Ministri hospodárstva a energetiky členských štátov Európskej únie na mimoriadnom stretnutí v Bruseli v utorok odsúhlasili krízový plán: štáty znížia spotrebu plynu vo výške 15 percent a v hre je aj možnosť vyhlásenia plynovej núdze, keď budú úspory povinné. Slovensko však nebude musieť šetriť toľko ako ostatné štáty, vraví minister hospodárstva Richard Sulík (SaS).
„Pri vyjednávaní bolo pre mňa kľúčové, že sa podarilo odvrátiť hrozbu poškodenia slovenského priemyslu,“ uviedol po návrate minister. Ubezpečil, že Slovensko vyjednalo špeciálne úľavy a priemysel šetriť nebude.
Denníkom Pravda oslovení analytici však upozorňujú, že situácia nemusí byť taká ružová, ako o nej hovorí Sulík. Aký je plán, čo čaká domácnosti a ako sa pripravujú podniky? Pozreli sme sa na hlavné aktuálne stratégie, o ktorých sa hovorí, a čo znamenajú v praxi.
Čítajte viac Priemysel šetriť plynom nebude. Sulík vyjednal Slovensku výnimky v núdzovom pláne
Rezort hospodárstva pre Pravdu vysvetlil, že krízové šetrenie by znamenalo, že sa pre každý štát vyráta priemerná „referenčná” spotreba, z ktorej sa bude následne uberať 15 percent. Slovensko ročne spotrebuje zhruba 5,5 miliardy kubíkov plynu. Výnimka však umožňuje, aby sme z referenčnej hodnoty ubrali zhruba 1,2 miliardy kubických metrov pre potreby priemyslu.
„Výpočet referenčnej spotreby pre identifikovanie úspor sa tiež môže znížiť o plyn využitý v kritickom priemysle na neenergetické účely, ide o chemický, petrochemický priemysel, hutnícky priemysel, sklársky priemysel, keramický priemysel a výrobu ostatných minerálnych produktov, ako je napríklad cement,” spresnilo ministerstvo.
Rezort hospodárstva zdôraznil, že práve v súvislosti so zásobami je Slovensko v značne výhodnom postavení, keď štátny Slovenský plynárenský priemysel (SPP) v spolupráci s ministerstvom hospodárstva už od februára vtláča maximálne množstvá plynu do zásobníkov. „Oproti celoročnej spotrebe máme v zásobníkoch 49 percent plynu, po Lotyšsku sme tak na druhom mieste v Európskej únii,“ povedal Sulík.
Analytici sú však menej optimistickí a rozhodne spotrebu bez starostí v objeme ako doteraz neodporúčajú. „Naše zásoby plynu nie sú vôbec dostatočné. Sú presne na úrovni októbra a vtedy Sulík tvrdil na Markíze, že pri takej úrovni je v prípade mrazivej zimy možné, že by sa na jej konci regulovali dodávky plynu pre priemysel. Našťastie zima nebola až taká studená,” hovorí analytik Karel Hirman.
Navyše, prítok plynu z Ruska bol vtedy vyšší ako je dnes. „Ak dodávky budú na takých minimách ako teraz alebo sa úplne zastavia, tak zásoby nebudú určite stačiť a ani sa nevyhneme regulácii,” tvrdí Hirman.
Pripomína tiež, že podobná situácia bola v januári 2009, keď plynu v zásobníkoch tiež bolo dosť, no tie nikdy neboli a nie sú určené na nahradenie potrubného plynu, ak sa jeho tok úplne zastaví. „Zásoby vykrývajú špičkové odbery v zime, keď nestačia dodávky plynovodmi. Preto dnes argumentovať, že máme dosť zásob, je nielenže predčasné, ale zavádzajúce a nezodpovedné,” dodáva analytik.