Bitka o rozpočet na rok 2023: SaS nezahlasuje, lebo sa zadlžujeme, sú obavy z dlhu oprávnené?

Návrh rozpočtu na budúci rok počíta s deficitom na úrovni 6,4 percenta hrubého domáceho produktu. Na schválenie zákona roka - teda rozpočtu na rok 2023 - bude potrebovať menšinová vláda aspoň 76 poslancov v parlamente. Strana SaS však rozpočet podporiť nemieni. A to najmä kvôli vysokému zadlženiu. Je v súčasnosti skutočne dôležité to, koľko sa Slovenská republika zadlžuje?

01.11.2022 00:00
matovič Foto: ,
Podpredseda vlády SR a minister financií Igor Matovič (OĽaNO)
debata (36)

Podobne ako v rodinnom rozpočte, aj na strane štátu sa kalkuluje s príjmami a výdavkami. Ak sú výdavky vyššie ako príjmy, vzniká deficit, teda schodok. Len pre lepšie pochopenie, štát za svoju celú históriu ešte nedokázal hospodáriť s prebytkom. Dokonca nedokázal hospodáriť ani len s vyrovnaným rozpočtom. To znamená, že vždy boli jeho výdavky vyššie ako príjmy. Aj preto verejný dlh Slovenska narastá.

Rovnaký scenár zrejme nastane aj budúci rok. Na rok 2023 počíta rozpočet s príjmami štátneho rozpočtu na úrovni 26,7 miliardy eur, výdavky budú 35 miliárd eur, čo predstavuje deficit 8,3 miliardy eur. Doznievajúca pandémia, vojna na Ukrajine, vysoká inflácia a energetická kríza si vyberá svoju daň.

Natíska sa otázka, ako by mal štát na aktuálnu krízu reagovať. Je akceptovateľné, aby mal budúcoročný rozpočet niekoľkomiliardový schodok alebo nás vysoké výdavky môžu priviesť na cestu rozpadu verejných financií?

zdravotne sestry Čítajte viac Matovič si nechal zadné vrátka za 3,5 miliardy. Ukázal rozpočet, hneď sa dostal do sporu s Lengvarským

Nedávno koaličná, no dnes už opozičná strana, SaS sa budúcoročný rozpočet nechystá podporiť v takom stave, aký bol navrhnutý. Jeden z ich argumentov je, že extrémne zadlžovanie vedie k rozpadu verejných financií. Na druhej strane zaznievajú názory od predstaviteľov rezortu financií, ktorí za vysokými výdavkami v rozpočte stoja. Podľa nich diskusia o skvelom stave verejných financií v súčasnosti nie je na mieste a potrebujeme hasiť, čo sa dá – keďže sme zažili celosvetovú pandémiu a v súčasnosti žijeme v čase vojny.

SaS: dlh je vysoký

Podľa poslanca SaS Mariána Viskupiča bol už prvý gombík rozpočtu zapnutý zle. V inflačných časoch chce štát od ľudí a firiem vybrať extrémne veľa peňazí, ale ešte ďaleko viac chce minúť, čo vytvorí spomínaný niekoľkomiliardový deficit. „Toto nastavenie bude vytvárať silné inflačné tlaky. Čo spôsobí, že bežní občania súboj s infláciou aj tak prehrajú,“ píše poslanec vo svojom blogu. Ako ďalej pokračuje, vysoká inflácia sa nerieši zvyšovaním dlhu a teda ďalším vydávaním nekrytých peňazí. Naopak si myslí, že vysoká inflácia si vyžaduje šetrenie vo verejných výdavkoch.

Situáciu prirovnáva k Maďarsku a obáva sa podobného vývoja, kedy Maďarsko dnes čelí zásadným ekonomickým a finančným problémom. „Extrémne zadlžovanie štátu v konečnom dôsledku nikdy nepomáha ľuďom, vedie k rozpadu verejných financií a stagnácii ekonomiky,“ píše Marián Viskupič.

Naše verejné financie sú pod drobnohľadom finančných trhov. Investori pozorne sledujú stav našich verejných financií či politickú stabilitu. Hospodárenie Slovenska sledujú veľké zahraničné inštitúcie, veľkí investori a ratingové agentúry. Prví dvaja menovaní hráči totiž požičiavajú peniaze Slovensku. A to tak, že kupujú štátne dlhopisy. Zjednodušene, štát vytlačí tento typ cenného papiera a predá ho. Investor ho kúpi, štátu požičia peniaze, no vypýta si úrok. Ak štát hospodári rozumne a má nízky dlh, aj úroky sú nižšie. No ak nehospodári rozumne a dlh sa začne nebezpečne zvyšovať, aj veľkí investori a inštitúcie si vypýtajú vyššie úroky.

312631203 3229633370621414 6133873959621796484 n Čítajte viac Matovičovi posielajú varovanie jeho vlastní ekonómovia

A práve tu vidí strana SaS ďalšie riziko. „Posledná emisia slovenských dlhopisov bola pri úrokovej sadzbe štyri percentá, čo je viac ako sa aktuálne financuje napríklad Španielsko,“ dodáva Viskupič. Inými slovami na obsluhu nášho dlhu pôjde oveľa väčšia čiastka.

Zvýšené výdavky v rozpočte podporuje napríklad štátny tajomník tajomník ministerstva financií Marcel Klimek (nom. OĽaNO). Ak si zoberieme len energetickú krízu, celková faktúra pre Slovensko by bola v budúcom roku vďaka zdražovaniu o 24 miliárd eur vyššia ako tento rok, čo predstavuje vyše 22 percent ročného výkonu slovenskej ekonomiky. Upozornil na to v nedávnom rozhovore pre denník Pravda Marcel Klimek. Z toho 17 miliárd stojí drahá elektrina, 6 miliárd plyn a necelú 1 miliardu teplo. Vláda podľa neho musí konať, aby zmiernila dopady energetickej krízy.

Marcel Klimek Čítajte viac Štátny tajomník Klimek: Domácnosti vďaka dohode so Slovenskými elektrárňami ušetria nie 250, ale 2000 eur za rok

Na svojom blogu v obhajobe rozpočtu a reakcii na stranu SaS napísal, že volať po konsolidovaní počas dvoch mimoriadnych situácií a troch reálnych kríz je popieraním základných ekonomických poučiek o anticyklickosti fiškálnej politiky. To znamená konsolidovať v dobrých časoch a rozpúšťať, teda míňať zdroje, v ťažkých časoch. „Bohužiaľ, táto vláda nemala príležitosť zažiť dobré časy a tvoriť rezervy, taký je fakt,“ napísal.

Aj šéf Inštitútu finančnej politiky (IFP) patriacim pod rezort financií Juraj Valachy sa domnieva, že veľká diskusia o skvelom stave verejných financií asi dnes nie je na mieste a potrebujeme hasiť, čo sa dá. „Je fajn, že máme dlh na úrovni niekde nad 60 percent hrubého domáceho produktu a nie 120 percent HDP, lebo diskusia by bola diametrálne iná,“ povedal koncom septembra.

Deficit sa nepretaví do nárastu zadlženia

Účet za pandémiu vystrelil hrubý verejný dlh Slovenska na rekordných 62,2 percenta hrubého domáceho produktu v roku 2021. Návrh rozpočtu očakáva, že už v roku 2022 klesne na úroveň 59,4 percenta HDP. Klesajúci trend verejného dlhu by mal pokračovať aj v roku 2023.

Práve vysoká inflácia, ktorá sa očakáva aj v budúcom roku, bude výrazný faktor znižujúcim verejný dlh. „Výrazne pomôže vysoká očakávaná inflácia a aj využitie naakumulovaných likvidných zdrojov,“ píše sa v návrhu rozpočtu. Deficit sa tak v plnej miere nepretaví do nárastu zadlženia a hrubý dlh klesne pod úroveň 58 percent HDP. Ak by veľká časť opatrení na kompenzáciu rastu cien energií bola hradená z eurofondov, dlh by mohol poklesnúť výraznejšie, píše sa v návrhu. Minulý týždeň Slovensko dostalo od Európskej komisie zelenú a môže použiť 1,5 miliardy eur z nevyčerpaných eurofondov na kompenzácie. Prejsť to musí ešte cez europarlament.

Vyšší deficit je v poriadku, zhodujú sa odborníci

Ekonomických analytikov a ekonómov sa denník Pravda pýtal, či je takáto výška deficitu v dôsledku niekoľkých kríz akceptovateľná a či bolo chybou, že minulé vlády v dobrých časoch nehospodárili s prebytkom.

Podľa analytika VÚB banky Michala Lehutu je takáto výška deficitu v návrhu rozpočtu akceptovateľná, keďže slovenská ekonomika je jednou z najviac závislých na energiách. Je tak prirodzené, že v našom rozpočte môžu opatrenia na zmierňovanie dosahov energetickej krízy tvoriť väčší podiel výdavkov, ako v iných krajinách.

SR Bratislava Financie MF FS DPH Výber Zlepšenie 2021 TK BAX Čítajte viac Rast cien bude väčší, platy nebudú stíhať. Hrozí gigantická redistribúcia bohatstva, varuje Matovičov tajomník

Na druhej strane upozorňuje, že slovenský návrh rozpočtu plánuje najväčší schodok v celej eurozóne a nespĺňa ani vlastné národné rozpočtové pravidlá – menovite takzvané výdavkové stropy. „K tým sme sa zaviazali v reformách Plánu obnovy a odolnosti, a ak ich nebudeme implementovať, hrozí nám zastavenie čerpania týchto peňazí,“ tvrdí pre denník Pravda.

Budúci rok nás čaká obrovská neistota, a preto treba brať parametre štátneho rozpočtu s veľkou rezervou, myslí si bývalá ministerka financií Brigita Schmögnerová. To sa prejaví na strane príjmov aj výdavkov. „Isté je, že pokračujúca vojna na Ukrajine a energetická kríza budú znamenať spomalenie hospodárskeho rastu a porovnateľne nižšie daňové príjmy do štátneho rozpočtu,“ vysvetľuje pre Pravdu.

Na strane výdavkov budú potrebné dodatočné výdavky štátu pri riešení energetickej krízy v sektore domácností a v podnikateľskom sektore. Ako ďalej upozorňuje exministerka vládna moc – i pod tlakom vojny na Ukrajine – sa rozhodla urýchliť zvyšovanie výdavkov na obranu. „Za takýchto okolností bude tlak na financie štátu v budúcom roku mimoriadne veľký,“ dodáva.

Takéto mimoriadne situácie, akými sú vojna na Ukrajine a z nej vyplývajúca energetický kríza, si prirodzene vyžadujú zásahy štátu práve aj v podobe mimoriadnych výdavkov na zmiernenie ich dopadov, hovorí ekonomický analytik Tatra banky Andrej Martiška. Podľa neho by samotná výška deficitu v dnešnej situácii nebola problémom, ak by bola spôsobená iba jednorazovými a účelnými opatreniami na zmiernenie krízy. „To však nie je tak celkom prípad aktuálneho rozpočtového návrhu,“ dodáva.

SR Bratislava Politika Koalícia Kríza Bôrik BAX Čítajte viac Predpoveď, čo nás čaká v roku 2023: Ako sa budú vyvíjať platy, inflácia a ceny elektriny a plynu

Návrh rozpočtu počíta napríklad s výdavkami na Matovičov rodinný balíček, v ktorom už zrejme nebude krúžkovné, ale dvihnú sa príspevky na deti a daňový bonus. Toto nie je jednorazová pomoc, ale zdroje na financovanie sa budú musieť hľadať do rozpočtu každý rok. Práve zvyšovanie daňového bonusu kritizovali viacerí odborníci, napríklad aj rozpočtová rada, pretože je zameraný len pre pracujúcich rodičov a bohatšie rodiny z neho budú mať viac peňazí. V neposlednom rade ho zaplatia samosprávy, čo sa môže odzrkadliť na zhoršených službách pre občanov.

Odborníci sa tiež zhodujú na tom, že minulé vlády nedokázali dostať hospodárenie verejnej správy ani do vyrovnanej pozície. Inými slovami v dobrých časoch, kedy ekonomika rástla, si nevytvorili napríklad finančný vankúš v podobe rozpočtových prebytkov, ktoré by v tých horších časoch vedeli využiť. „Vysoké rozpočtové prebytky síce nie sú z hľadiska ekonomiky takisto ideálne, avšak ak by vlády v dobrých rokoch hospodárili zodpovednejšie, bez zbytočných deficitov, v krízových časoch, ako bola pandémia či súčasná energetická kríza, by mala viac priestoru na pomoc ekonomike,“ vysvetľuje analytik Andrej Martiška z Tatra banky.

© Autorské práva vyhradené

36 debata chyba
Viac na túto tému: #rozpočet #2023