavý. Utrpel ťažké popáleniny a studňa bola rýchlo zahrabaná a zabudnutá.

Takmer o 20 rokov neskôr ťažiari fosílnych palív potvrdili náhodný objav. Desiatky metrov pod suchou zemou v západnej Afrike leží množstvo prirodzene sa vyskytujúceho bieleho vodíka. Ten sa v súčasnosti používa na výrobu zelenej elektriny pre domy a obchody v Bourakébougou, píše spravodajský portál The Guardian.

Geológovia sa však domnievajú, že nevyužité ložiská bieleho vodíka v USA, Austrálii a častiach Európy majú potenciál poskytnúť svetu čistú energiu v oveľa väčšom rozsahu.

Vrt v Bourakébougou v západnom Mali, ktorý bol spustený v roku 2014, zostáva jediným využívaným miestom s bielym vodíkom na svete. Jeho produkcia, ktorá sa pohybuje okolo päť ton ročne, je len zlomkom v porovnaní s celosvetovou produkciou sivého vodíka odhadovanou na 80 miliónov ton ročne.

Vrt v Mali tak spustil lov na získavanie bieleho vodíka. Firmy po celom svete sa snažia hľadať vhodné lokality na jeho ťažbu. Medzi podporovateľov rozvíjajúceho sa vodíkového priemyslu patrí Bill Gates. Zakladateľ spoločnosti Microsoft a investor bol prostredníctvom svojej spoločnosti Breakthrough Energy údajne jedným z piatich podporovateľov, ktorí naliali približne 90 miliónov dolárov do spoločnosti Koloma so sídlom v Colorade, ktorá loví prírodný vodík pozdĺž trhliny v strede severoamerického kontinentu.

Skutočný potenciál bieleho vodíka bude závisieť od zistení z týchto prvých projektov. Pretrváva neistota týkajúca sa spôsobu, akým sa vodík tvorí hlboko v Zemi, ako presne smeruje k povrchu a ako ho najlepšie zo zeme dostať. Odpovede budú kľúčové pre pochopenie toho, koľko by stála výroba bieleho vodíka. Odhady naznačujú, že by to bolo lacnejšie ako vodík z fosílnych palív alebo obnoviteľných zdrojov.

Aj keď sa podarí objaviť veľké a dostupné ložiská, bude musieť vodík stále prekonať ešte mnoho prekážok. Jednou z nich je napríklad skladovanie. Jeden kilogram vodíka síce môže uvoľniť rovnaké množstvo energie ako necelé štyri litre benzínu, ale pokiaľ nie je stlačený, zaberá viac miesta ako bubon veľkej pojazdnej miešačky na betón.

Existujú spôsoby, ako tento pomer zlepšiť, ale tie prinášajú ďalšie problémy. Napríklad skvapalnený vodík sa musí chladiť na teplotu mínus 253 stupňov Celzia, píše portál Science.

Zelený vodík na Slovensku

Výroba zeleného vodíka si našla cestu už aj na Slovensku. Šalianska chemička Duslo Šaľa investuje do dekarbonizácie. Najnovšie chce vyrábať vodík z obnoviteľných zdrojov energie. Následne ho chce použiť na výrobu čpavku. V súčasnosti je hlavnou surovinou pri výrobe čpavku zemný plyn.

Elektrolýzou sa vyrobí zelený vodík, ktorý sa použije pri výrobe čpavku, čím nahradí časť zemného plynu. Fabrika konštatuje, že zmenou postupu výroby čpavku ušetrí až 15-tisíc ton oxidu uhličitého za rok. Duslo si elektrinu bude vyrábať z fotovoltických panelov a veterného parku. Zdroje na elektrolýzu tak budú pochádzať z obnoviteľných zdrojov. Projekty sú už v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 158 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #tažba #elektrina #vodík #vodíkové technológie