Návrh zverejnil Úrad v medzirezortnom pripomienkovom konaní a predloží ho na posúdenie vláde. Doteraz takýto dokument chýbal a o tom, kto spadá do energetickej chudoby a kto nie, sa iba debatovalo. Je to súbor odporúčaní na systémové opatrenia minimálne v strednodobom horizonte. ÚRSO tiež odporúča, aby sa zriadila komisia z odborníkov, aby túto problematiku ďalej študovala.

ÚRSO použilo 1,5-násobok sumy životného minima ako príjem, ktorý ma ostať domácnosti po úhrade nákladov na energie a vodu. 1,5-násobok sumy životného minima bol stanovený len ako príklad a stanovenie tejto hranice nevyplýva zo žiadnej analýzy.
Navrhovaná metodika budúcej definície
Domácnosť je ohrozená energetickou chudobou vtedy, ak po odpočítaní jej celkových nákladov na energie a vodu od celkového disponibilného príjmu domácnosti zostanú danej domácnosti disponibilné finančné zdroje v určenej výške, napr. v porovnaní voči univerzálne akceptovanej hodnote životného minima.
Okrem toho, pri posudzovaní celkových nákladov domácnosti je možné zohľadniť aj v budúcnosti stanovenú hodnotu základného energetického štandardu (prahovej spotreby energie a vody), pričom budúce stanovenie tejto hodnoty by malo fungovať ako nástroj motivujúci k úprave spotrebiteľských návykov s cieľom motivovať domácnosti k hospodárnejšiemu využívaniu energií a vody.
PRÍKLAD:
Ako modelový príklad na názornejšiu ilustráciu možno zvoliť napr. hodnotu zostatkových disponibilných finančných zdrojov vo výške 1,5-násobku životného minima.
V takomto prípade by bolo možné za ohrozených energetickou chudobou označiť cca 24 percent domácností na Slovensku. V absolútnom vyjadrení: je to približne 432 tisíc domácností z celkového počtu cca 1,8 milióna domácností.
Modelové príklady odhadu počtu domácností ohrozených energetickou chudobou sú realizované na základe dostupných údajov z roku 2020.

„Podľa nižšie uvedených modelových príkladov jednotlivých typov domácností je možné konštatovať, že z celkového počtu domácnosti z roku 2020, ktoré boli na úrovni cca 1 ,8 mil. domácností, by bolo takto ohrozených energetickou chudobou viac ako 23,9 percenta, t. j. viac ako 443 tisíc z nich,“ konštatuje ÚRSO. Medzi najviac ohrozené domácnosti budú patriť vo výrazne vyššej štatistickej miere tie, ktoré sú viacdetné.
MODELOVÉ PRÍKLADY
ĎALŠIE MODELOVÉ PRÍKLADY
Uvedených 1,8 milióna štatisticky vedených domácností má:
- cca 2,4 milióna odberných miest na elektrinu,
- cca 1,5 milióna odberných miest na plyn,
- cca 2 milióny odberných miest na vodu,
- cca 1 milión kanalizačných prípojok,
- Zhruba 700 tisíc domácností je zásobovaných teplom z CZT systémov, čo je zhruba tretina domácností,
- Vyše 99 % domácností je pripojených na elektrinu,
- viac ako 65 % odoberá plyn, pričom obe médiá sa používajú aj na vykurovanie,
- Významnejšia časť domácností kúri drevom a tuhými palivami
- K verejným vodovodom je pripojených rádovo 90 % domácností a dve tretiny z nich majú prístup k verejným kanalizáciám
Úrad navrhuje úpravu legislatívy s cieľom implementovať nasledovné opatrenia na ochranu domácností ohrozených energetickou chudobou:
- špeciálne tarify za energie a vodu;
- optimalizácia dodávkových a sieťových taríf;
- ponuka bezplatných splátkových kalendárov a energetického poradenstva;
- strop pre uplatňovanie doplnkových cenníkových služieb;
- zákaz prerušenia („vypínania“) dodávok energií a vody počas zimnej sezóny;
- zákaz podomového predaja energií;
- pravidlá umožňujúce všetkým domácnostiam, teda aj tým, ktoré nie sú v priamom zmluvnom vzťahu s dodávateľom, prihlásiť sa „k regulácii“ (tzn. mať možnosť odoberať energie a vodu za podmienok uplatňovaných v cenovo regulovanom prostredí).