Šéf Nafty Bartošovič: Objavili sme nové ložiská plynu na Záhorí, aj na východe. Pri Trnave spúšťame prieskumné vrty

Témou týchto dní sú hlavne dodávky a zásoby ropy aj zemného plynu. Ako vnímate situáciu?

Situácia je momentálne extrémne komplikovaná. Dekrét prezidenta Putina, ktorý podpísal v reakcii na šiesty balík európskych sankcií, ešte nemáme plne rozanalyzovaný, no medzi riadkami sa dá čítať, že budú môcť selektívne vypínať dodávky plynu do Európy.

Čo je v tom dekréte?

Nehovorí vyslovene o rope či zemnom plyne. Všeobecne hovorí o tom, že ide o reakciu na sankcie EÚ a dal členským štátom 10 dní, aby sa dohodli, ako reagovať. Čo iné by ale mohli odstaviť? Majú ropu a plyn. Zvyšok ruskej ekonomiky nie je práve v najlepšej kondícii.

Čítajte viac Sulík stále trvá na troch rokoch pre Slovensko pri embargu na zákaz dovozu ruskej ropy

Je dôvod na obavy?

Všetci očakávali, že tá invázia sa možno dotkne východných častí Ukrajiny, no málokto predpokladal, že Rusko siahne aj na dodávky ropy a zemného plynu. Dosah môže byť naozaj veľký, Gazprom dodáva Európe 150 až 170 miliárd kubíkov plynu ročne. Takýto veľký objem sa dá nahradiť, no nejaký čas to trvá. Určite to nepôjde zo dňa na deň.

Aké máme zásoby, keby došlo k odpojeniu?

Zásoby sú na Slovensku momentálne pomerne nízke. Vtláčacia sezóna sa ešte len začala, posledné zimné zásoby boli doťažené na nízku úroveň. Stav naplnenia zásobníkov spoločností Nafta a Pozagas sa pohybuje aktuálne okolo 20 percent. V súčasnosti prebieha intenzívne vtláčanie nových zásob. V momente, keby sa celkový tok z Ruska zastavil pre všetky smery, teda aj cez Slovensko, aj cez Poľsko, aj cez Nord Stream, môže to byť problém.

Máte pripravené aj krízové plány v prípade odpojenia ruských dodávok?

My sme prevádzkovatelia infraštruktúry. Plyn, ktorý je u nás, nie je majetkom spoločnosti Nafta, ale patrí našim zákazníkom. Krízové plány máme pripravené najmä na to, aby sme boli technicky a prevádzkovo spôsobilí. V súčasnosti dobiehajú posledné odstávky a servisné práce, ktoré sa obvykle vykonávajú medzi sezónami, na jar a na jeseň. Technicky budeme pripravení. Otázkou je, či bude dostatok plynu počas celého leta, aby sme sa vedeli pripraviť na zimu 2022 – 2023.

Podľa FinStatu sa vašej spoločnosti posledné roky mimoriadne darí. Ako vaše aktivity ovplyvňuje vojna na Ukrajine?

Rozdelil by som to do dvoch častí. Prvou je skladovanie zemného plynu a druhá je prieskum a ťažba. Skladovanie je nosnou časťou nášho biznisu, generuje najviac tržieb aj ziskov. V prípade zníženia objemu alebo celkového pozastavenia prepravy plynu z Ruska môže byť problém s naplnením zásobníkov. Plníme ich v lete tak, aby boli pripravené na zimu. My však riešime len infraštruktúru. Zodpovednosť, aby bolo niečo v zásobníkoch, je na strane obchodníkov so zemným plynom. Na druhej strane, ak zásobníky ostanú poloprázdne, ako sme s tým mali skúsenosť z minulého roka, v tuhšej zime môžu nastať problémy.

Koľko je tých zásobníkov, aké majú kapacity?

Na Slovensku prevádzkujú zásobníky firmy Pozagas a Nafta. Tretí zásobník SPP Storage sa nachádza v Česku a je priamo napojený na slovenskú sieť. Ide o nekomerčný zásobník, čo znamená, že má kapacitu približne 6 terawatthodín (TWh), t.j. 643 miliónov metrov kubických pri teplote 15 °C. Je zakontrahovaný spoločnosťou SPP Distribúcia, ktorá distribuuje plyn po celom Slovensku.

Aká je presne jeho funkcia?

Slúži na tri hlavné účely. Prvým je balansovanie siete – keď dodávatelia plynu nedodajú presné množstvo plynu do siete, plynárenský dispečing použije plyn zo zásoby, aby vyrovnal tlak v sieti. Druhým je vyrovnávanie strát a napokon, slúži aj ako strategický zásobník v prípade krízovej situácie pre segment domácností.

Čítajte viac Ceny plynu strmo vzrástli pre obavy o dodávky z Ruska. Vzostupný trend bude pokračovať, tvrdia analytici

Koľko domácností môže vyžiť z týchto krízových zásob a na ako dlho?

Všetky domácnosti. Ťažká odpoveď je na to, ako dlho. Závisí od obdobia. Ak by k výpadku došlo v januári, kde sú teploty veľmi nízke a spotreba je veľmi vysoká, tak hovoríme o desiatkach dní, možno mesiaci a pol. Keby to bolo teraz, zásoby vystačia na výrazne dlhšie.

To je koľko? Do leta, do jesene, do zimy?

Vieme to napočítať podľa aktuálnej situácie. V súčasnosti môžeme hovoriť o horizonte niekoľkých mesiacov.

Ako sú na tom tie komerčné zásobníky?

Nafta má kapacitu 28 TWh a Pozagas 7 TWh, t.j. ddokopy 3267 mil.m³ pri teplote 15 °C. Oba predávajú svoje kapacity obchodníkom. Tí buď tradične dodávajú plyn koncovým zákazníkom, malým a veľkým firmám, domácnostiam, alebo ho predávajú veľkoobchodníkom.

Hovorili ste, že tieto zásobníky sú aktuálne naplnené asi na 20 percent, plus je tá rezerva okolo 15 percent, ktorá sa navyšuje. Je to podľa vás dosť?

Aktuálny stav je bežný, lebo vtláčacia sezóna sa len začala. Ešte minulý týždeň bolo to plnenie pomalšie z dôvodu dobiehania odstávok a servisu. Od prvého mája sa vtláčanie zvýšilo a napríklad za priemer posledných dvoch, troch dní je na úrovni 8 až 12 miliónov metrov kubických denne.

Je potrebné sa usilovať o 80 percent, ako odporúča EÚ?

Toto odporúčanie si interpretujem ako reakciu Európskej únie na poslednú skladovaciu sezónu, keď sme ešte ani nechyrovali o tom, že bude nejaký vojnový konflikt. Už vtedy ale nastala paradoxná situácia, že bol narušený klasický prístup ku skladovaniu – nakúpite lacný plyn v lete, vtlačíte, uskladníte v zásobníku a v zime, keď je vyššia cena, vytiahnete a predáte, alebo použijete. Vlani začiatkom leta nastal paradox, že letná cena plynu bola prvýkrát v histórii výrazne vyššia ako zimná. To spôsobilo celosvetovo zásadný nedostatok plynu ako komodity. Cena ďalej rástla, išla z 20 eur za megawatthodinu na 60, na 80, pri najvyšších skokoch sa dostala cez 200 eur za megawatthodinu.

Ako reagovali obchodníci?

Obchodníci sa zachovali komerčne a aj to málo, čo si navtláčali za jún, júl a august, postupne popredávali a na konci vtláčacej sezóny boli zásobníky len približne na úrovni dvoch tretín celkovej kapacity. Zimu sme prežili v poriadku len vďaka tomu, že bola miernejšia. Ak by bol začiatok roka chladnejší, mali by sme problém.

Hovoríte, že vo vašich zásobníkoch komerčne skladujú rôzni klienti. Odkiaľ pochádzajú firmy, ktoré v zásobníkoch skladujú plyn?

Som viazaný obchodným tajomstvom. Môžem ale povedať, ako som spomínal, že ide o tradičných dodávateľov pre slovenský trh. Zvyšok majú obchodníci s plynom, ktorí predávajú nie zákazníkom, ale iným obchodníkom. To sú skoro všetky veľké nadnárodné firmy, ktoré pôsobia v plynárenstve.

Kam teda smeruje, okrem slovenských zákazníkov?

Keď sčítame spomínanú kapacitu Nafty, Pozagazu a SPP Storage, celkový objem ďaleko presahuje potreby Slovenska. My ale pôsobíme aj ako exportér. Neexportujeme však produkt, ale službu. Veľkú časť tohto plynu používajú naši klienti na dodávky južne od Slovenska, alebo západne, čiže sa bavíme o Rakúsku, Taliansku, Nemecku.

O koľko to presahuje potreby Slovenska, viete to konkrétnejšie priblížiť?

Spotreba Európy je 500 miliárd kubíkov ročne a zásobníky v Európe pokrývajú asi 100 miliárd. Teda 20 percent. Slovenské zásobníky majú kapacitu asi 3,2 až 3,3 miliardy kubíkov. Legislatíva „storage obligation“ hovorí o dvoch podmienkach na túto sezónu. Je tam tých 80 percent celkovej kapacity, no keďže u viacerých členských štátov je spotreba omnoho menšia ako kapacita domácich zásobníkov, bola naplnenosť upravená z 80 % celkovej skladovacej kapacity na 35 % z celkovej spotreby daného štátu. Zjednodušene, Slovensko spotrebuje asi 5 miliárd, legislatíva definuje potenciálnu potrebnú zásobu 1,75 miliardy kubíkov.

Čítajte viac Ďalšie embargo, ktoré pocíti aj Slovensko? Nemci a Poliaci chcú stopnúť ruský urán

Ide teda len o povinnú zásobu pre našu spotrebu, netvoríme rezervy aj pre iné štáty, ktoré majú plyn v slovenských zásobníkoch.

Áno, o tom aj aktívne komunikujeme s ministerstvom hospodárstva. My však okrem toho máme záujem a navrhujeme pokryť aj potreby ďalších krajín. Tých 100 miliárd kubíkov, čo sú kapacity zásobníkov v celej Európe, je rozložených veľmi nerovnomerne. Nemôže si ich postaviť každý ako dom či výrobnú halu kdekoľvek, krajina na to musí mať špeciálne vhodné podložie. Legislatíva EÚ hovorí, že krajiny, ktoré si na svojom území nedokážu naskladniť predpísané množstvo plynu, by mali dostať možnosť kúpiť si túto kapacitu u iných členov EÚ, ktorí majú nadbytok.

Máte už aj konkrétnych záujemcov?

Zatiaľ konkrétnych nie, ale tento návrh sme ponúkli ministerstvu hospodárstva, aj na stretnutí s predsedom vlády. V prvom rade musí byť prijatá legislatíva, ktorá to umožní, potom to vezmeme do Bruselu.

Ktoré štáty teda nemajú dosť zásobníkov na svojom území?

Napríklad Litva a Estónsko si kontrahujú skladovacie kapacity v Lotyšsku, Švajčiarsko v Nemecku a taktiež Balkán si bude potrebovať zabezpečiť skladovacie kapacity.

Môže vláda nariadiť Nafte, aby plyn v zásobníkoch z dôvodu krízy zakázala vyviezť do zahraničia?

Je to napísané v zákone, štát môže obmedziť vývoz v stave núdze. U nás sú klienti zo Slovenska, ale aj z iných krajín, ktorí tu majú uložené zásoby pre iné štáty. Ak by v núdzovom stave vláda vydala takéto nariadenie, tak zahraničnému klientovi môže obmedziť vývoz jeho zazmluvnenej kapacity zo Slovenska. Nemôže mu tie zásoby zobrať úplne bezodplatne, musí to byť nejaká forma dohody, ale zákon to umožňuje.

Čo je príklad takéhoto núdzového stavu? Dalo by sa to povedať aj v čase vojny, alebo keď Rusko vypne dodávky?

O tomto rozhoduje hlavne dispečing SPP distribúcie. Určuje sa to podľa regulačných stupňov vo vyhláškach. Dispečing identifikuje situáciu, oboznámi s tým ministerstvo hospodárstva a to následne rozhoduje o ďalších krokoch.

Môže štát znárodniť zásoby klientov z cudziny?

Toto upravuje ústava. Teoreticky by to malo byť možné, no k uplatneniu sa pristupuje len veľmi opatrne, pretože medzi štátmi platia isté zásady solidarity, ktoré sa týkajú aj toku plynu. Keď chceme, aby boli ostatné štáty solidárne s nami, musíme ich rešpektovať aj my.

Čo to znamená?

Keby napríklad Rusko odstrihlo dodávky Európe, potenciálna náhrada je dovoz plynu z rôznych lokalít loďou cez LNG (skvapalnený plyn – pozn. red.) terminály v prístavoch – v Chorvátsku, v Poľsku, Belgicku, Holandsku a v Španielsku. Tam sa loď vyloží a keď si daný tanker objednalo napríklad Slovensko, musí sa sem prepraviť cez európske plynovody, cez infraštruktúru, ktorú jednotlivé štáty vlastnia. Tá solidarita nám zaručuje, že keď si aj v kríze slovenský obchodník plyn kúpi, skutočne mu ho dovezú a nestane sa, že cestou tú komoditu znárodní jeden zo štátov, cez ktorý sa bude prepravovať.

Aké má Slovensko možnosti na získanie nezávislosti od ruských palív? Jednak z krátkodobého, ale aj dlhodobejšieho horizontu.

Sú dve hlavné alternatívy. Prvou je LNG plyn, ktorý môže prísť odkiaľkoľvek na svete – keď si ho niekto zakontrahuje, objedná si miesto v prístave a dopraví si ho tam. Druhý dôležitý zdroj je domáca ťažba, nemyslím tým len na Slovensku, ale celkovo v Európskej únii.

Čisto s LNG plynom ale spotrebu Európy nepokryjeme, nie?

Rusko dodáva Európe každoročne 150 až 170 miliárd kubíkov, pokryť celú túto spotrebu len LNG je nereálne.

Ako je na tom ťažba na území Európy?

Klimatická politika v posledných rokoch značne presadzovala odpor voči tradičným fosílnym palivám, teda uhliu, aj zemnému plynu. Teraz sa to mení, Nemecko znovu zapája uhoľné elektrárne. Celkovo ale investície do fosílnych projektov padli.

V ťažbe pôsobí aj Nafta. Dá sa teda povedať, že táto časť vášho podnikania slabne?

Prieskum a ťažba je biznis, ktorým sme začínali. Naši predchodcovia v roku 1913 navŕtali úplne prvý vrt na území Rakúsko-Uhorska. Ťažba plynu bola maximálna zhruba v 60-tych rokoch, keď sme ťažili 1,5 miliardy metrov kubických ročne. Celé Slovensko spotrebuje za rok okolo 5 miliárd, takže hovoríme približne o tretine nášho dnešného dopytu. Dnes sú tie objemy úplne minimálne. Ťažíme u nás približne 50 miliónov kubíkov ročne, to je 1 percento spotreby Slovenska.

Čítajte viac Sulík o zákaze ropy: Pri embargu chcem pre Slovensko výnimku, je to extrémne dôležité

Minuli sa zásoby?

Už nie je reálne, aby sme ťažili toľko, čo v 60. rokoch. V týchto ložiskách sme na konci produkcie. Ale medzičasom sme objavili aj nové územia s potenciálom, na Záhorí, aj na východe Slovenska. V ďalšej oblasti, v okolí Trnavy – v Malženiciach pripravujeme prieskumné vrty.

Ložisko plynu v Malženiciach je aké veľké, respektíve, koľko rokov by ste tam dokázali ťažiť?

V súčasnosti ťažíme približne 1 percento spotreby Slovenska, ale trúfame si ťažiť až do 10 percent, čiže okolo 500 miliónov kubíkov ročne. Kapacita závisí od prieskumov a seizmických meraní, ktoré ešte prebiehajú. Jeden prieskumný vrt sme už spravili, no potom nás zablokovali aktivisti. Zatiaľ nám ale čísla hovoria, že tých 500 miliónov ročne vieme ťažiť niekoľko rokov.

To sa vám oplatí na takú krátku dobu?

Ziskovosť pri takýchto projektoch je relevantná. V takých ložiskách, ako sú spomínané Malženice, ide o veľmi plytký vrt, len 1 až 2 kilometre, zapojenie je pomerne jednoduché. Takže projekty sú ekonomicky zaujímavé.

Ako dlho by trvalo, aby sa plyn z ložiska dostal k spotrebiteľom?

Keby práce odštartovali zajtra, tak približne dva roky. Je potrebné navŕtať sondy, postaviť prípojky a napojiť do distribučnej siete.

Čiže takýto plyn nejde do zásobníkov?

Väčšinou ide doma vyťažený plyn priamo do spotreby v danej lokalite. Spomínané objemy nie sú priveľké a oblasti, kde sa ťaží, majú dostatočný dopyt, aby plyn spotrebovali priamo.

Je dodávanie lokálne vyťaženého plynu lacnejšie, ako napríklad plyn dovezený zo skvapalneného LNG?

Domáca ťažba je určite omnoho lacnejšia. Odpadá celá tranzitná cesta, poplatky. Keď kúpite plyn z Kataru alebo USA, musí sa tam vyťažiť, prepraviť potrubím do prístavu, tam naložiť do tankera, loď sa musí prepraviť z bodu A do bodu B. V prístave B sa musí opäť zaparkovať, vyložiť náklad, prepraviť potrubím cez niekoľko krajín až do domácej siete. A to len v prípade, že ten tanker aj pristavia. Stáva sa totiž, že kým sa loď plaví, niekto iný ponúkne vyššiu sumu a predávajúci dá pokyn, aby loď zmenila kurz a jednoducho plávala inam. Prímorské štáty to majú jednoduchšie, pre Slovensko je to horšie. Doteraz sme na tom boli opačne. Plyn prichádzal z Ruska, posielal sa smerom na západ, preto náš plyn bol lacnejší, ako pre Nemecko, ktoré muselo za jeho prepravu platiť dodatočné poplatky.

Ceny plynu sú dnes na burze mimoriadne vysoké. Tvrdíte, že spotrebiteľom ich ešte nafukujú aj prepravné poplatky. Keby ste dosiahli, že vám štát dovolí ťažiť spomínaných 10 percent domácej spotreby na Slovensku, ponúkli by ste plyn domácnostiam za výhodnejšiu cenu, ako to spravili Slovenské elektrárne?

To je veľmi ťažká otázka. Museli by o tom rozhodnúť v prvom rade akcionári. Aj v prípade Slovenských elektrární to dohadovali zástupcovia akcionárov s ministerstvom hospodárstva, ja ako manažér o tom nemôžem rozhodovať.

Hovorili ste, že rokujete o domácej ťažbe s ministerstvom. Túto požiadavku vám ešte nenavrhli?

(smiech) Zatiaľ nie.

Prečo domácu ťažbu blokujú aktivisti?

Slovensko prijalo legislatívu Európskej únie, ktorá je environmentálne prísna. My ju, samozrejme, rešpektujeme. Deje sa ale to, že narážame na rôzne záujmové skupiny a známe mená ako pán Slávik, alebo pán Daniška, ktorí sa sústredia na procesné chyby. Aktivisti napádajú všetko, od malých projektov až po firmy ako Nafta. Majú vlastné záujmy a ich cieľom je zdržovať realizáciu projektov. V iných krajinách ako je Chorvátsko či Maďarsko sú rovnaké povoľovacie procesy omnoho rýchlejšie a nie je umožnené ich nezmyselne blokovať a umelo predlžovať.

Aký je dosah na životné prostredie?

Naše činnosti nemajú negatívny vplyv na životné prostredie. Nafta sa prieskumnej a ťažobnej činnosti venuje od roku 1913. Procesy spoločnosti podliehajú najvyšším environmentálnym štandardom a normám. Každý projekt po ukončení uvedieme do pôvodného stavu a okolie zrevitalizujeme.

Obciam v tejto oblasti ste poskytli viacnásobné finančné dary niekoľko tisíc eur, ktoré spoločnosť Nafta alebo nadácia EPH poskytli obciam Malženice, Trakovice, Červeník. Je to bežné, že dávate obciam, kde chcete ťažiť, takéto dary?

Je to úplne štandardná vec, nič tajné. Je to súčasť našej sponzoringovej stratégie, Nafta 80 percent svojich sponzorských aktivít orientuje do lokalít, kde pôsobí. Či už ide o lokality, kde máme podzemné zásobníky, alebo ťažbu, tak ide o obce, kde žijú naši zamestnanci a chceme im pomáhať, byť dobrí susedia. To isté robíme v lokalitách, kde plánujeme nový biznis. Nevidíme na tom nič zlé.

Čoho sa týkajú tieto príspevky, na čo tie peniaze smerujú?

Ide výhradne o podporu komunít. Nemyslite si, že tu prispievame starostom na nové autá. Náš sponzoring v nadácii má presne stanovené pravidlá, ide o ozeleňovanie obcí, revitalizácie a pomoc školám. Často sa na nás obracajú obce, ktorým nikto iný nepomôže. V Plaveckom Štvrtku sa na nás starosta obrátil koncom minulého roka, že ich škola je v takom havarijnom stave, až prišiel statik a budovu zatvoril, pretože bola nebezpečná. Pomohli sme im zabezpečiť náhradné priestory, aby mohla výučba pokračovať, kým sa budova opraví.

Komunikujete teda s obcami, obyvateľmi, starostami na miestach, kde sa napríklad chystáte ťažiť?

Samozrejme, so všetkými zúčastnenými stranami aktívne komunikujeme od úplného začiatku zámeru. Začíname od majiteľov pozemkov, cez obce a tak ďalej. Napríklad v Trakoviciach máme prvé vrty už od 60. rokov a keď sme nedávno spúšťali kampaň a chodili po obciach, komunikovali s ľuďmi, jeden zo starostov spomenul, že u nich už vyše 50 rokov ťažíme plyn, niektorí dlhoroční obyvatelia obce boli prekvapení, že o tom ani nevedeli.

Čiže si to nevšimli?

Ťažba prebieha potichu, nezaťažuje životné prostredie, ten plyn ide priamo do siete. Bežní ľudia o tom ani nevedia.

Čítajte viac Nechceme, aby ste si užívali lacnú ruskú ropu, odkázal Matovič Slovnaftu

Čo hovorí na tieto vaše ambície štát?

Intenzívne komunikujeme s ministerstvom hospodárstva. Vedenie rezortu domácu ťažbu podporuje a chceme spolu hľadať cesty, ako to rozvíjať. Akékoľvek nerastné bohatstvo, ktoré na našom území vieme vyťažiť bez toho, aby sme zanechali negatívne dosahy na životné prostredie, pitnú vodu, má zmysel získavať.

Na Ukrajine pôsobíte tiež. V čom tam podniká Nafta?

Ukrajinu sme identifikovali ako extrémne zaujímavú z hľadiska potenciálneho prieskumu uhľovodíkov, plynu, ropy a následnej ťažby.

Boli tieto aktivity vinou vojny zastavené?

Jednu časť podnikania máme medzi Kyjevom a ruskou hranicou, druhý, menší projekt je tesne za slovenskou hranicou pri Užhorode. Menší projekt stále prebieha, chystáme tam, pravdepodobne už na jeseň, dva nové vrty. Tá prvá časť, dva veľké projekty, je, žiaľ, na východnej Ukrajine, kde sm eaj s ukrajinskými partnermi museli uplatniť klauzulu force majeure a všetky práce sú pozastavené.