Je podľa vás správne, že štát ide pomáhať firmám pre vysoké ceny energií?
Oba podniky – Slovalco a Duslo Šaľa – pôsobia v energeticky intenzívnych odvetviach, takže energetická kríza sa ich bytostne týka. Poskytnutie dotácií by bolo správne v prípade, ak by konkurenti spomínaných firiem najmä v zahraničí rovnako dostávali kompenzácie zo strany štátu na vykrytie zvýšených cien energií. Tým by sa dokázala zabezpečiť konkurencieschopnosť podnikov na zahraničných trhoch. Ak by to tak nebolo, obhajoba energetických subvencií zo strany vlády je už menej odôvodniteľná. No stále pochopiteľná, najmä kvôli argumentu zachovania zamestnanosti v regióne.
Čítajte viac Slovalco, Slovnaft, U. S. Steel Košice. Kapitáni priemyslu žiadajú štát o podporu, vláda má v rukáve miliardového žolíka
A kde je teda problém, keď vláda pomáha fabrikám?
Menej férové je rozhodnutie, že peniaze vybrané od domácich daňovníkov budú použité pre účely zachovania vybraných súkromných podnikov. Trochu tu narážame na problém morálneho hazardu, lebo zatiaľ čo zisky spoločností zostávajú súkromné, tak straty sa kolektivizujú vo forme štátnej pomoci. Je tu priestor na vytvorenie precedensu, že pokiaľ je podnik dostatočne veľký zamestnávateľ v regióne, v najhoršom prípade mu pomôže štát pri zachovaní jeho konkurencieschopnosti.
Čítajte viac Najväčší zamestnávatelia odkazujú: bez týchto 4 zmien zimu nezvládneme
Peniaze na pomoc by mohli byť vyplatené z envirofondu, kde sú stovky miliónov eur a kam firmy prispievajú za vypúšťanie skleníkových plynov. Je toto podľa vás správny krok?
Vinou zlého stavu verejných financií nie je komplikované zdôvodniť si, že zdroje na prípadnú pomoc sa hľadajú kdekoľvek. Environmentálny fond, ktorý má slúžiť na podporu ekologickej transformácie hospodárstva, je jedným z malého množstva voľne dostupných verejných zdrojov. Tie nie sú viazané na okamžitú spotrebu. Je preto logické, že štát by siahol práve na tieto zdroje. Opäť sa však vytvára precedens, že príjmy fondu, ktoré nadobudol platbami viacerých podnikov za tvorbu emisií, majú slúžiť veľmi úzkej skupine podnikov na udržanie ich konkurencieschopnosti. Nehovoriac o tom, že použité prostriedky budú v budúcnosti chýbať na spomínanú ekologizáciu výroby, čo môže ohroziť plnenie už dohodnutých environmentálnych cieľov stanovených na európskej úrovni.
Aké by boli dôsledky, keby sa štát rozhodol nepodať pomocnú ruku?
Hlavné scenáre sú asi dva, pričom nie sú len v rukách domácej vlády. Ak by konkurenti spomínaných firiem dostali obdobné dotácie a slovenská vláda by ustúpila od pomoci pre domácich producentov, tak sa značne zhorší ich schopnosť konkurovať cenami na zahraničných trhoch. Ide o vysoko exportne orientované podniky, takže by to mohlo ohroziť ich existenciu. Znamená to prepúšťanie, tvorbu nezamestnanosti v regiónoch, kde pôsobia, a relatívne dlhé prispôsobovanie sa regiónu situácii bez lokálne dôležitého zamestnávateľa.
Aký je potom ten druhý scenár?
Druhý scenár je, že ak by konkurenti rovnako nedostali pomoc, prejaví sa to v zásadnom náraste cien produktov, ktoré vyrábajú. Avšak nielen pri produktoch týchto podnikov, ale aj v ďalších odvetviach. Hliníkové alebo chemické produkty sú dôležitá vstupná surovina pre viacero ďalších odvetví. Tie by rovnako museli zohľadniť vyššiu cenu výrobných vstupov. Tam sa ten efekt rastu cien nabaľuje a prispieva k ešte vyššej inflácii, ktorá už dnes naberá vysoké hodnoty. Najväčšiu ujmu tak bude mať konečný spotrebiteľ, ktorý to zaplatí vo forme násobných cien.