Obe schémy budú sprístupnené čiastočne v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a sčasti cez modernizačný fond EÚ. Toto opatrenie má prispieť k dosiahnutiu cieľov Európskej zelenej dohody, pomôcť so znižovaním závislosti od dovážaných ruských fosílnych palív a zároveň zelenú transformáciu podľa plánu REPowerEU.
Výkonná podpredsedníčka EK zodpovedná za politiku hospodárskej súťaže Margrethe Vestagerová v tejto súvislosti uviedla, že obe schémy pomoci pomôžu slovenskému priemyslu eliminovať emisie uhlíka v procese výroby a dosiahnuť vyššiu energetickú účinnosť.
Čítajte viac Reštaurácie likvidujú vysoké účty za energie. Končíme, máme si pýtať za menu 15 eur? Pýta sa majiteľ
„Prijaté opatrenia zároveň pomôžu Slovensku znížiť jeho závislosť od dovážaných fosílnych palív v súlade s plánom REPowerEU a zaručia obmedzenie akýchkoľvek narušení hospodárskej súťaže na minimum,“ uviedla komisárka v správe pre médiá.
V praxi sa z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti použije 357,4 milióna eur na financovanie prvého opatrenia a z modernizačného fondu 750 miliónov eur na druhé opatrenie. Cieľom oboch schém je pomôcť niektorým priemyselným odvetviam znížiť emisie oxidu uhličitého (CO2) vo výrobných procesoch a zároveň realizovať opatrenia na zvýšenie energetickej účinnosti priemyselných zariadení. Ide o projekty elektrifikácie až po inštaláciu technológií na rekuperáciu priemyselného odpadového tepla.
Čítajte viac Pomoc za 1,5 miliardy stojí, poslanci sa boja Matovičových atómoviek. Kollár sa vyhráža predčasnými voľbami
Opatrenia sú adresované podnikom pôsobiacim v odvetviach, na ktoré sa vzťahuje EU ETS, okrem iného z energeticky náročných priemyselných odvetví (rafinérie, oceliarne a podniky z odvetvia výroby ťažkých kovov, stavebného a chemického priemyslu).
Projekty, ktorým je pomoc určená, sa vyberú na základe otvoreného súťažného ponukového konania a zoradia podľa dvoch kritérií: najnižšia výška požadovanej pomoci na tonu ušetrených emisií CO2 a najvyššia miera príspevku k dosahovaniu celkového cieľa zníženia emisií CO2 v rámci schém.
Opatrenia pozostávajú z pomoci vo forme grantov založených na ponukách a obmedzuje sa na celkové investičné náklady projektu. Projekty budú vyberané v dovedna piatich verejných súťažiach – prvá má prebehnúť v roku 2022 a posledná je naplánovaná na rok 2028.
Očakáva sa, že vďaka obom schémam sa predíde uvoľneniu 5,233 milióna ton CO2 ročne. To je viac ako 12 % z cieľa Slovenska do roku 2030 (zníženie o 40 miliónov ton ekvivalentu CO2 v porovnaní s rokom 1990).
Komisia posúdila schémy podľa pravidiel EÚ o štátnej pomoci ako aj podľa usmernení o štátnej pomoci v oblasti klímy, ochrany životného prostredia a energetiky, ktoré členským štátom dovoľujú podporovať opatrenia na zníženie alebo odstránenie emisií CO2.
Exekutíva EÚ zistila, že tieto schémy sú potrebné a vhodné na podporu projektov dekarbonizácie a energetickej efektívnosti v odvetviach podliehajúcich ETS. Schémy majú „stimulujúci účinok“, keďže príjemcovia by bez verejnej podpory v takej miere neinvestovali do dekarbonizácie a energetickej efektívnosti. Obe schémy majú len nepatrný vplyv na hospodársku súťaž a obchod v rámci EÚ. Pomoc je nevyhnutná a vhodná najmä preto, aby mohlo Slovensko prispievať k plneniu európskych a vnútroštátnych cieľov v oblasti životného prostredia a táto pomoc je primeraná a akýkoľvek jej negatívny vplyv na hospodársku súťaž a obchod v EÚ bude limitovaný z hľadiska použitej formy ponukového konania, ktorou sa zaručí obmedzenie výšky pomoci na minimum.
Slovensko sa v neposlednom rade zaviazalo zaistiť, že pomoc prinesie celkové zníženie emisií CO2 a nebude iba presunom emisií z jedného odvetvia do druhého, zvlášť v prípade projektov elektrifikácie, ktoré so sebou môžu prinášať značné nepriame emisie skleníkových plynov.
Obe schémy budú predmetom spoločného hodnotenia ex post, ku ktorému Slovensko predložilo plán. Súčasťou hodnotenia bude overenie prechodu slovenského energetického mixu na dekarbonizovanú elektrickú energiu a účinnosti súťažného ponukového konania.