Profesor Technickej univerzity: Rusko plyn do EÚ nikdy nevypne, potrebuje platby. Je to len vydieranie

Za posledných 20 rokov sa štruktúra spotreby zemného plynu na Slovensku výrazne zmenila. Kým domácnosti ho spaľujú stále menej, priemysel je výrazným nositeľom zvýšenej spotreby, hovorí v rozhovore profesor Miroslav Rimár, predseda správnej rady Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo (IDH) a vedúci Katedry procesnej techniky FVT TUKE.

28.07.2022 06:00
miroslav rimar FB MR Foto:
Miroslav Rimár
debata (110)

Minister hospodárstva Richard Sulík vyhlásil, že dohoda o úsporách plynu na úrovni EÚ sa sa nedotkne slovenského priemyslu. Ako je to možné?

Na úrovní Rady ministrov pre energetiku EÚ sa podarilo dosiahnuť dohodu o úspore v spotrebe zemného plynu na úrovni 15%, pričom Slovensku sa podarilo vyjednať niekoľko výnimiek. Úsporné opatrenia sa nedotknú kritického priemyslu, ktorý je nevyhnutný pre fungovanie krajiny. Slovensko súčasne vyjednalo lepšie referenčné obdobie, voči ktorému sa bude porovnávať úspora o 15%, teda môže spotrebovať vďaka tejto výnimke o 200-tisíc metrov kubických plynu viac, v období do konca marca 2023.

Dá sa teda povedať, že sme na tom tak dobre so zásobami, že aj keby Rusko odstavilo dodávky, naša spotreba (ako krajiny) vrátane domácností a priemyslu môže neobmedzene pokračovať v aktuálnych číslach?

Podľa Richarda Sulíka máme v zásobníkoch dosť plynu do konca marca, takže aj keby Rusko, respektíve Gazprom odstavil dodávky úplne, môžeme túto zimu prežiť bez výraznejších obmedzení. Ak by však prišlo k nejakým nepredvídateľným udalostiam, napríklad výpadkom v tranzite a podobne, je samozrejmé a takmer isté, že dôjde aj k výraznému obmedzeniu dodávok plynu vo verejnom sektore a v domácnostiach.

Richard Sulík Čítajte viac Priemysel šetriť plynom nebude. Sulík vyjednal Slovensku výnimky v núdzovom pláne

Aké úsporné opatrenia môžu prísť?

Napríklad to môže znamenať obmedzenie dodávok teplej vody z 24 hodín na 18 hodín denne, zníženie teploty centrálneho vykurovania v bytoch z 23 stupňov Celzia na 21 stupňov a podobne. No tu si je potrebné uvedomiť aj to, že za posledných 20 rokov sa štruktúra spotreby zemného plynu na Slovensku výrazne zmenila.

Ako sa zmenila?

Spotreba v domácnostiach sa výrazne znížila vďaka vyregulovaniu, zatepleniu, obnoviteľným zdrojom. Dnes je výrazným nositeľom zvýšenej spotreby priemysel. Z hľadiska spotrieb zemného plynu a elektriny je kľúčových prvých šesť týždňov nového roku. Nie je to ale dramaticky dlhé obdobie, ktoré by sa nedalo prežiť. Vláda má dostatok nástrojov, aby sa s hrozbami dokázala vysporiadať bez dramatických dopadov na kvalitu života ľudí.

Ako vnímate doterajšie kroky štátu na posilnenie nezávislosti od Ruska?

Náhrada ruského plynu prebieha nad očakávania. Dve tretiny ruského plynu smerujúceho do Európskej únie máme k dnešnému dňu nahradené. Ostáva vyriešiť poslednú tretinu, teda cca 50 miliárd metrov kubických ročne. Je reálne, že spolu s úspornými opatreniami, ktoré na úrovni EÚ prijímame, sa s prípadným ruským nedodaním zemného plynu vysporiadame dobre.

Kde by sa potom muselo šetriť a ako veľmi?

Situácia nie je zatiaľ pre Slovensko tak vyhrotená, aby sme museli toto konkretizovať. V každom prípade je opatrení na radikálne zníženie spotreby plynu dosť a vláda má v rukách širokú škálu nástrojov. Úspory sa hlavne musia v tomto období realizovať v každom segmente života krajiny, nielen v energetike. Jediné, na čom sa nesmie šetriť je zdravotná starostlivosť a neodkladná zdravotná starostlivosť.

LNG terminal zasobnik zemny plyn Čítajte viac Slovensko zachraňujú nové plynové terminály, zásob máme najviac v EÚ. Kríza je zažehnaná, tvrdí Sulík

Čo spôsobí európsky plán 15 percentných úspor pre domácnosti, pre ekonomiky, pre ceny komodít?

Ak máme na mysli ceny energií toto je ťažké predpovedať, ak nie vôbec nemožné. Kvalifikovanejší sú v tomto smere trhoví analytici.

Európska komisia tiež navrhuje, aby členské štáty v prípade núdzového stavu povinne pomáhali svojim susedom. Je podľa Vás otázka solidarity medzi štátmi problém?

Na solidarite sú založené všetky princípy Únie. Toto je kľúčové. Žiadna z pôvodných členských krajín EÚ s týmto nemá problém. Problémom sú skôr krajiny nové, ale ak tie zdokumentujú svoje hospodárske potreby, Únia vždy hľadá solidárne riešenie.

Môžu aj iné štáty nasledovať Maďarsko, ktoré už vyhlásilo stav núdze a zakázalo vývoz energosurovín?

Politicky motivované záujmy napríklad Maďarska musí Únia odmietať, lebo solidaritu narúšajú. Slovensko vďaka prostriedkom Únie mohlo realizovať Národný program zníženia energetickej závislosti v domácnostiach, ktorý sa volá tzv. zelená domácnostiam, za viac ako 100 miliónov eur. Aj to je súčasť európskej solidarity.

Minister Sulík v pondelkovom vyhlásení po rokovaní v Bruseli vyzval aj na pozastavenie súčasného režimu na obchodovanie s emisnými povolenkami. Ako vnímate tieto vyhlásenia?

Emisné povolenky majú v EÚ odporcov. Je to nástroj na navyšovanie zdrojov na inštaláciu obnoviteľných zdrojov (OZE), ako aj skrátenie návratnosti investícií do OZE, respektíve úsporných energetických opatrení vôbec. Predovšetkým je to však nástroj na znižovanie produkcie CO2, znižovanie CO2 stopy a nástroj boja proti globálnemu otepľovaniu.

Aké by boli následky pozastavenia obchodovania s emisiami, je to podľa Vás reálne?

Panuje reálna obava, že ak by došlo k pozastaveniu obchodovania s povolenkami, mohlo by to ohroziť ich fungovanie aj do budúcna, čo by bolo tou najhoršou alternatívou. Globálne oteplenie je tu a je povinnosťou politikov a vlád, aby urýchlene podporovali projekty, ktoré reálne prinesú úspory v energiách, aby podporovali projekty na riadenie spotreby energií. Aby Slovensko po vzore Česka budovalo svoj vlastný terminál na LNG, aby vláda podporovala investičné projekty s nízkou spotrebou energií a vysokou pridanou hodnotou. K tomu patria aj zelené strechy, omnoho viac zelene na znižovanie teploty v mestách, vodozádržné opatrenia. Toto sú dlhodobé projekty, ktoré však neznesú odklad, lebo ich riešenie v budúcnosti bude omnoho drahšie.

Aká je pravdepodobnosť, že bude Európa úplne odstrihnutá od ruského plynu?

Rusko nikdy neprestane dodávať zemný plyn do krajín EÚ. Čo však neznamená, že nie je potrebné šetriť. Teraz sa však ponúka skvelá šanca aby sme s tým niečo urobili, pretože ľudia konečne lepšie chápu, čo energie znamenajú. Zemného plynu je vo svetovom meradle dosť. Treba sa však pripraviť na to, že na moment možno bude niekde nedostatok. A Rusi to vedia. Súčasné obmedzovanie dodávok je len vydieranie a snahy o rozdelenie jednoty EÚ, čo sa darí. Na druhej strane Rusko potrebuje aj platby za plyn, pričom na alternatívne dodávky do Číny, alebo do Indie nemá vybudované dostatočné tranzitné kapacity.

Profesor Miroslav Rimár pôsobí ako predsedu správnej rady Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo (IDH) a na Fakulte výrobných technológií Technickej univerzity v Košiciach. Odborne a vedecky sa profiluje na riadenie a optimalizáciu spaľovania, tepelné procesy v energetike a ich reguláciu, tepelnú techniku, ako aj na meranie tuhých a plynných znečisťujúcich látok emitovaných do ovzdušia a optimalizáciu spaľovania s ohľadom na dodržiavanie emisných limitov.

© Autorské práva vyhradené

110 debata chyba
Viac na túto tému: #energie #zemný plyn #vojna na Ukrajine