„Naša práca ukazuje, že v niektorých z najviac postihnutých krajín strednej a východnej Európy – v Maďarsku, na Slovensku a v Českej republike – hrozí výpadok až 40 percent spotreby plynu a pokles hrubého domáceho produktu o až 6 percent,“ píšu odborníci v analýze, ktorú fond zverejnil pred niekoľkými dňami.

Ako ukazuje mapa, Slovensko je na mape zobrazené tmavou červenou a spolu s Maďarskom patrí medzi najzávislejšie krajiny. Čím sú krajiny od Moskvy viac vzdialené na západ, tým závislosť výrazne klesá. Mapa zobrazuje podiel ruského plynu na celkovej spotrebe energie danej krajiny.

Ako vidieť z ďalších výpočtov, výpadky ruského plynu by v najhoršom scenári znamenali pokles HDP pre Maďarsko, Česko a Slovensko až do výšky šiestich percent. Štvrtou najzasiahnutejšou krajinou je Taliansko.

Dobrou správou však je, ako uvádza fond, že závislosť by sa dala zmierniť zabezpečením alternatívnych dodávok a zdrojov energie, zmiernením tzv. úzkych hrdiel v infraštruktúre, podporou úspor energie a zároveň ochranou zraniteľných domácností a rozšírením dohôd o solidarite o zdieľaní plynu medzi krajinami.
Podľa štúdie sa dá v krátkej dobe nahradiť až 70 percent ruského plynu nájdením iných trás a dodávateľov vzácnej suroviny. Patria sem napríklad krajiny ako Nórsko či Azerbajdžan.
V súčasnosti už európske krajiny vrátane Slovenska podnikajú kroky, aby sa osamostatnili vo svojej spotrebe plynu od Ruska. Brusel tiež pripravil plán šetrenia – európske štáty majú ušetriť 15 percent svojej spotreby plynu. Slovensko podľa ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS) dosiahlo výnimku, aby nemuselo toľko škrtať v spotrebe plynu.

Slovenský plynárenský priemysel zároveň slovami Richarda Sulíka zabezpečil do konca marca 2023 dostatok plynu pre slovenské domácnosti. A to tak, že vybavil alternatívne dodávky plynu z Nórska a ďalšie tankery skvapalneného plynu od iných dodávateľov okrem Ruska.
