Zverejnili ceny elektriny a plynu v krajinách EÚ: Slovensko dopadlo relatívne dobre, pozrite si tie rozdiely

Ruská agresia na Ukrajine, sucho a málo vetra počas leta v Európe, odstavené jadrové elektrárne či naivná energetická politika Nemecka, ktoré sa spoliehalo na ruský plyn. Súhra faktorov mala za následok, že Európa sa ocitla v energetickej kríze.

05.11.2022 00:00
zasobnik lng zemny plyn polsko Foto:
Zásobník na LNG plyn.
debata (141)

V dôsledku toho rastú faktúry za energie domácnostiam či firmám. Zatiaľ čo slovenské domácnosti majú do konca roka ceny elektriny a plynu zastropované, tie v Česku už od začiatku jesene dostávajú zvýšené faktúry.

VIDEO: Matovič o energiách: Sulík nám nechal hrdzavý podnos bez riešení. Kedy sa podľa neho domácnosti dozvedia veny energií na rok 2023?

Európsky štatistický úrad (Eurostat) zozbieral dáta a pozrel sa na to, ako v prvom polroku 2022 narástli v členských krajinách účty za energie pre domácnosti. Za prvých šesť mesiacov narástli medziročne priemerne ceny elektriny pre domácnosti z 22 eur za 100 kilowatthodín (kWh) na 25,3 eura za 100 kWh.

Jozef Mihál Čítajte viac Mihál ukázal, koľko peňazí dostanú rodičia z daňového bonusu. Budú to stovky eur, no nie pre každého

Detailnejší pohľad na jednotlivé krajiny ukazuje, že najväčší nárast cien elektriny museli znášať české domácnosti, kde cena vyskočila až o 62 percent. Takmer 60-percentný nárast bol v prvom polroku zaznamenaný v Lotyšsku a v Dánsku. Na Slovensku za toto obdobie narástla cena o osem percent.

„Česká republika má všetky ceny energií neregulované, vrátane malých podnikov a domácností, čiže všetci pocítili zvýšenie cien rovnako,“ vysvetľuje pre Pravdu konateľ spoločnosti Prvá energetická Andrej Lednár. Upozorňuje tiež na to, že zastropovanie cien prišlo veľmi neskoro a Česko má ceny svojich energií prepojené na burze v Lipsku.

Inak povedané, prakticky nulová regulácia cien energií v prvom polroku spolu so silnou závislosťou od nemeckej burzy spôsobili, že elektrina v Česku zdražela najviac v únii.

Regulácia cien energií nám pomohla

Slovenské domácnosti sa ocitli v spodnej časti rebríčka, kde bol zaznamenaný skoro osempercentný nárast pri cenách elektriny. Vďačiť za to môžeme cenovej regulácii. Andrej Lednár na margo regulácie tvrdí, že zatiaľ čo po minulé roky domácnosti a malé podniky na reguláciu doplácali, v roku 2022 sa ukázala pre ne výhodná. „Práve vďaka tomu nebol potrebný pre tento segment zásah štátu a zvýšené ceny sa nedotkli odberateľov,“ dodáva.

Našli sa aj také krajiny, v ktorých došlo k poklesu cien elektriny. Asi najvýraznejšie to pocítili domácnosti v Holandsku, kde ceny klesli o viac ako 53 percent. Smerom nadol šli ceny aj v Slovinsku a susednom Maďarsku. To, že niekde výrazne stúpli ceny elektriny, ešte neznamená, že elektrina aj najdrahšia. Aj keď bol nárast v Česku najprudší, cena elektriny pre domácnosti je až na šiestom mieste spomedzi členských krajín.

matovič Čítajte viac Bitka o rozpočet na rok 2023: SaS nezahlasuje, lebo sa zadlžujeme, sú obavy z dlhu oprávnené?

Natíska sa otázka, prečo ceny poklesli v Holandsku tak výrazne. Podľa Lednára bolo dôvodom zastropovanie cien elektriny a plynu v Holandsku, a okrem toho aj podpora dotáciami na energie. Upozorňuje, že je dôležité si uvedomiť, že ceny boli na úrovni 700 eur za megawatthodinu a klesli na 400 eur za megawatthodinu, čo by bolo stále pre nás nepredstaviteľné. „Holandsko počas roka znížilo ceny energií o 54 percent, ale kvôli tomu, že ich mali extrémne vysoké,“ dodáva.

V eurovom vyjadrení boli priemerné ceny elektriny pre domácnosti v prvom polroku 2022 najnižšie v Holandsku (5,9 eura za 100 kWh), Maďarsku (9,5 eura) a Bulharsku (10,9 aura) a najvyššie v Dánsku (45,6 eura), Belgicku ( 33,8 eura), Nemecku (32,8 eura) a Taliansku (31,2 eura).

Ceny plynu stúpli skoro všade

Čo sa týka cien plynu, priemerne v EÚ medziročne stúpli zo 6,4 eura za 100 kWh na 8,6 eura za prvý polrok. Ceny vzrástli skoro vo všetkých krajinách únie. Najväčší skok, až o 154 percent, zaznamenali v Estónsku. Na Slovensku narástli za toto obdobie o 19 percent.

Len v jednom členskom štáte ceny plynu pre domácnosti mierne klesli, a to v Maďarsku, konkrétne o pol percenta. Za prvý polrok tohto roka boli ceny plynu najnižšie práve v Maďarsku, kde cena dosahovala skoro tri eurá za 100 kWH. Najvyššie ceny boli vo Švédsku, teda až vyše 22 eur za 100 kWH.

Vďaka cenovej regulácii Slovensko nezažilo cenový šok. Ak by sme nemali regulované ceny elektriny a plynu, ceny energií by boli omnoho vyššie.

Situácia na energetickom trhu je v súčasnosti odlišná od prvého polroka. „Cena elektriny prevažne klesá, z čoho by mali mať prospech hlavne spotrebitelia so spotovými tarifami,“ povedal pre Lidové noviny analytik XTB DM Jiří Tyleček. Počasie v nasledujúcom období môže tiež zohrávať úlohu.

„Nadpriemerne teplá zima by mohla znamenať, že ceny elektriny by mohli ďalej stagnovať, dokonca aj klesnúť,“ dodáva.

Na pomoc pre domácnosti sa čaká

Minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) uviedol, že pomoc s energiami pre domácnosti predstaví vláda začiatkom decembra. „Máme úplne presne zmapované celé Slovensko, aj z hľadiska vykurovacích a teplotných podmienok, aby sme vedeli, ako na jednotlivé domácnosti bude doliehať zima a prípadná energetická kríza," priblížil. Do konca roka podľa neho každá domácnosť bude vedieť, s čím môže počítať od začiatku budúceho roka. „Dovtedy sú ceny energií ešte zastropované," spresnil.

Vladimir Putin Čítajte viac Analýza: Putin zahodí zábrany. Ešte viac priškrtí dodávky plynu a zacieli na infraštruktúru v EÚ, ukazuje najhorší scenár

Pre malé a stredné podniky už vláda pomoc ohlásila. Od 1. januára do 31. marca budúceho roku budú mať firmy zastropované ceny silovej zložky elektriny a plynu. Pri elektrine to bude na úrovni 199 eur za megawatthodinu (MWh) a pri plyne 99 eur za MWh. Nad túto úroveň uhradí štát 80 percent výdavkov. O pomoci pre firmy ešte musí rozhodnúť aj parlament. Podľa ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO) je pomoc pre firmy podmienená schválením štátneho rozpočtu na budúci rok.

Vláda chystá pomoc aj pre energeticky náročné podniky. Tie chce vláda riešiť individuálne. Šéf oravskej fabriky OFZ Branislav Klocok v rozhovore pre denník Pravda povedal, že vláde už veľa času neostáva. „Ak neurobíme nič, tak krajiny, ktoré energetickú krízu budú vedieť ekonomicky ustáť, teda budú vedieť kompenzovať nárast cien energií pre svoj priemysel, touto búrkou svoje ekonomiky prevedú, a žiaľ tie, ktoré to vedieť nebudú, ich ekonomiky skončia v podstatne horšom stave, ako si dnes vieme predstaviť,“ upozorňuje.

© Autorské práva vyhradené

141 debata chyba
Viac na túto tému: #plyn #elektrina #zdražovanie #eurostat
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy