Premiér Ľudovít Ódor a minister financií Michal Horváth upozornili, že treba ušetriť asi 5 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo je niekoľko miliárd eur. Ako by ste vedeli vysvetliť bežným ľuďom, aký veľký je to deficit, respektíve, čo by znamenal prípadný bankrot?
V prvom rade udržateľnosť verejných financií – kde sa potrebujeme zlepšiť o 5,9 % HDP, čo je viac ako 7,5 miliardy eur – je veľmi dôležitá. Plán ministerstva financií je ušetriť aspoň 5 % HDP, aby sme sa aspoň dostali z pásma vysokého rizika na stabilnú úroveň. Tento plán je na celé 4 roky jednej vlády. Aj keď vieme, že vláda by to mala urobiť v prvých dvoch rokoch, lebo v druhých dvoch rokoch je to pred voľbami ťažšie.
Takéto vážne úspory znamenajú, že sa nás to dotkne všetkých. Nedá sa to spraviť tak, že sa sústredíme iba na bohatých alebo na firmy alebo zahraničné korporácie, alebo výrobcov elektriny či distribučky, ktoré zarobili počas krízy výnimočne. Ak potrebujeme ušetriť 5 či 6 miliárd eur, dotkne sa to skoro všetkých občanov Slovenska.
Čítajte viac Dvestotisíc ľudí môže prísť o prácu, keď sa bude „upratovať“ až príliš. Ekonómovia otvorene vyzývajú vládu na činy a hovoria o bankrote
A čo keby sme konsolidáciu nerobili?
Hrozí nám, že Slovensko v priebehu dvoch volebných období alebo 10 rokov sa dostane do výrazných problémov, že sa nebude vedieť prefinancovať na finančných trhoch. Inými slovami, nikto nám nebude chcieť požičať. A to by nás prinútilo skokovo sa dostať k vyrovnanému rozpočtu. A to by znamenalo, že z roka na rok by sme museli ušetriť asi 8 miliárd a to by bolo oveľa, oveľa horšie. Postupné šetrenie zabráni tomu, aby sa šetrilo skokovo. Lebo to by mohlo viesť k tomu, že by sa dôchodky znížili o štvrtinu, prepustili veľkú časť zamestnancov verejnej správy a prestali fungovať mnohé služby verejnej správy.
Celý, rozšírený rozhovor si vypočujte v podcaste denníka Pravda:
Je uskutočniteľné, aby vláda za 4 roky dokázala ušetriť 6 miliárd?
Je to uskutočniteľné. Tempo konsolidácie treba nechať na budúcu vládu. Táto vláda ukazuje iba rámec a onedlho ukáže aj „lego kocky“, teda nejaké menu, ako a kde ušetriť.
Kde sa dá najviac ušetriť?
Nechal by som to na novú vládu. No malo by to byť súčasťou predstáv politických strán – teda, čo sľubujú voličom pred voľbami. Keď príde pravicovejšia vláda, viem si predstaviť, že bude chcieť zachovať nižšie zdanenie a budú škrtať viac vo výdavkoch. Keď príde ľavicovejšia vláda, možno budú chcieť zachovať alebo aj zvýšiť výdavky, čiže budú chcieť zvýšiť dane. Našou úlohou ako voličov je pýtať sa a očakávať od politikov riešenia.
Čítajte viac Už nie je čas otáľať. Analytici varujú pred bankrotom Slovenska. Najviac by ublížil chudobným, deťom a chorým
Navrhne aj súčasná úradnícka vláda nejaký súbor možných opatrení?
Pán premiér to sľúbil a možno ten plán pôjde aj nad rámec optimálnej konsolidácie 5 % HDP, čo je asi 6 miliárd eur. Ak budú lego kocky obsahovať opatrenia dokopy za 8 až 9 miliárd eur, tak budúca vláda si bude môcť vybrať to, čo je v súlade s jej svetonázorom a presvedčením.
Existuje nejaká zlatá stredná cesta?
Konkrétne opatrenia stále nemáme na stole, čo mi je trošku ľúto. Všeobecne môžem povedať, že úspešné konsolidácie z minulosti sa sústredili na výdavky a nie príliš na príjmy. Dve tretiny by mohli byť teda ušetrené na strane výdavkov a tretina na strane zvýšených príjmov. Slovensko má relatívne nízke daňové zaťaženie v porovnaní s inými štátmi. Napríklad zvýšenie daní sa dá celkom rýchlo spraviť. Naopak, znižovanie výdavkov je pre vlády oveľa ťažšie. Je to však iba môj osobný odhad. Čakal by som, že budúca vláda začne v prvom roku ľahkými a rýchlymi opatreniami, ako je napríklad zvýšenie daní. A potom v druhom roku by sa mohli pustiť do ťažších vecí ako znižovanie výdavkov či znižovanie budúcich sľubov, ktoré sa premietnu vo výdavkoch v dlhodobom horizonte.
Od väčšiny politických strán však počujeme, že sa im veľmi šetriť nechce. Práve naopak, veľa z nich chce zachovať súčasný sociálny štandard ľudí.
Nechcem komentovať sľuby politických strán. Fakt je ten, že úplné minimum šetrenia – konsolidácia 0,5 HDP ročne – čo nám odporúča aj Pakt stability a rastu, je do dobrých časov. Lenže my sme krajina, ktorá má dvojnásobný deficit v tomto roku oproti priemeru EÚ. Budeme ho mať najvyšší spomedzi krajín EÚ. Čiže povedať si, že nám stačí konsolidovať 0,5 percenta, to nestačí. V neštandardných časoch je potrebné vyvinúť nadštandardné úsilie. Len aby dlh nerástol, potrebujeme v priemere ušetriť 0,75 % ročne, čo je 3 % za celé volebné obdobie.
Koho sa dá viac zdaniť?
Slovensko má veľmi smiešne dane z nehnuteľností. Napríklad za byt v Bratislave platím 70 eur ročne. V iných krajinách je to výrazne viac. V pomere voči HDP v priemere vyberú krajiny klubu OECD 3– až 10-krát viac ako my. Ale aj keby sme to zaviedli, bavíme sa o vybraní možno stoviek miliónov eur. To je rádovo menej, ako je naša celková potreba. Vybrať jedno dobré opatrenie nestačí, aj keď pomôže. Opatrení bude treba vybrať viac a dotknú sa takmer všetkých. Predstavte si, že idete k zubárovi, ktorý vám opraví zub. Bude to bolieť, ale keď ho neopraví, bude to neskôr bolieť ešte viac. A rovnako je to s našimi verejnými financiami.
Čítajte viac Veľké porovnanie platov: zistite, koľko zarába váš sused a aké sú rozdiely medzi regiónmi
Niektorí politici hovoria, aby sme sa ešte viac zadlžili a tieto peniaze investovali a poukazujú na to, že Slovensko málo investuje.
Je pravda, že štát málo investuje a v súčasnosti sa tak deje iba vďaka európskym peniazom. Verejné investície sú iba do obrany, pretože v nej sa nedajú eurofondy využiť. Málo však investujú aj podniky, no pred 10 či 15 rokmi pomer investícií voči HDP bol 30 percent, dnes je to pod 20 percent. Spoločnosť aj investori stratili dôveru v zlepšovanie našej budúcnosti.
Prečo musíme tak šetriť, keď iné krajiny majú dlh viac ako 100 % HDP a my ho máme iba na úrovni 57 %?
To je dobrá otázka. Je to práve kvôli deficitom. Vyšší dlh má napríkad Taliansko, no keď sa naň pozrieme, väčšina dlhu je financovaná investormi alebo bankami z vnútra Talianska. No na Slovensku je dlh väčšinovo financovaný investormi zo zahraničia. A keď títo investori stratia trpezlivosť, bude zle. Druhá vec je, že Taliani sa naučili žiť s vysokým dlhom a splácať úroky vo výške desiatok miliárd eur. Keby sme mali my taký vysoký dlh, platili by sme asi 3 až 4 miliardy eur, pričom tieto peniaze by sme mohli minúť na produktívnejšie veci. No kľúčová je výška deficitu, teda trend rýchlosti zvyšovania dlhu, ktorý je u nás rýchly.
Existuje niečo ako zdravá výška deficitu a dlhu?
Bezpečná úroveň dlhu je niekde okolo 40 až 50 % dlhu. V súčasnosti sme na úrovni skoro 60 %. V ústavnom zákone máme dlhovú brzdu, ktorá hovorí, že dlh by mal byť na úrovni 55 %, čiže neplníme vlastný ústavný zákon.
Majú sa občania pripraviť na to, že od štátu dostanú menej?
Racionálni ľudia by sa na to mali pripraviť.