Európska únia (EÚ) od pondelka úplne prestala nakupovať ruskú ropu prepravovanú po mori, na ktorú pripadalo 94 percent všetkej ruskej ropy importovanej členskými krajinami Únie.
Únia navyše od 5. februára 2023 zastaví dovoz ruských ropných produktov. Okolo 70 až 85 percent ruského exportu ropy sa transportuje tankermi.
Aký cieľ má embargo a strop na ruskú ropu
Embargo na ruskú ropu po mori a cenový strop na úrovni 60 dolárov za barel má dva ciele: Aby sa Rusku znížili peniaze za predaj ropy, vďaka ktorým financuje vojnu na Ukrajine. Druhým dôvodom je, aby ropa neprestala prúdiť, no zároveň strop zabezpečí, aby sa jej cena nehnala do nepredvídaných výšin.
Čítajte viac Slovnaft protestuje proti novej dani. Ak by zažalovali Slovensko, nečudoval by som sa, tvrdí analytikTieto opatrenia sa považujú za zatiaľ najväčší zásah proti Rusku. Zásadné opatrenia proti ruskej rope sú aj preto, lebo plynu už v súčasnosti Rusko posiela do Európy iba minimum – asi 6 percent. Pred nedávnom navyše EÚ zakázala dovoz ruského uhlia.
Zostávalo sa tak zamerať už iba na ropu. „Ruská vláda v súčasnosti žije z obrovského neočakávaného zisku, ktorý začiatkom tohto roka priniesla z vývozu plynu a ropy do Európy, po tom, čo ich ceny vyskočili. Akonáhle sa tieto neočakávané príjmy vyčerpajú, v nasledujúcich niekoľkých mesiacoch ďalšie poklesy príjmov začnú byť citeľné,“ píše v analýze o dopadoch ruského embarga inštitút Center for Research of Energy and Clean Air (CREA).
Napríklad krajiny EÚ poslali Rusku od invázie skoro 120 miliárd eur. Z toho 68 miliárd tvoria peniaze za ropu (56%), 48,5 miliardy (42%) za zemný plyn a 3,2 miliardy (2%) za uhlie.
Na tejto stránke sú detaily, kto platí Rusku za fosílne palivá.
Najväčšími dovozcami ropy, plynu či uhlia z Ruska sú jednoznačne Čína, Nemecko či Turecko a India. Iba Čína doviezla z Ruska ropu za 44 miliárd eur, plyn za skoro 5 miliárd a uhlie za 4 miliardy eur.
Cenový strop by mal zabrániť, aby dopravné firmy, rovnako ako aj poisťovacie a zaisťovacie spoločnosti manipulovali s ruskou ropou kdekoľvek na svete, ak by sa predávala nad maximálnou cenou stanovenou skupinou G7 a jej spojencami. Keďže kľúčové prepravné a poisťovacie firmy sídlia v krajinách G7, cenový strop by Moskve spôsobil veľké problémy, ak by chcela predávať ropu za vyššiu cenu.
Ak by chcelo Rusko strop obísť, musí nájsť tankery, ktoré nespadajú pod EÚ alebo krajiny G7 a to je veľmi náročné. Zhruba 70 percent tankerov na ktoré platia sankcie patrí pod krajiny EÚ a G7. „Nízky podiel vlastníctva a/alebo poistenia plavidiel mimo EÚ a G7 dokazuje, že Rusku sa zatiaľ nepodarilo nájsť alternatívnych poskytovateľov námorných a poisťovacích služieb. To ilustruje, aký silný súbor nástrojov má koalícia na znižovanie ruských príjmov z ropy znížením cenového stropu“.
Čítajte viac Prichádza embargo a strop na ruskú ropu. Čo to spraví s cenami benzínu a nafty?V analýze sa ďalej píše, že ak by Rusko stupňovalo vojenské útoky na Ukrajinu, strop by mal ísť ešte nižšie, čím by Rusko dostalo menej peňazí za ropu. „Úroveň stropu by sa mohla byť prehodnotiť a znížiť zakaždým, keď Rusko spácha určité vojnové zločiny, ako sú útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru,“ píšu analytici. Rovnako sa treba zamerať na tankery, ktoré by sankcie chceli obchádzať.
Najodvážnejší krok zatiaľ
Aj keď sú riziká, že cenový strop zlyhá, zatiaľ je to najodvážnejší krok krajín EÚ a G7. Takto hodnotí opatrenie bruselský inštitút Bruegel. „Cenový strop ruskej ropy G7 je ambiciózny, ale nevyskúšaný nástroj. Hoci existujú úskalia, strop má potenciál byť najsilnejšou sankciou,“ píšu analytici z Bruegelu.
„V konečnom dôsledku budú výsledky tohto mocenského boja určené tým, či Rusko dokáže nájsť riešenia na obídenie stropu, ako naliehavo potrebuje peniaze zo súčasného predaja ropy a ako sú EÚ a G7 ekonomicky a politicky citlivé na prízrak stúpajúcej ceny ropy,“ uzaviera svoju analýzu Bruegel.
Prečo cena klesá
Na začiatku existovala obava, že embargo na ruskú ropu spôsobí prepad ruského exportu a jej cena vyletí hore. Čo by zase iba nahralo príjmom Moskvy a vyhnalo by v Európu infláciu ešte vyššie. Stal sa však pravý opak. Prečo?
Súčasná cena Uralsu je niekde okolo 54 dolárov, čo je citeľne menej dokonca ako je cenový strop vo výške 60 dolárov. V lete sa jej cena pritom pohybovala na úrovni okolo 100 dolárov.
Ako sa vyvíja ceny ruskej ropy Urals
Moskva má teraz nový problém – musí nájsť nových kupcov. Ak chcú ruskí predajcovia nájsť nových kupcov, sú nútení im ponúkať zľavy. „Veľkou otázkou je, koľko z európskeho dopytu môže Rusko nahradiť hľadaním iných kupcov a za akú cenu. Presviedčanie ostatných kupujúcich, aby si vzali viac, si pravdepodobne vyžiada zvýšenie zľavy, ktorú ruskí predajcovia ponúkajú z medzinárodných cien,“ tvrdí CREA.
„Strata historických európskych trhov v dôsledku sankcií, prudko stúpajúcich nákladov na prepravu a zvýšenej závislosti od malej skupiny kupcov Uralsu – najmä Číny a Indie – znamená, že barely s ropou musia byť zľavnené, aby mohli konkurovať dodávkam, ktoré sú pre Áziu bližšie,“ píše agentúra Bloomberg.
Tri štvrtiny ropy boli prepravované zo západných ruských prístavov. To znamená, že do Ázie majú tankery veľmi ďaleko a je treba aj ich vyšší počet. Analytik inštitútu Argus Michael Carolan pre Bloomberg tvrdí, že za poklesom ceny je najmä strata dopytu a nie cenový strop.
„Urals momentálne nemá žiadnych zákazníkov, takže ceny musia byť znížené, aby prilákali kupcov na dlhé vzdialenosti. Je to spôsobené sankciami a predchádzajúcim prispôsobením sa sankciám zo strany európskych rafinérií a nie cenovým stropom,“ myslí si Carolan.
Obavy z ponuky vystriedala obava z dopytu
Cena klesá aj preto, lebo na obzore sa objavila možnosť recesie – ekonomického prepadu. Vtedy nastáva útlm, firmy očakávajú menej zákazok, menej investujú a menej aj naberajú nových ľudí. Dopyt tak slabne a logicky sa to prejavuje aj na cenách ropy.
„Po mesiacoch obáv z prerušenia dodávok sa obchodníci teraz sústreďujú na obavy z globálnej recesie, keďže dôsledky ruskej invázie a energetickej vojny proti EÚ sa šíria a centrálne banky sa pretekajú vo zvýšení úrokových sadzieb, aby skrotili narastajúcu infláciu,“ píšu britské ekonomické noviny The Financial Times.
Už teraz je spotová cena – teda aktuálna za ktorú sa ropa nakupuje a predáva – vyššia ako cena kontraktov v budúcnosti. Obchodníci tak vidia súčasný trh s ropou ako presýtený alebo očakávajú recesiu. Môže za to situácia v Číne a USA – dvoch ťahúnov svetovej ekonomiky. V Číne dokonca spotreba ropy klesne prvýkrát od roku 2000. V USA zase neočakávajú návrat veľkého dopytu po rope. Taký slabý dopyt Američania zažili naposledy v roku 2020, keď dorazila pandémia Covidu-19.
To sú relatívne dobré správy pre slovenských vodičov. Cena benzínu a nafty od letných vrcholov, kedy atakovala skoro 2 eurá za liter, pomaly klesá. A zrejme bude klesať ešte ďalej nasledujúcich pár týždňov. Benzín stojí aktuálne na pumpe Slovnaftu 1,56 eur, nafta klesla pod 1,7 eura za liter.
Otázne je, ako sa budú ceny ropy na svetových trhoch vyvíjať v roku 2023. To je ťažká otázka. Závisieť to bude najmä od vývoja vojny na Ukrajine. Nie je vylúčené, že sa ceny opäť začnú šplhať nahor.