Cena plynu pre európsky trh v kľúčovom virtuálnom obchodnom uzle Title Transfer Facility (TTF) v Amsterdame sa v prvej polovici novembra vrátila pod 100 eur za megawatthodinu (MWh), odvtedy však výrazne vzrástla. Koncom tohto týždňa sa cena dlhodobého kontraktu na plyn s dodaním v januári pohybovala na úrovni 150 eur za MWh.
Rovnaký vývoj je aj s cenami elektriny. Ešte začiatkom novembra bola priemerná cena elektriny na nemeckom spotovom trhu niečo nad 100 eur za MWh. V súčasnosti je to už 350 eur za MWh.
Čítajte viac Prekvapivý efekt embarga na ruskú ropu. Cena Urals sa prepadáva a Moskva má nový problém
Slovensko je naviazané na burzu v Prahe (graf nižšie), ktorá kopíruje vývoj na nemeckej burze v Lipsku EEX.
Cena plynu na pražskej burze sa tiež začala šplhať nahore.
Denníkom Pravda oslovení odborníci na energie sa zhodujú na tom, že nárast cien energií je pre toto obdobie prirodzený a bežný.
Nárast cien koncom roka je z historického pohľadu bežný, tvrdí Andrej Lednár zo spoločnosti Prvá energetická. Prirovnáva to k vlaňajšku, kedy sme prvý raz po dlhom období zaznamenali extrémny nárast. Jeho vrchol nastal v čase Vianoc, pripomína. „V prvom rade je príčinou ochladenie, ktoré vedie k vyššej spotrebe elektrickej energie, aj zemného plynu. Zvyšujúci sa dopyt po energiách dáva väčší priestor obchodníkom ponúkať ich drahšie,“ opisuje jeden z dôvodov ratu cien.
Ďalším dôvodom je skutočnosť, že veľká časť kontraktov končí k 31. decembru, čo znamená, že odberatelia majú posledné dni na uzatvorenie kontraktov. „Zároveň spomaľovanie ekonomiky nie je zatiaľ tak výrazné a nedochádza k obmedzovaniu výroby, či konzumu. Čo by viedlo k menšiemu zaťaženiu systému a tým aj nižším cenám,“ opisuje tretí dôvod rasti cien na burzách.
Čítajte viac Brusel spustil najprísnejšie sankcie proti Rusku. Cieľom je Putinova ropa. Ako to pocítia Slováci?
Druhou vlnou zdražovania by to nenazval, lebo ide o bežné cenové pohyby. Tak hodnotí aktuálnu situáciu na trhu s energiami Ján Pišta zo spoločnosti JPX. Dôvodom nárastu cien bolo podľa neho prudké ochladenie, ktoré má prísť cez víkend a vrcholiť budúci týždeň. „Teraz je počasie hlavným faktorom v cenách. To otestuje európsku energetiku. Ak sa podarí udržať úspory plynu napriek ochladeniu a zásobníky sa budú vyprázdňovať pomalšie, ako po iné roky, situácia sa upokojí a ceny nebudú prudko rásť,“ tvrdí Pišta. Poukazuje na situáciu z tohto týždňa, keď do stredy ceny prudko rástli, vo štvrtok však všetky zisky vymazali.
Poukazuje tiež na to, že za posledný týždeň, keď tu už máme nižšie teploty, Európa ako celok vyťažila zo zásobníkov necelé 3 percentá a za posledné 3 týždne, odkedy sa začala prevládať ťažba nad vtláčaním sa objem plynu v zásobníkoch zmenšil len o necelých 6 percent. Stále je tu navyše rekordný prílev LNG.
„Uvidíme, čo sa udeje budúci týždeň, keď prílev arktického vzduchu udrie naplno. Ceny pravdepodobne zasa narastú, ale už to nebude také dramatické,“ dodáva.
Vedúci Katedry procesnej techniky FVT TUKE Miroslav Rimár vysvetľuje, že vývoj cien elektriny a plynu závisí primárne od dopytu na burze. „Napriek tomu že zásobníky sú plné a dáva to dôvod na mierny optimizmus, tak burza môže reagovať inak, čo sa práve deje. Jej aktuálne chovanie determinujú obavy z vývoja počasia a dlhodobých predpovedí,“ tvrdí pre Pravdu.
Takýto opätovný nárast cien je preto prirodzeným javom. Ak nepríde extrémne chladná zima alebo k umelému prerušeniu dodávok plynu z Ruska, tak výška cien podľa neho už nebude dosahovať maximá z leta tohto roka.
„Súčasná vlna cien energii bude podľa môjho názoru kulminovať niekedy v období koniec januára až polovica februára,“ dodáva. Predpokladá, že sa prejaví nielen vplyv navýšenej produkcie elektriny z jadra vo Francúzsku, ale aj vysoký výkon veterných elektrárni v Nemecku v dôsledku mimoriadnej intenzity západných vetrov, čo sa temer pravidelne opakuje v tomto čase.
Vietor z plachiet
Ak nefúka, okamžite sa to odzrkadlí aj na cenách. To len podčiarkuje, ako je energetický systém na našom kontinente zraniteľný voči poveternostným podmienkam. To sa práve deje na severe Európy, ktorá je známa svojimi rozsiahlymi veternými parkmi na mori či na pevnine.
Čítajte viac Orbána prefackala realita a trh. Fico chcel po ňom opakovať, doplatili by na to šoféri
Klesajúca rýchlosť vetra v Európe tlačí ceny elektriny a plynu vyššie. Ako je to možné? Na mnohých miestach nastupuje chladnejšie počasie a zároveň klesá rýchlosť vetra, čím sa zvyšuje dopyt po plyne a zároveň sa znižuje schopnosť veterných fariem vyrábať elektrinu.
Minulý týždeň rýchlosť vetra v Hamburgu, čo je oblasť s množstvom veterných turbín, klesla na približne 5 metrov za sekundu. To je minimálna rýchlosť potrebná na výrobu elektriny. Na výrobu maximálnej energie sú potrebné rýchlosti okolo 15 metrov za sekundu. Ak nefúka a treba elektrinu, naštartujú sa plynové elektrárne. Ak získavate elektrinu z plynových elektrární, ktoré pália drahý plyn, odzrkadlí sa to aj na cene elektriny.
Nábeh jadra mešká
Francúzsko s nábehom jadrových reaktorov mešká a krajina sa pripravuje aj na najhorší scenár. Pripomeňme, že energetická spoločnosť EDF zaznamenala bezprecedentný počet výpadkov vo svojich jadrových reaktoroch, čo posunulo výrobu jadrovej energie v krajine na 30-ročné minimum. Dôvodom výpadku reaktorov je niekoľko. Jednak samotný vek nukleárnych reaktorov a tiež obdobia sucha a horúčav počas leta, ktorá zapríčinili, že ochladzovanie reaktorov nebolo možné.
V septembri EDF prisľúbila, že do začiatku decembra bude opäť fungovať dostatok reaktorov na výrobu viac ako 50 gigawattov. Realita však je taká, že Francúzsko kvôli odstávkam a údržbe jadrových rektorov v súčasnosti stále vyrába len asi 35 gigawattov (GW) elektriny. Krajina pre neskorí nábeh odstavených jadrových elektriny bude čeliť túto zimu potencionálnym výpadkom elektriny, tvrdí francúzsky prevádzkovateľ prenosovej sústavy Transport d'Electricité.
Dobrou správou je, že postupne majú k 1. januáru nabehnúť ďalšie reaktory, ktoré pridajú 6 GWH. Koncom januára je cieľ dosiahnuť nábehom reaktorov až 41 GWH. Stále je to však v porovnaní s celkovou kapacitou 61 GW pomerne málo.