Mladí budú mať právo na prvé zamestnanie. Ak ich vezmete, zaplatíme vám, sľubuje štát firmám

Pilotný program s názvom „Právo na prvé zamestnanie" má za cieľ dostať mladých ľudí z úradov práce do praxe. Opatrenie sa dotkne ľudí, ktorí majú menej ako 30 rokov, vyštudovali strednú či vysokú školu a ktorí boli na pracovných úradoch evidovaní aspoň dva mesiace. „Vopred avizujem, že pokiaľ sa tento pilotný program osvedčí, tak v ňom budeme pokračovať. Dokonca zakotvíme právo na prvé zamestnanie aj v zákone," vyhlásil minister práce Tomáš.

Ako to bude v praxi fungovať? Firma, ktorá bude mať záujem o príspevok od štátu, musí s uchádzačom o zamestnanie uzatvoriť zmluvu minimálne na jeden rok alebo na neurčitú dobu. Zamestnávateľ môže pritom dostať najviac 90 percent celkovej ceny práce zamestnanca, maximálne však 1 318,53 eura za mesiac. Príspevky, o ktoré budú môcť zamestnávateľa žiadať už od 10. apríla, bude štát vyplácať za pol roka a vopred. Znamená to, že na jedného mladého zamestnanca môže firma dostať až 8-tisíc eur naraz. Projekt môžu využiť aj Slováci, ktorí pracujú v zahraničí a na Slovensku ešte nepracovali, a to bez ohľadu na vek.

Čítajte viac Nahradia chýbajúcich pracovníkov cudzinci? Vláda schválila viacero noviniek: zamestnávanie ľudí zo zahraničia bude jednoduchšie

Iba na pripomenutie, cena práce je vždy výrazne vyššia, ako je mzda uvádzaná v hrubom, a ešte vyššia ako plat, ktorý človeku príde v čistom na účet. Do celkovej ceny práce sú totiž započítané všetky náklady a platby, ktoré zamestnávateľ platí na svojho zamestnanca.

Výhoda pre firmy aj mladých

Minister Tomáš avizuje, že projekt by mal štátnu kasu celkovo vyjsť na 13 miliónov eur, čo v prepočte pokryje zamestnávanie približne 1 600 mladých ľudí. Rezort práce však chce okrem platu motivovať mladých ľudí aj inak. Ak sa v rámci pilotného projektu zamestnajú, prvé tri mesiace budú dostávať k svojej mzde ďalších 150 eur a počas ďalších troch mesiacov dostanú 75 eur.

Podľa Jána Košča z hnutia Pracujúca chudoba to pomôže nielen mladým ľuďom, „ale aj zamestnávateľom, pretože si budú môcť zaškoliť a zacvičiť nových zamestnancov a v podstate ich to nebude stáť skoro nič". Okrem toho sa pýta, prečo firmy doposiaľ investovali tak málo peňazí do duálneho vzdelávania. „Tento projekt vnímam ako jeden z prvých krokov k tomu, aby si zamestnávatelia na Slovensku uvedomili, že investície do ľudí sa vždy oplatia," doplnil odborár.

Riaditeľ Inštitútu zamestnanosti a člen strany Progresívne Slovensko Michal Páleník pripomína, že vrátane internátov a stravy dáva štát podobnú sumu, ako chce teraz dávať firmám, na štúdium v bakalárskom stupni. Riešenie problému pritom vidí inde. „Určite výrazne lepší efekt by malo sfunkčnenie absolventskej praxe alebo aspoň danie financií do absolventskej praxe podľa súčasného nastavenia. Posledné mesiace nebol na absolventskej praxi nikto na celom Slovensku," upozornil pre Pravdu odborník.

O kroku správnym smerom hovoria aj samotné firmy. Podľa firiem združených v Republikovej únii zamestnávateľov bude síce vplyvy opatrenia cítiť až o viac ako tri roky, zároveň však tvrdia, že ide o dobrý začiatok. Únia v tejto súvislosti odporúča, aby sa podpora zo strany štátu výraznejšie zamerala na bakalárske študijné programy, „nakoľko pre viac ako 40 percent povolaní, kde sa v súčasnosti vyžaduje vysokoškolské vzdelanie, postačuje aj bakalársky stupeň“.

Čítajte viac Tisícka šoférov odišla do dôchodku, autobusy nemá kto riadiť. Kolaps majú odvrátiť cudzinci, tí však nechodia

Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR tvrdí, že pilotný projekt zamestnávania mladých ľudí by mohli privítať najmä firmy, ktoré disponujú obmedzenými finančnými prostriedkami. „Pri akýchkoľvek podporných schémach zo strany štátu je však dôležitá udržateľnosť – je dôležité, aby celý mechanizmus bol nastavený systematicky, aby firmy vedeli udržať pracovnú silu aj po skončení dotácií," komentuje zámer ministerstva práce hovorkyňa asociácie Miriam Filová.

Zamestnávatelia tiež dodávajú, že firmy môžu mať opodstatnené obavy z nákladov, ktoré im môžu vzniknúť po uplynutí obdobia, v ktorom budú dostávať príspevok. Ak sa totiž zaviažu zamestnávať mladého človeka 12 mesiacov alebo na neurčitú dobu, musia počítať s tým, že dotácia pokryje iba prvých šesť mesiacov.

Na úradoch je stále veľa mladých

Program by mohol pomôcť riešiť aj dlhodobé problémy so zamestnávaním mladých ľudí. „Aj keď je nezamestnanosť na Slovensku na historických minimách, okolo štyroch percent, stále je na úradoch práce 144-tisíc ľudí, z ktorých je takmer polovica dlhodobo nezamestnaných," zhrnul minister Tomáš s tým, že v rizikovej kategórii sú aj mladí ľudia do 30 rokov.

Tejto kategórii ľudí poskytne projekt okrem financií aj prax, ktorú ako čerství absolventi škôl neraz nemajú a ktorú firmy pred nástupom do práce vyžadujú. Absolventov pritom na úradoch nie je málo. Z celkového počtu nezamestnaných evidovaných na úradoch práce je približne 28-tisíc vo veku do 30 rokov a tých, ktorí majú tesne po škole, je asi 6,5 tisíca.

Košč pre Pravdu potvrdil, že aj absolventi do 30 rokov, rovnako ako ľudia nad 50 rokov či ľudia z marginalizovaných rómskych komunít, majú na našom trhu práce problémy. „Tieto skupiny sú mnohokrát znevýhodňované, mladí najmä preto, že nemajú skúsenosti a prax – otázka je, kde ju mali získať," pýta sa odborár.

Slovensko zároveň patrí spomedzi krajín Európskej únie k štátom, v ktorých pracuje najmenej mladých ľudí vo veku od 15 do 24 rokov. V rámci klubu najvyspelejších krajín OECD nám v tejto kategórii patrí štvrté miesto od konca. Z celkového počtu vyše 533-tisíc ľudí v tejto vekovej kategórii u nás pracuje 21,8 percenta, čo je v prepočte približne 116-tisíc ľudí. Najviac mladých ľudí, naopak, pracuje v Holandsku (77 percent), na Islande (69,3 percenta) a v Austrálii (65,2) percenta.

Prebieha boj o ľudí

Ďalším zámerom, ktorý má projekt ministerstva práce ambíciu naplniť, je zaplnenie veľkých „dier" na trhu práce. Aktuálne totiž naprieč celým naším hospodárstvom chýba asi 100-tisíc kvalifikovaných pracovníkov. Len na dokreslenie celej situácie – v zahraničí pracuje približne 300-tisíc Slovákov, čo je trikrát viac ako počet tých, ktorí nám momentálne chýbajú.

Vláda hľadá riešenie problému okrem iného v naberaní cudzincov z tretích krajín prostredníctvom udeľovania národných víz a rovnako aj v zjednodušovaní administratívy pri získavaní takzvaných modrých kariet.

Čítajte viac Počet cudzincov pracujúcich na Slovensku sa blíži k magickej hranici, pribúdajú aj pracovníci z exotickejších krajín

Problém je však výrazný a prerastá celým systémom. Filová z asociácie zamestnávateľských zväzov dokonca hovorí, že nedostatok kvalifikovaných pracovníkov robí firmám problémy už aj pri obsadzovaní bežných pracovných miest. „Nakoľko nevedia zohnať kvalifikovaných ľudí, často musia odmietať zákazky," podotkla hovorkyňa zamestnávateľov a zdôraznila, že medzi nezamestnanými na úradoch práce nie je takýchto ľudí dostatok.

Otázkou teda zostáva, či firmám môže pomôcť „lov“ medzi mladými nezamestnanými. „Sčasti to možno pomôže, no celý problém tým nevyriešime. Zásadným problémom neobsadených pracovných miest na Slovensku je fakt, že zväčša ide o nedostatočne zaplatené pracovné pozície alebo o pozície s nízkou kvalitou zamestnaneckého prostredia," hovorí Košč.

Ako jednu zo skutočných príčin tohto stavu vidí Košč „dlhodobo uplatňovanú politiku nízkych miezd, ktorá nám pomáhala udržiavať konkurencieschop­nosť, namiesto toho, aby sme ako štát, ale aj slovenské firmy investovali do rozvoja hospodárstva a priemyslu".

Podľa asociácie zamestnávateľských zväzov bude napokon záležať aj na tom, či budú zamestnávatelia dostatočne motivovaní a tiež, aká vysoká bude administratívna záťaž celého projektu. V každom prípade platí, že výsledky pilotného projektu „Právo na prvé zamestnanie" bude Tomášov rezort vyhodnocovať koncom tohto roka.