Jedným z nich je projekt využitia geotermálnej energie pri Košiciach. Tri hĺbkové vrty v oblasti Ďurkov pri Košiciach boli realizované ešte koncom 90-tych rokov minulého storočia. Vrty vlastní firma Geoterm Košice. Geotermálny projekt bol pre neúspešné rokovania dlhé obdobie v spiacom režime. Až nedávno sa opäť rozbehol. Dokonca sa z projektu stala národná priorita a čerpať financie môže z európskych zdrojov.
Jeho hlavnou výhodou je to, že využíva slovenské prírodné energetické zdroje. Ak realizácia pôjde podľa plánu, celkový podiel obnoviteľnej energie na výrobe tepla pre Košice môže stúpnuť na 42 percent a pokryť spotrebu tepla až pre 171-tisíc odberateľov. „Ide u unikátne skĺbenie veľkého geotermálneho zdroja v Košickej kotline a veľkého odberateľa tepla, teda mesta Košice v dostupnej blízkosti geotermálneho zdroja,“ tvrdí pre Pravdu šéf spoločnosti Geoterm Košice Roland Karkó.
Projekt realizujú v spolupráci so štátnym MH Teplárenský holding, ktorý spája aktivity šiestich štátnych teplárenských spoločností v Bratislave, Trnave, vo Zvolene, v Martine, Žiline a v Košiciach.
Denník Pravda pripravil v súvislosti s novým energetickým projektom sériu najdôležitejších bodov.
1. Vrty hlboké tri kilometre
Horúca geotermálna voda sa dostáva na povrch zeme prostredníctvom vrtov, ktoré sú hlboké zhruba tri kilometre. Na povrchu má voda obohatená o minerály teplotu približne 130 stupňov. Po úprave smeruje do výmenníkovej stanice, kde odovzdá energiu prevádzkovému médiu, teda upravenej vode. Tá sa prostredníctvom 20-kilometrového teplovodu dopraví do spoločnosti košickej teplárne. Distribučným okruhom sa už teplo dostane k odberateľom. Vo výmenníkovej stanici sa ochladená geotermálna voda vtláča späť do podzemia, kde sa ohreje a celý cyklus sa opakuje.
Projekt má niekoľko fáz. Prvé dodávky tepla z geotermálnych vrtov by mohli domácnosti dostávať koncom roka 2026. Vtedy je naplánované dokončenie horúcovodného tepelného privádzača. Teplo z geotermálneho zdroja bude prúdiť do všetkých domácností, ktoré sú pripojené do systému diaľkového vykurovania v meste Košice.
Čítajte viac Východ Slovenska ukrýva veľký zdroj čistej energie. Sú tam ložiská, ktoré pokryjú spotrebu tisícok domovov
„Geotermálne teplo nahradí výrobu tepla z uhlia pre približne 26-tisíc domácností,“ tvrdí pre Pravdu obchodný riaditeľ MH Teplárenského holdingu Vojtech Červenka. Zároveň projekt označil za najväčší geotermálny projekt v strednej Európe. Očakávaný dodávaný výkon geotermálneho zdroja sa má do roku 2030 zdvojnásobiť. V tomto čase už budú vybudované ďalšie tri hĺbkové vrty na ťažbu a zatláčanie geotermálnej vody.
2. Vyhrievanie skleníkov
Prioritne sa geotermálna voda bude využívať na vykurovanie a ohrev teplej úžitkovej vody. Spoločnosť Geoterm Košice zároveň očakáva, že vratná teplá voda z geotermálneho zdroja s teplotou 50 až 60 stupňov bude ešte dodatočne využitá najmä na poľnohospodársko-potravinárske a rekreačné účely.
Predstaviť si to môžeme napríklad tak, že skleníky budú vyhrievané aj počas zimných mesiacov a bude sa v nich pestovať zelenina. Takýto spôsob pestovania zeleniny a ovocia sa osvedčil na Islande, kde podnebné podmienky nedovoľujú pestovať paradajky. Vďaka vykúreným skleníkom geotermálnou energiou si môžu dopestovať časť vlastných paradajok a nemusia ich dovážať z ďalekého zahraničia. Známe sú tiež islandské banány, ktoré sa im podarilo dopestovať vo vyhrievaných skleníkoch. Ďalším spôsobom je využitie vody na rekreačné účely. Na Slovensku sú viaceré termálne kúpaliská či aquaparky, ktoré využívajú geotermálnu vodu.
3. Predvídateľná cena za teplo
Projekt pri Košiciach je konkrétnym riešením pre ľudí, ktorých trápia vysoké faktúry za energie. Domácnosti už nebudú vďaka energii zo zeme v takej miere závislé od dodávok plynu z Ruska. Pri faktúrach za energie už zrejme nebudú odkázané na také cenové výkyvy plynu, akých sme boli svedkami poslednú zimu.
„Využitie geotermálnej energie určite bude mať vplyv na stabilizáciu cien za vykurovanie v Košiciach, keďže minimálne určitá časť paliva, v tomto prípade geotermálneho tepla, používaného teplárňou v Košiciach, bude mať predvídateľnú cenu a nebude podliehať neočakávaným výkyvom,“ opisuje výhody vykurovania Karkó. Upozorňuje však, že časť palivovej základne pre vykurovanie Košíc stále bude tvoriť zemný plyn.
4. Zelené teplo nahradí uhlie
Tepláreň v Košiciach získavala teplo na vykurovanie domácností prevažne spaľovaním uhlia. V apríli 2023 ukončili prevádzku uhoľného kotla na čierne uhlie a prevádzku ďalšieho uhoľného kotla má v pláne ukončiť do konca vykurovacej sezóny na prelome rokov.
Čítajte viac Elektráreň Nováky končí. Skladali sme sa na ňu dotáciami všetci, budú nižšie faktúry za elektrinu?
„Nahradili sme ho vyšším podielom spaľovania ekologickejšieho zemného plynu a vyšším podielom dodávok tepla do systému diaľkového vykurovania z obnoviteľných zdrojov energie,“ tvrdí Červenka. V budúcnosti práve spaľovanie uhlia nahradí geotermálna energia a spaľovanie plynu.
5. Ušetria sa milióny kubíkov plynu
Ak všetko pôjde podľa plánu, tak v roku 2026 spustia do prevádzky dodávku geotermálneho tepla do systému centrálneho zásobovania teplom v Košiciach v objeme 65 gigawatthodín (GWh) ročne. V roku 2030 by odber tepla mohol stúpnuť až na 175 GWh a potenciálne s výhľadom až do 325 GWh tepla ročne v roku 2035. „Pri odbere 175 GWh geotermálneho tepla do Teplárne Košice by MHTH ušetrilo plyn v celkovom objeme 20 až 25 miliónov kubických metrov ročne,“ tvrdí Karkó z Geoterm Košice.
6. Kto stojí za projektom
Štát plánuje z nových eurofondov podporiť projekt využitia geotermálnej vody na vykurovanie košických domácností. V polovici júla dostal projekt status národnej priority. Aj to z neho robí jedinečný projekt. Ministerstvo investícií sa chystá poskytnúť viac ako 56 miliónov eur. O peniaze sa bude uchádzať spoločnosť MH Teplárenský holding za účasti partnera Geoterm Košice, ktorý je vlastníkom geotermálnych vrtov. Celkové náklady projektu sa odhadujú na takmer 88 miliónov eur. Najväčším akcionárom firmy Geoterm Košice je spoločnosť SPP Infrastructure. V nej má väčšinu 51 percent štát a 49 percent s manažérskou kontrolou skupina EPH Daniela Křetínskeho a Patrika Tkáča.