Exekútori vymáhajú napríklad nedoplatky na výživnom aj nezaplatené odvody do zdravotnej poisťovne. Funkčné exekúcie konanie tak môžu prispieť napríklad prispieť k tomu, že štát do systému verejného zdravotníctva vyberie viac.
Vymôže sa málo
Podľa Asociácie inkasných spoločností Slovenska (ASINS) exekúcie nefungujú. Z každých tisíc eur, ktoré má vymôcť exekútor, sa k veriteľovi dostane zhruba štyridsať eur. Ukázal to prieskum, ktorý si asociácia nechala urobiť.
To, že inkasným spoločnostiam prekáža, že efektivita exekútorov je nízka nie je žiadne prekvapenie. Podnikanie týchto firiem je totiž postavené na tom, že neplatičov zákonným spôsobom dotlačia k tomu, aby svoje záväzky splatili, alebo aspoň čiastočne uhradili.
Predstavme si napríklad, že mobilný operátor má tisíc klientov, ktorí neplatia faktúry za poskytnuté služby a dlh je napríklad desaťtisíc eur. Tento dlh môže operátor napríklad za päťtisíc predať inkasnej spoločnosti a získa viac ako nulu, ktorú mal doteraz z nezaplatených faktúr. Následne je potom na inkasnej firme, koľko sa jej podarí vymôcť.
Čítajte viac Na Slovensko prichádza poľský gigant s novým konceptom. Vyzerá ako e-shop, no funguje inak
Správa o tom, že exekúcie nefungujú dobre, je signál pre občanov, že sa môže stať, že napríklad malé dlžné sumy nebudú veľké firmy vymáhať. Ak ale firmy získajú pocit, že svojich peňazí sa na Slovensku nedomôžu, môže sa stať, že budú zvyšovať ceny svojich tovarov a služieb, aby prípadné straty pokryli. Za určitých okolností sa môže stať, že ceny pre platiacich zákazníkov budú jednoducho vyššie. Navyše platí, že exekútori sa snažia získať aj dlhy napríklad na výživnom. Jednoducho je dôležité, aby rôzni ľudia nešpekulovali a nepočítali s tým, že sa im jednoducho oplatí nesplácať svoje záväzky. Predstavitelia inkasných firiem v podstate hovoria o tom, že exekútori si nerobia svoju prácu poriadne. ASINS upozorňuje, že efektivita jednotlivých exekútorov sa výrazne líši. „Najlepší exekútori v danom kraji vymáhajú v priemere viac ako dvojnásobok toho čo najslabší,“ poznamenal Martin Musil, prezident ASINS.
Fungovanie exekútorov nefunguje na Slovensku trhovo. Jednotlivé prípady dostávajú na stôl exekútori náhodným výberom. To je zmena, ktorá prišla v roku 2017, dovtedy si exekútora vyberal veriteľ. Štát ale chcel, aby medzi veriteľom a exekútorom nevznikali blízke väzby, preto zaviedol náhodné prideľovanie.
Čítajte viac Riaditeľka McDonald's hovorí, koľko u nich zarobia ľudia, čo Slovákom chutí a ako funguje ich biznis
Spor medzi vymáhačmi a exekútormi
To je systém, ktorý podľa Musila nefunguje. „Na Slovensku máme viac exekútorov ako v Čechách, kde trh je dvojnásobne veľký. Niektorí exekútori dostávajú málo prípadov a nie sú schopní fungovať efektívne. Exekútor, aby investoval do nejakej automatizácie, musí dosiahnuť kritické množstvo práce, aby fungoval dobre. Systém náhodného prideľovania spôsobil, že všetci majú rovnako, no všetci sa majú zle,“ hovorí Musil. Exekútorov na Slovensku je zhruba 250. Podľa Musila je potrebné počet exekútorov znížiť.
Špecifikom exekučných konaní je to, že ak sa peniaze do piatich rokov nepodarí vymôcť, exekúcia sa zastaví a exekútor má právo na paušálnu odmenu vo výške sto eur, ktorú platí veriteľ. Tá je vo výške sto eur.
Podľa Musila tak niektorí exekútori urobia len jednoduché úkony, napríklad zmrazia účty, a ďalej sa o prípady aktívne nestarajú. Po piatich rokoch si nechajú vyplatiť paušálnu odmenu a na tomto majú postavenú svoju činnosť.
Čítajte viac Kamenický chce kúpiť porovnávač cien potravín z Maďarska. Ako funguje?
To môže byť jeden z dôvodov, prečo sa na Slovensku neoplatí otvárať exekúcie na nízke sumy. Minimálna suma, ktorú musí veriteľ za prípadnú exekúciu zaplatiť, je v prípade paušálnej odmeny a ďalších poplatkov 150 eur. Ak teda ide o nízku sumu, samotní veritelia si podľa Musila rozmyslia, či má exekúcia zmysel.
Exekučný poriadok navyše určuje, že odmena exekútora je dvadsať percent získanej sumy. Pri nízkych sumách teda exekútori získajú vyššiu odmenu ak počkajú päť rokov a uplatnia si paušálne výdavky. Viac môžu na odmene získať iba v prípade, že ide o päťsto eur a viac.
Vo všeobecnosti ale platí, že na Slovensku je priemerná výška exekúcie výrazne vyššia. Samotná ASINS hovorí o tom, že priemerná výška exekúcie je 3 500 eur.
Samotní exekútori s tvrdením zástupcov inkasných firiem nesúhlasia, podľa nich nemá exekútor dôvod pasívne čakať na uplatnenie paušálu. „Tvrdenie inkasných spoločností, že časť exekútorov nevymáha zverené exekúcie a vyčkáva na vyfakturovanie paušálnych výdavkov oprávnenému, je úplným nezmyslom. Dlhé roky tieto výdavky nepokrývali ani len náklady, ktoré súdny exekútor mal v súvislosti s vedením exekučného spisu. Odmena exekútora sa odvíja od toho, čo skutočne vymôže pre veriteľa – preto sedieť a čakať so založenými rukami na paušálne výdavky by mohol len úplný ekonomický diletant,“ hovorí Stanislava Kolesárová, hovorkyňa Slovenskej komory exekútorov. Údaje, ktoré ASINS zverejnila považuje komora za „klamlivé a zavádzajúce“.
Medzi exekútormi a „vymáhacími firmami“ sú napäté vzťahy. Exekútori sú presvedčení, že inkasné firmy sa chcú dostať späť k stavu, ktorý im v minulosti vyhovoval. „Ich konečným cieľom je zvrátiť súčasný protikorupčný model náhodného elektronického prideľovania exekúcií a vrátiť sa k starým poriadkom, z ktorých tieto nikým nekontrolované spoločnosti ekonomicky profitovali,“ hovorí Kolesárová.
Čítajte viac Dá sa očakávať pokles cien hypoték? Pozrite sa, čo na to hovorí riaditeľ najväčšej slovenskej banky
Rozhoduje súd
Do sporu, ktorý vznikol okolo prideľovania práce exekútorom ministerstvo spravodlivosti nevstupuje. V septembri minulého roku totiž skupina 31 poslancov predchádzajúceho parlamentu napadla existenciu náhodného prideľovania spisov na Ústavnom súde.
Poslancom podľa prekáža to, že náhodné prideľovanie prípadov znamená neprimeraný zásah do práv ľudí, v tomto prípade veriteľov na ochranu ich práv. „Navrhovatelia argumentujú, že v dôsledku napadnutých ustanovení sa reálna dostupnosť právnej ochrany judikovaných pohľadávok (nárokov) oprávnených oslabila, a to najmä so zreteľom na ich celkovú nižšiu vymožiteľnosť, ako aj so zreteľom na dlhšiu dobu trvania exekučného konania a vyššie náklady oprávnených s exekučným konaním spojené. Ciele sledované napadnutými ustanoveniami, aj keby boli legitímne, by bolo podľa navrhovateľov možné dosiahnuť inými, primeranejšími prostriedkami,“ hovorí o podaní Ústavný súd.
Rezort práve preto vyčkáva. „Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky v tejto veci bude kľúčové pre ďalší postup ministerstva,“ hovorí rezort spravodlivosti.