Energetická kríza a rastúce ceny elektriny presviedčajú čoraz viac ľudí, aby do väčšej sebestačnosti vo výrobe elektriny zainvestovali. Boom vo výstavbe zariadení naštartovali aj štátne dotačné programy, vďaka ktorým ľudia môžu získať financie.
Treba ma však na pamäti, že slnečná elektráreň na streche domu nie je pre každého. Kľúčová je cena elektriny, spotreba domácnosti a inštalovaný výkon. Koľko dokáže domácnosť vďaka fotovoltike ušetriť, za koľko rokov sa investícia vráti, aká strecha je vhodná a oplatí sa investovať do zariadení aj v čase, keď je cena silovej elektriny zastropovaná?
Spýtali sme sa odborníkov, v akých prípadoch je vhodná fotovoltika. Denník Pravda pripravil sériu otázok a odpovedí v súvislosti s výrobou elektriny zo slnka.
Aké úspory prinesie fotovoltika na streche, existuje na to nejaký nástroj?
K dispozícii sú rôzne on-line nástroje, na základe ktorých je možné vypočítať energetický výnos fotovoltiky. Už pred pár rokmi spoločnosť Google predstavila solárnu kalkulačku, ktorá na základe polohy domu dokáže vyrátať efektívnosť fotovoltických panelov na streche. Teraz funkciu priniesla aj do Google máp. Okrem potenciálu fotovoltiky zisťuje aj kvalitu vzduchu a množstvo peľu v ovzduší.
Nástroj s názvom Solar Potential API vypočítava, koľko slnečnej energie dokáže strecha užívateľa vygenerovať. Využíva letecké snímky, zohľadňuje tiež uhol strechy či tienenie stromov v kombinácii s údajmi o regionálnych poveternostných podmienkach a nákladoch na elektrinu. Tieto informácie môžu používateľom pomôcť rozhodnúť sa, či si na svoje domy namontujú solárne zariadenia, alebo nie. Podľa tlačovej správy spoločnosti Google bude nový nástroj zdieľať solárny potenciál pre viac ako 320 miliónov budov v 40 krajinách.
Čítajte viac Pumpovať miliardy do vysokých cien plynu už nemôžeme. Vláda ukázala, ako chce riešiť drahé energie
Aj Európska komisia má nástroj, vďaka ktorému je možné zistiť potenciál v konkrétnej lokalite. K dispozícii je on-line mapa s jednoduchým nástrojom na určenie prínosu fotovoltického systému. „Môžete vybrať presnú polohu, kde bude systém umiestnený, ako aj výkon a orientáciu panelov. Systém síce nezohľadňuje reálne okolie, ale po zadaní údajov vypočíta prínos na mesačnej alebo dennej báze,“ hovorí pre Pravdu Matej Veverka, energetický konzultant Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry z poradenského centra Žiť energiou v Banskej Bystrici. Aj keď existuje množstvo nástrojov, prehľad o návratnosti investície by mala domácnosť v každom prípade získať od inštalatéra.
Ako zistím, že strecha môjho domu je vhodná na fotovoltiku?
Podľa Jána Karabu zo Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu (SAPI) je vhodná prakticky každá strecha, ktorá je v technicky vyhovujúcom stave, aby sa na ňu mohli inštalovať panely. V prípade plochých striech, na ktorých sa používa samozáťažová konštrukcia, odporúča vždy posudok statika. Inštalatér by mal potom následne navrhnúť sklony a rozmiestnenie panelov.
Existuje nejaký typ strechy, kde by mal byť záujemca obozretný pri inštalácii fotovoltiky?
Sklon a orientácia strechy majú výrazný vplyv na celkový zisk elektrickej energie z fotovoltického systému. Veverka upozorňuje, že nesprávnou polohou panelov môže dôjsť k strate až 30 až 40 percent z celkového ročného potenciálu výroby. „Množstvo vyrobenej elektriny závisí aj od uhla, pod ktorým dopadajú slnečné lúče na panel. Sklon panelov 45 stupňov je ideálny, ak chcete využívať vyrobenú elektrinu počas celého roka,“ hovorí odborník.
Tento sklon má totiž zabezpečiť ideálny pomer medzi maximálnym využitím žiarenia v zimných mesiacoch, keď je slnko na oblohe nízko, a zníženým výkonom v letných mesiacoch, keď je slnko vysoko. V prípade umiestnenia fotovoltiky na existujúcu strechu odporúča sa zveriť do rúk odborníkovi.
Orientácia strechy je tiež kľúčová z pohľadu umiestnenia zariadení. Ideálna je podľa Karabu južná strana a čím viac je strecha orientovaná na severnú stranu, tým menšie môžeme mať očakávania z hľadiska maximalizácie využitia dostupného výkonu. „Zhodnotiť to ale musí inštalatér, ktorý by mal dopredu upozorniť na to, aké môže mať investor od danej inštalácie očakávania,“ vysvetľuje.
Aká je návratnosť napríklad niekoľkotisícovej investície do fotovoltiky na streche domu?
Kľúčové pri návratnosti sú tri parametre. Inštalovaný výkon, cena elektriny a spotreba v domácnosti. „Základnou otázkou počas konzultácií je, koľko energie spotrebujú a akú časť z toho tvorí prevádzka spotrebičov počas dňa, aká časť pripadá na zabezpečenie teplej vody a do akej miery vie domácnosť prispôsobiť spotrebu elektriny času výroby,“ opisuje možnosti Veverka. Skrátiť návratnosť podľa neho pomôže, ak sa elektrina využíva v lete aj na chladenie alebo ohrev vody.
Uvádza ilustračný modelový príklad domácnosti s ročnou spotrebou elektrickej energie 1900 kWh. Náklady na fotovoltický systém, ktorý ročne vyprodukuje rovnaké množstvo energie, sú na úrovni 2800 eur. „Ak by ušetrila domácnosť 30 percent ročnej spotreby elektrickej energie, návratnosť je cca 30 rokov, čo je na hranici životnosti fotovoltických panelov,“ hovorí. Takto nastavené prepočty vychádzajú z aktuálne zastropovaných cien elektrickej energie, keď sa situácia zmení, bude mať investícia do fotovoltického systému väčší význam.
Investícia sa však môže vrátiť aj oveľa skôr, v rozmedzí 7 až 9 rokov. Lepšia návratnosť vychádza pri fotovoltických systémoch inštalovaných v domoch s vyššou spotrebou elektriny najmä v lete, ktorú využívajú napríklad na prípravu teplej vody elektrickým bojlerom alebo pri prevádzke tepelného čerpadla na ohrev bazéna.
Koľko dokáže takáto investícia ušetriť peňazí povedzme za 15 rokov?
Pre spomínaný modelový príklad platí, že pri úspore 30 percent elektriny ročne a predpoklade, že cena elektriny bude rovnaká, je možné za 15 rokov ušetriť inštaláciou fotovoltického systému približne 1370 eur. To je v prepočte takmer 92 eur za rok. Táto suma sa bude meniť podľa toho, ako sa bude meniť cena elektriny pre domácnosti. Svoju úlohu zohráva aj kvalita zateplenia obvodového plášťa domu pri vykurovaní elektrinou, energetická náročnosť spotrebičov a celkovo spotreba energie v domácnosti.
Silová cena elektriny bude na rok 2024 zastropovaná. Oplatí sa s investíciou počkať?
Ján Karaba upozorňuje, že pre domácnosti bude síce silová zložka elektriny regulovaná, ale na úrovni, ktorá je vyššia ako pred krízou. „Zároveň stúpli aj ostatné regulované zložky ceny, nie je preto na čo čakať,“ hovorí. Počas energetickej krízy mali dlhé poradovníky a spotrebiteľ by mal podľa neho predvídať, pretože podobné situácie sa budú veľmi ľahko opakovať. „Len domácnosť, ktorá je energeticky sebestačná, je od výkyvov cien na trhu chránená,“ dodáva.
Koľko elektriny vyrobia malé elektrárne?
Koľko elektriny dokáže elektráreň na streche domu vyrobiť a aká veľká je investícia? Denník Pravda sa pozrel na štyri ilustračné príklady. Prepočty nám spravila spoločnosť ECO PRODUKT, ktorá sa inštaláciou fotovoltických panelov zaoberá.
Spoločnosť pripomína, že návratnosť je veľmi citlivá téma, ktorej hodnota je len orientačná, keďže cena elektrickej energie je nepredikovateľná. Návratnosť investície závisí tiež od toho, či je elektrina celá spotrebovaná v domácnosti, alebo či napríklad polovicu spotrebuje a zvyšok uloží do virtuálnej batérie či predá. Pri návratnosti investície treba tiež počítať s možnou štátnou dotáciou. Domácnosti na celom Slovensku mali v minulosti možnosť z projektu Zelená domácnostiam čerpať maximálne 1500 eur. Projekt Zelená domácnostiam bude pokračovať aj ďalej, výška dotácie môže byť ešte vyššia. Podmienky podpory pre ďalšie obdobie plánuje SIEA zverejniť budúci pondelok, teda 30. októbra.
1. Navrhovaná zostava pre ilustračný model spotreby 2000kWh za rok v domácnosti by bola s výkon meniča 2000W a fotovoltická zostava by pozostávala z 5× 410 Wp panelov čo je celkový výkon 2050Wp. Cena je na kľúč: 3940 eur s DPH.
Priemerná denná výroba energie:
- v Januári cca 2,6 kWh / deň
- v Máji cca 8,4 kWh / deň
- v Júli cca 9 kWh / deň
- v Septembri cca 7,6 kWh / deň
- v Decembri cca 2,5 kWh / deň
Za celý rok dokáže systém vyrobiť až 2200 kWh, finálny výkon závisí od lokality, orientácie strechy a sklonu.
2. Navrhovaná zostava pre ilustračný model spotreby 3000kWh za rok v domácnosti by bola s výkon meniča 3000W a fotovoltická zostava by sa skladala z 8× 410Wp panelov čo je celkový výkon 3280Wp.
Cena je na kľúč: 5470 eur s DPH. Priemerná denná výroba energie:
- v Januári cca 4,4 kWh / deň
- v Máji cca 13,6 kWh / deň
- v Júli cca 14,3 kWh / deň
- v Septembri cca 11,8 kWh / deň
- v Decembri cca 4,4 kWh / deň
Za celý rok dokáže systém vyrobiť až 3600 kWh, finálny výkon závisí od lokality, orientácie strechy a sklonu.
3. Navrhovaná zostava pre ilustračný model spotreby 4000kWh za rok v domácnosti by bola s výkon meniča 4000W a fotovoltická zostava by sa skladala z 10× 410Wp panelov čo je celkový výkon 4100Wp.
Cena je na kľúč: 6090 eur s DPH. Priemerná denná výroba energie:
- v Januári cca 5,3 kWh / deň
- v Máji cca 17 kWh / deň
- v Júli cca 18,1 kWh / deň
- v Septembri cca 14,5 kWh / deň
- v Decembri cca 5,2 kWh / deň
Za celý rok dokáže systém vyrobiť až do 4600 kWh, finálny výkon závisí od lokality, orientácie strechy a sklonu.
4. Navrhovaná zostava pre ilustračný model spotreby 5000kWh za rok v domácnosti by bola s výkon meniča 5000W a fotovoltická zostava by sa skladala z 12× 410Wp panelov čo je celkový výkon 4920Wp.
Cena je na kľúč: 6711 eur s DPH. Priemerná denná výroba energie:
- v Januári cca 6,3 kWh / deň
- v Máji cca 21,2 kWh / deň
- v Júli cca 22,6 kWh / deň
- v Septembri cca 17,7 kWh / deň
- v Decembri cca 6,6 kWh / deň
Za celý rok dokáže systém vyrobiť až 6160 kWh, finálny výkon závisí od lokality, orientácie strechy a sklonu.