Európa je však ešte príliš ďaleko od toho, aby mohla povedať, že energetická kríza je na konci. Veci sa môžu zhoršiť zo dňa na deň. Ceny môžu vzrásť s príchodom prvých mrazov či zapojením konkurencie z Ázie, ktorá začne súťažiť o tankery so skvapalneným plynom. Aj Rusko, ktoré čelí vojenským neúspechom, môže ešte viac zvyšovať tlak na cenu. Napríklad ešte väčším škrtením dodávok plynu do Európy či útokmi na infraštruktúru.
VIDEO: Igor Matovič o cenách energií pre slovenské domácnosti. Kedy sa ich ľudia dozvedia?
Aj pri najlepšom scenári hrozí, že Európa bude v budúcom roku čeliť nedostatku plynu. Ukazuje to analýza týždenníka The Economist, ktorý spolu s konzultačnou spoločnosťou Rystad Energy predstavil tri scenáre vývoja v blízkej budúcnosti.
Čítajte viac LNG tankerov pri brehoch je čoraz viac, Európa plyn nemá kde dávať. Ceny sa prepadli do mínusu
1. Kríza, ale žiadna katastrofa
Prvý scenár počíta s tým, že plynovod Nord Stream ostane aj naďalej nefunkčný a EÚ bude pokračovať v pláne uvaliť embargo na ruskú ropu. Zníženie dodávok znamená, že do konca roka bude Európe chýbať 84 miliárd metrov kubických ruského plynu, čo zodpovedá 17 percentám bežnej ročnej spotreby. Túto dieru po ruských dodávok už zapĺňa skvapalnený plyn z tankerov, dodávky z Nórska a Azerbajdžanu či znížená spotreba. Aj v prípade tuhej zimy, ktorá by zvýšila dopyt po plyne o 25 miliárd metrov kubických, by zásobníky s plynom v Európe mali vystačiť na celú zimu.
Podľa tohto scenára, aj keď dodávky plynu nebudú na prídel, tak krajiny na energetickú krízu doplatia. Vysoké ceny energií už totiž viedli k odstávkam v energeticky náročných odvetviach, ako je výroba hliníka a výroba hnojív. „Ak zostane Nord Stream na celý budúci rok zatvorený, energetický deficit Európy sa prehĺbi, čo si vyžiada ešte väčšie zníženie spotreby,“ píšu analytici vo svojej správe.
Výskumná firma Gavekal odhaduje, že znížený odbyt plynu o jedno percento v Nemecku alebo Taliansku zníži hrubý domáci produkt o 0,5 až jedno percento. Inak povedané, pre Európu tento scenár spúšťa krízu, ale nebude to žiadna katastrofa.
2. Stupňovanie napätia
Druhý a tretí scenár počíta s eskaláciou, teda stupňovaním napätia. Rusko môže v tomto prípade priškrtiť dodávky plynu aj cez Ukrajinu. Plynovod Bratstvo spolu s Turkstreamom ostávajú poslednými dvoma potrubiami, cez ktoré prúdi ruský plyn do Európy. Ak by sa Rusko rozhodlo pozastaviť dodávky cez Ukrajinu, Európu pripraví o ďalších 10 až 12 miliárd metrov kubických plynu ročne.
Pripomeňme, že poľskou trasou cez plynovod Jamal ruský plyn neprúdi od jari. Neskôr došlo k sériám výbuchov na plynovodoch Nord Stream 1 aj paralelnom potrubí Nord Stream 2, ktoré ich poškodili. Plyn cez potrubia pod Baltským morom tak od konca septembra už neprúdi.
Zatiaľ, čo veľká časť pozornosti bola zameraná na výrazné zníženie toku ruského plynu cez plynovody – vrátane sabotáže na potrubia Nord Stream 1 a 2 – pokračujúcemu dovoz ruského LNG sa dostalo oveľa menej pozornosti. A práve na naň sa v druhom scenári analytici zameriavajú. Podľa nich by obchodníkov prekvapilo, ak by Rusko prestalo dodávať LNG do Európy. Dodávky ruského skvapalneného plynu do Európy predstavujú 20 miliárd kubických metrov, čo predstavuje polovicu z celkového vývozu LNG z Ruska.
Kremeľ nechce svoje LNG dodávky stratiť úplne, lebo by to malo za následok raketový nárast spotovej ceny plynu, čo by poškodilo spriatelené krajiny Ruska, ako je India a Pakistan. V druhom scenári analytici predpovedajú, že Rusko ponúkne dodávky LNG do týchto krajín za výhodnú cenu.
3. Extrémny scenár
Rusko sa v treťom, teda extrémnom scenári, rozhodne pre totálnu energetickú vojnu. Už sa nebude starať o svoje zdroje príjmu a ani o to, kto je ich spojenec. Začne to odstavením plynovodu Turkstream, posledným plynovým prepojením s Európou. Ten slúži momentálne Rusku na dodávky plynu spriateleným krajinám, teda Maďarsku či Turecku. Po jeho odstavení môže Európe chýbať ročne až 15 miliárd metrov kubických plynu. Ďalším krokom by mohli byť cielené útoky na energetickú infraštruktúru v Európe.
Kedysi nemysliteľná možnosť sa stala o niečo reálnejšia po tom, čo došlo k sabotáži na plynovody Nord Stream 1 a Nord Stream 2. „Náš extrémny scenár predpokladá, že Rusku sa podarí zastaviť toky cez dva najväčšie nórske plynovody a okradnúť Európu o ďalších 55 miliárd metrov kubických ročne. Tieto plynovody sú od Ruska dostatočne vzdialené a západné štáty by ich mohli považovať za útok na NATO.
V takomto prípade by bolo až nemožné zaplátať diery po ruských dodávkach plynu. To by sa odzrkadlilo na poloprázdnych zásobníkoch s plynom, ktoré by ostali bez plynu zrejme po celý rok 2024.
Európska solidarita by sa zrútila. Nemecké ministerstvo hospodárstva simulovalo scenár, pri ktorom by vo februári 2023 energetické zariadenia dostávali len polovicu plynu, Francúzske jadrové reaktory by sa nepodarilo rozbehnúť a uhoľné elektrárne by s ich výkonom kolísali. Dospeli k záveru, že za následok by to malo desiatky hodín blackoutu, teda výpadky dodávok elektriny, naprieč EÚ. Nemecko by sa v panike mohlo uchýliť k prerušeniu dodávok elektriny do Francúzska či zastaveniu dodávok plynu do Česka či na Slovensko.