Zákaz plynových kotlov? Kontroverzný nápad Nemecka. Slovensko si to dovoliť nemôže, tvrdí šéf SPP - distribúcia

Prišli ste s projektom výmeny starých plynových kotlov. O čo presne v tom projekte ide?

Je to projekt, ktorým sme chceli pomôcť slovenským domácnostiam v čase vysokých cien energií. V spolupráci s dodávateľmi plynových technológií ponúkame zľavové poukážky na to, aby si občania mohli vymeniť staré plynové kotly za nové. Domácnosti na tom získajú dvakrát. V prvom rade, že si budú môcť kúpiť lacnejší kondenzačný plynový kotol. Tým, že je to nová úsporná technológia, šetrí až do výšky 23 percent úspory na palivovom plyne. Ušetria tým pádom aj na účtoch za energie.

O akej výške dotácie sa bavíme a aké domácnosti môžu o ňu požiadať?

Sú to všetky domácnosti bez rozdielu príjmov, regiónu či veľkosti domu. Výška dotácie závisí od toho, na aký konkrétny typ kotla sa vzťahuje. Na stránke mojnovykotol.sk je možnosť si pozrieť viacero kotlov a každý kotol má stanovenú inú úroveň zľavy. Výška zľavy sa pohybuje od 100 do 600 eur v závislosti od technológie.

Koľko ľudí bude mať možnosť si starý plynový kotol vymeniť za nový?

Prvá fáza projektu bude do konca roka. Bude tak závisieť od toho, koľko ľudí sa rozhodne pred začiatkom zimy si vymeniť kotly. Zámer je pokračovať aj v priebehu budúceho roka.

Aký balík peňazí je na to určený?

Všetko bude závisieť od toho, aký bude záujem. V tejto fáze tam nie sú žiadne obmedzenia, takže občania môžu slobodne žiadať o zľavovú poukážku a vymeniť technológiu, dosiahnuť úspory a ciele, ktoré tým sledujú.

Čítajte viac Kde sa najlepšie zarába na prenájme bytu? Bratislava pohorela, rebríčku kraľuje mesto z juhu Slovenska

Aké sú výhody kondenzačného plynového kotla?

Výhody sú v tom, že nový kondenzačný kotol predstavuje v našich podmienkach najdostupnejšie nízkoemisné vykurovanie. Sú to moderné technológie na rozdiel od starých plynových kotlov, ktorých je na Slovensku odhadom 400-tisíc. Dokážu priniesť úsporu na palive a dosahujú účinnosť na úrovni 97 percent. Je to výhodné riešenie nielen pre úspory na účtoch za energie, ale zároveň majú aj pozitívny environmentálny dosah. Tým, že spotrebujú menej plynu, tak zároveň sú aj menšie emisie oxidu uhličitého. Tieto moderné kotly už dokážu spaľovať aj zmes plynu a vodíka. Sú tak pripravené aj na budúcnosť.

Aký starý musí byť plynový kotol, aby žiadateľ mohol dotáciu získať?

Nie sú tam žiadne obmedzenia. Ak niekto má naozaj starý kotol, tak je tam väčšia synergia. Samotná výhodnosť, samozrejme, závisí aj od toho, aké budú ceny plynu. Pri plynových kotloch hovoríme, že je to dobré riešenie, ktoré by mohol podporiť aj štát. Ak by podporil práve výmenu kotlov, tak by zrýchlil výmenu starých 400-tisíc kotlov a ušetril by na dotáciách kompenzujúcich domácnostiam vysoké ceny energií. Spočítali sme, že ak porovnáme trhové ceny plynu na najbližšie dva roky so súčasnými zastropovanými cenami, tak benefit pre štát by bol 500 eur na domácnosť. Ak by radšej tieto peniaze využil na podporu nákupu nového moderného kotla, úsporu v podobe nižšej spotreby na úrovni približne 20 percent si budú domácnosti užívať počas celej životnosti kotla, čo je aj 20 rokov. Na ilustráciu, plynový kotol stojí aj s montážou asi 3 000 eur.

V Nemecku sa viedla ostrá diskusia o tom, či má začať platiť zákaz nových plynových kotlov. Zákon nakoniec prešiel v miernejšej podobe a platiť má až od roku 2026 vo veľkých mestách a od 2028 v menších mestách. Hrozí niečo podobné aj na Slovensku?

Nemecko je špecifické, že prijalo viacero kontroverzných rozhodnutí. Jedným z nich bol napríklad zákaz prevádzky jadrových elektrární. Na druhej strane Nemecko je dosť bohatá krajina na to, aby si mohla dovoliť takéto experimenty. V slovenských podmienkach by to znamenalo ohrozenie bezpečnosti dodávok tepla. Zároveň by to bol faktor, ktorý by ešte viac prehĺbil energetickú chudobu na Slovensku. V prípade, že by takýto zákaz platil na Slovensku, tak plynové kotly, ako najdostupnejšia nízkoemisná vykurovacia možnosť, by vypadla z voľby výberu. To by malo za následok ďalšie rúbanie lesov a spaľovanie biomasy. Tým by sa dostávalo do ovzdušia mnoho nebezpečných pevných častíc a má to priamy vplyv na zdravie obyvateľov. Druhá možnosť je, že by ľudia boli nútení ku kúpe tepelného čerpadla. Myslím si, že táto cesta elektrifikácie vykurovania bude strašne drahá. V požadovanom rozsahu dnes nie je ani technicky realizovateľná.

Nemecko zastavilo bezemisné jadrové elektrárne a začalo viac spaľovať uhlie. Tým vlastne začalo produkovať viac emisií. Hrozí, že v prípade zákazu plynových kotlov budú slovenské domácnosti viac spaľovať horšie uhlie a tým sa situácia s emisiami ešte viac zhorší?

Európskou úniou pretláčaná alternatíva je, aby ľudia išli cestou elektrifikácie vykurovania. Lenže je to strašne drahé. Ak porovnáte za 15 rokov celkové náklady na tepelné čerpadlo s plynovým kondenzačným kotlom, tak rozdiel je až o 40 percent vyššie náklady na tepelné čerpadlo. Aby ste mohli implementovať tepelné čerpadlo v slovenských podmienkach, tak musíte mať zateplený dom zhruba za 20-tisíc eur a urobiť investíciu do tepelného čerpadla, ktorá vyjde na 10-tisíc eur. Spolu je to investícia 30-tisíc eur. Na Slovensku je asi 70 percent rodinných domov nezateplených. Celkovo by tak investícia na Slovensku musela byť na úrovni 21 miliárd eur. Emisie CO2 z individuálneho vykurovania pri plyne sú iba na úrovni 6,9 percenta z celkových slovenských emisií. Efekt by tak bol veľmi malý. Teraz je otázka, či si slovenské domácnosti môžu dovoliť realizovať takú veľkú investíciu. Až 84 percent ľudí zarába menej ako 2 000 eur. Slovenská rodina ušetrí priemerne za rok len tisíc eur. Cenový rozdiel pri vykurovaní medzi tepelným čerpadlom a kondenzačným plynovým kotlom je asi 600 až 700 eur ročne navyše.

Čiže hovoríte, že dekarbonizácia plynového vykurovania domácnosti stojí ohromné peniaze a dosiahneme len malý efekt znižovania emisií?

To číslo už som spomenul, bolo by to odhadom 21 miliárd eur. Emisie z plynového vykurovania sú 2,7 milióna ton ekvivalentu oxidu uhličitého ročne, čo je 6,9 percenta celkových emisií. Celková bilancia na Slovensku je asi 39 miliónov ton emisií ročne. Ak porovnáte, koľko by stála celá dekarbonizácia oceliarní na Slovensku, tak sa bavíme, že keď sa eliminuje uhlie pri výrobe ocele cez elektrifikáciu pecí, dostaneme pokles celkových emisií až o 15 percent. V médiách sa objavila informácia, že by elektrifikácia pecí v U. S. Steele Košice mohla stáť zhruba miliardu eur. Porovnajme si to teraz. Za 21 miliárd dosiahneme pokles emisií na úrovni 6,9 percenta a zhruba za miliardu eur pokles emisií na úrovni až 15 percent. Nie sme bohatá krajina na to, aby sme si mohli dovoliť revolučné riešenia. Treba robiť také kroky pri dekarbonizácii, ktoré sú najefektívnejšie, najmenej nás stoja a dosiahneme najlepší efekt. Už v súčasnosti vidíme z dát, že Slovensko je jedna z najúspešnejších krajín pri znižovaní emisií oxidu uhličitého. Slovensko dosiahlo v rámci EÚ jeden z najväčších poklesov emisií skleníkových plynov od roku 1990 a najúspešnejším sektorom bola energetika.

S masívnym zavádzaním tepelných čerpadiel bude rásť aj dopyt po elektrine. Sme na to pripravení?

Ak by sa vykurovanie elektrifikovalo, spotreba elektriny aj so započítaním prechodu na elektromobily pôjde prudko nahor. Nárast spotreby domácnosti za rok by bol až štvornásobný. Hlavne počas zimných mesiacov by to bol nápor na distribučné siete, a tie na to nie sú pripravené. Nestačí len podpora distribučných sietí, ale potrebná je aj výroba elektriny. Hlavne tej sezónnej, ktorá je dnes hlavne zo zemného plynu. Čiže budeme tu mať elektrické tepelné čerpadlo, ktoré bude používať elektrinu vyrábanú z plynu. Na výrobu jednotky elektriny potrebujete v paroplynovej elektrárni dve jednotky plynu. Nie je to bezemisné riešenie a je to nákladná záležitosť.

Čítajte viac Pumpovať miliardy do vysokých cien plynu už nemôžeme. Vláda ukázala, ako chce riešiť drahé energie

Najhorší scenár v Nemecku predpokladá, že 90 percent majiteľov domov sa rozhodne pre fosílne ohrievače pred dátumom zákazu. Už teraz v Nemecku vyskočili predaje plynových kotlov, medziročne až o 44 percent. Vyzerá to, že ľudia sa snažia predzásobiť pred zákazom…

Vyzerá to, ako keby vláda nepočúvala svojich občanov. Prieskumy verejnej mienky dopadli tak, že až 78 percent ľudí bolo proti zákazu plynových kotlov. Logicky sa ľudia rozhodli pre seba zaobstarať plynový kotol pred ich zákazom. Tiež je rozdiel, ak Nemec zarába 3 000 či 4 000 eur a na Slovensku je to priemerne 1 300 eur. Tu na Slovensku by preto elektrifikácia vykurovania musela byť mohutne dotovaná štátom. A na to by naše verejné financie nestačili.

Vráťme sa ešte k návratnosti investície do tepelného čerpadla. Jeho cena klesá a ak by sme ušetrili namontovaním fotovoltiky na strechu domu, tiež sa dajú ušetriť peniaze na prevádzke tepelného čerpadla. Na druhej strane môžeme očakávať rast ceny plynu v budúcnosti, čo nehrá do kariet účtom za energie pri vykurovaní plynom. Možno tie prepočty by vychádzali inak v takomto prípade a z dlhodobejšieho hľadiska možno aj v prospech tepelného čerpadla.

Fotovoltika na streche ani zďaleka také množstvo elektriny nevyrobí. Tiež ako spotrebiteľ potrebujete elektrinu na tepelné čerpadlo hlavne v zime, ak ním chcete vykurovať. Bolo by preto potrebné uskladniť elektrinu na vykurovaciu sezónu a taká baterka do rodinného domu s potrebnými parametrami neexistuje. O jej cene ani nehovoriac. Ešte k lacnej elektrine. Tá je tu vďaka dohode so Slovenskými elektrárňami, ale trhové ceny sú oveľa vyššie. Ak by ľudia začali prechádzať z plynu na tepelné čerpadlá, tak dostanú trhové ceny a žiadna výhoda z pohľadu prevádzkových nákladov nebude. Investícia do fotovoltiky tiež niečo stojí. Prepočty návratnosti sú teda podľa nás jednoznačne v prospech vykurovania plynom.

Vlani ste otestovali distribúciu zemného plynu s primiešaním desať percent vodíka v obci Blatná na Ostrove. Prečo sa primiešava vodík do sústavy?

Vnímame vodík ako jedno z dlhodobých riešení dekarbonizácie plynárenstva. V roku 2050 bol stanovený cieľ pre Európu ako uhlíkovo neutrálny kontinent. Cesta je ísť bioplynom či vodíkom. Potrebujeme pripraviť sieť a otestovať si, čoho je schopná. Aké percento vodíka je schopná akceptovať a tiež čo je potrebné v sieti na vodík prispôsobiť. V projekte v Blatnej sme chceli vidieť, čo robí desať percent vodíka v našich miestnych plynovodoch, regulačnej stanici a na koncových zariadeniach v domácnostiach.

Aký bol výsledok?

Výsledok je, že existujúca sieť je pripravená distribuovať takúto zmes bez potreby výrazných zmien. Pripomínam, že je to na úrovni miestnej siete. Testujeme to aj na úrovni vysokotlakovej siete. Predpoklady hovoria, že do päť percent vysokotlakovej časti siete by to malo byť v poriadku. Chceme preto certifikovať našu plynárenskú sieť na distribúciu zmesi plynu s päťpercentným vodíkom do roku 2025.

Čiže úlohou vodíka je znižovať emisie?

Predpoklad stratégie Európskej únie je, že vodík bude zelený, teda vyrábaný z obnoviteľných zdrojov. Ten proces by mal vyzerať tak, že sa pomocou obnoviteľných zdrojov vyrobí zelený vodík v oblastiach, ktoré sú na to vhodné. Spomeniem severnú Afriku, ale hovorí sa aj o Ukrajine. Spoločnosti môžu riešiť svoje dekarbonizačné ciele práve pomocou zeleného vodíka. Potom je tu aj biometán. Dnes máme na Slovensku jednu biometánovú stanicu pripojenú k sieti. Ďalších päť staníc je vo výstavbe a majú určené podmienky na pripojenie.

Do roku 2025 plánujete prispôsobiť svoju sieť na distribúciu plynu s 5 % vodíka na území celého Slovenska. Koľko dokážeme vďaka tomu ušetriť emisií?

To je päť percent zo spotreby plynu, teda je to náhrada 250 miliónov kubických metrov plynu. To sa však bavíme čisto len v hypotetickej rovine. Rok 2025 je za rohom. Vidíme prekážky hlavne v tom, že zelený vodík nebude mať kto poskytnúť. Zatiaľ sa vodík vyrába prevažne zo zemného plynu. Treba byť však na to pripravení, lebo nikdy neviete, či sa nevybuduje nejaká miestna výrobňa vodíka z obnoviteľných zdrojov. Neradi by sme boli v situácii, kedy by sa nemohli pripojiť do našej siete. Chceme prispieť k tomu, aby sa tento sektor mohol rozvinúť. Ak sa pozrieme na dlhodobý horizont, tak teraz vnímame oveľa silnejšiu úlohu zemného plynu ako prechodného paliva. V náhrade uhlia pomocou plynových kogeneračných jednotiek a propagáciou moderných plynových kotlov, ktoré dokážu priniesť úsporu a znížiť emisie. Následne sa nám rozvíja biometán, ktorý v súčasnosti dostáva veľký impulz a potenciál je na desať percent. Sektor biometánu by mohol pomôcť tiež pri napĺňaní cieľov odpadového hospodárstva. Nemôžeme ďalej toľko skládkovať, ale mali by sme odpad spracovať. Najefektívnejší biometán je práve z biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu či z exkrementov zvierat, alebo odpadu z poľnohospodár­stva. Namiesto toho, aby metánové emisie unikali do ovzdušia, tak ich zachytíme v biometánovej stanici a pošleme do siete a energeticky využijeme.

Ak by vaša spoločnosť mohla zaviesť revolučnú technológiu súvisiacu s distribúciou plynu, aká by to bola technológia a ako by to premenilo priemysel?

Venujeme sa hlavne fyzickej preprave, nevenujeme sa ťažbe či výrobe energie. U nás je to o efektívnej distribúcii plynov. To znamená, že keď už máte rozvinutú sieť, tak distribuovať molekuly je už relatívne jednoduché. Straty v distribúcii molekúl, teda plynov, sú nižšie ako pri elektrine. Molekuly sú tiež dobre skladovateľné, lebo ich viete stlačiť a využiť tlakové pomery. Ich výhodou je flexibilita. Viete si plyn natlačiť do zásobníkov a využiť ho, keď je to potrebné. Ak máte veľké výkyvy pri výrobe alebo v spotrebe energií, tak zapnete paroplynovú elektráreň a rýchlou výrobou elektriny tieto výkyvy vyrovnáte. Podobne to platí v teplárenstve, ak sa vám vonku náhle ochladí, zvýšite ťažbu plynu zo zásobníkov, aby ste vedeli dodať teplo domácnostiam. Zásobníky s veľkou kapacitou a rozvinutými plynovodmi sú schopné dodávať energiu na dlhé obdobie, napríklad počas piatich či šiestich mesiacov. Takéto baterky v elektroenergetike nemáme. To je naša veľká výhoda. Z toho ťaží plynárenstvo a aj Slovensko, lebo tu je vybudovaná sieť. Máme tu druhú najhustejšiu infraštruktúru, ktorá je schopná distribuovať aj obnoviteľné plyny.

Odchádzajúci minister hospodárstva Peter Dovhun necháva novej vláde na ministerstve súbor nástrojov, ako by kompenzácie drahých energií mohli vyzerať po novom. Prvým nástrojom je postupné zvyšovanie cien energií, aby domácnosti nečakal od Nového roka cenový šok. Druhý nástroj je limitovaná pomoc pri plyne pre 80 percent spotreby oproti roku 2021. Posledným, tretím nástrojom je priama finančná pomoc pre najzraniteľnejšie skupiny. Máme polovicu októbra, je to vôbec podľa vás realizovateľné?

Nechcel by som sa vyjadrovať k cenám plynu a k cenám celkovej dodávky. My sme distribútor a zabezpečujeme len fyzickú distribúciu. Sme len jedna časť tej ceny. Oveľa podstatnejšia je cena komodity, ktorú nakupujú obchodníci, teda dodávatelia plynu. Nerád by som zachádzal do detailov, ale bude sa to musieť dať stihnúť. Minulý rok, keď sa určovali ceny, to bolo tesne pred Vianocami. Verím, že to bude jedna z prvých priorít vlády a je dobré, že sú nejaké riešenia na stole. Bude na novej vláde, čo si vyberie.

SPP – distribúcia má povinnosť držať bezpečnostné rezervy pre domácnosti a chránených odberateľov na tridsať dní. Na to slúži zásobník v Českej republike v Dolných Bojanoviciach. Vieme plyn zo zásobníka využiť aj inak než na núdzové zásoby?

V prípade výpadku dodávok a stavu núdze plníme dodávky pre domácnosti počas 30 dní. Na to nám slúži v podstatnej miere práve zásobník v Dolných Bojanoviciach. Slúži tiež na vyvažovanie siete a krytie strát. Výlučne je tak spojený s biznisom a prevádzkou spoločnosti SPP – distribúcia.

V minulosti predsa padli nápady, aby sa tento plyn zo zásobníkov použil pre domácnosti v časoch vysokých cien.

Je to železná rezerva. Ak začneme so železnou rezervou obchodovať, tak otázka je, že ak bude železná rezerva potrebná a nebude k dispozícii, čo potom urobíme? Je to pre chránených zákazníkov v domácnostiach, a preto je potrebné, aby tu tá železná rezerva bola.