Krajniak otvorene priznal, že vetoval zákon, ktorý mal krotiť míňanie. Brusel nám môže stopnúť stámilióny

VIDEO: “Nemali sme to tam strkať". Boris Kollár o výdavkových limitoch v pláne obnovy. Celú reláciu ta3 V politike si pozrite TU.

Argumentuje škrtmi vo výdavkoch, ktoré by ohrozili vyplácanie sociálnych dávok. Vláda podľa neho nemôže v čase krízy pomáhať aj šetriť. „Keď sú roky, keď máme hospodársky rast a ekonomika sa rozvíja, vtedy robme úspory a šetrime, ale v kríze to nepripustím,“ vyhlásil šéf rezortu práce.

Koalícia mala stropy na výdavky v programovom vyhlásení vlády a stali sa dokonca jedným z míľnikov plánu obnovy. Zjednodušene ide o akúsi brzdu, ktorá presne stanoví ministrom stropy na výdavky v rozpočte a nedovolí im míňať viac, ako si naplánovali.

Čítajte viac Skoro 60 dávok prevalcuje inflácia, doplatia na to chudobní. Môže za to chyba v systéme

Ak chceme úniové miliardy na obnovu krajiny, treba splniť reformné ciele, teda míľniky. Nesplnenie jedného z míľnikov znamená, že peniaze z únie môžu byť ohrozené. A práve to Slovensku momentálne hrozí, keďže výdavkové limity do budúcoročného rozpočtu vláda nezapracovala.

Európska komisia ešte začiatkom novembra upozornila Slovensko, že na zavedení výdavkových limitov trvá a nesúhlasí, aby sa odkladali. Výdavkové limity boli zahrnuté v prvej žiadosti o platbu z plánu obnovy, z ktorej už peniaze prichádzajú na Slovensko. Aj keď sa formálne limity schválili, v praxi nefungujú.

Ingrid Ludviková zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku upozornila, že pokiaľ Slovensko nezapracuje výdavkové limity do návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok, môže čakať tak finančné, ako aj reputačné následky.

Denník Pravda v súvislosti s výdavkovými limitmi pripravil sériu najdôležitejších otázok a odpovedí.

1. Kde sa limity zasekli?

Slovensko si v prvej žiadosti o platbu z plánu obnovy v objeme vyše 458 miliónov eur stanovilo ako jeden zo 14 míľnikov zavedenie výdavkových limitov. Po marcovom schválení limitov deklarovalo tento cieľ za splnený. Za normálnych okolností by mali byť limity zahrnuté do rozpočtu na budúci rok. Lenže rezort financií (MF SR) sa s Radou pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) sporia o metodiku fungovania limitov v rozpočte. Matovičov rezort odmietol návrh Rady pre rozpočtovú zodpovednosť na výpočet týchto limitov a do prípravy nového rozpočtu ich nezahrnul.

Okrem toho výdavkové limity dostali na koaličnej rade stop od jedného z koaličných partnerov. Hnutie Sme rodina vetovalo výdavkové limity s tým, že by museli v budúcoročnom rozpočte zoškrtať 500 miliónov eur. Sme rodina tiež žiada, aby v krízových rokoch bola na výdavkové limity výnimka. „V období najhoršej krízy s najrýchlejším rastom cien, keď európske štáty míňajú peniaze na pomoc občanom a zamestnávateľom, Európska komisia a Rada pre rozpočtovú zodpovednosť žiada Slovensko, aby znížilo výdavky na sociálne opatrenia a pomoc ľuďom,“ napísal minister Krajniak v stanovisku.

To by mohlo podľa neho znamenať napríklad zníženie príspevkov pre rodičov, seniorov, ťažko zdravotne postihnutých, zariadenia sociálnych služieb alebo deti. Podľa jeho slov nedovolí, aby štát šetril na pomoci ľuďom uprostred najhoršej krízy s najrýchlejším rastom cien v histórii samostatného Slovenska.

Čítajte viac Analýza: Putin zahodí zábrany. Ešte viac priškrtí dodávky plynu a zacieli na infraštruktúru v EÚ, ukazuje najhorší scenár

Predseda RRZ Ján Tóth na sociálnej sieti napísal, že výdavkové limity, samozrejme, nie sú odtrhnuté od reality. „Sú pripravené aj na situácie, s ktorými sa nedá vopred rátať, ako bola pandémia, ruský útok na Ukrajinu alebo energetická kríza a ich dôsledky. Jednorazové dočasné fiškálne opatrenia, ktoré sú v takých prípadoch nevyhnutné, nie sú obmedzené fiškálnymi limitmi," vyhlásil. V praxi to znamená, že výdavkové limity sa netýkajú jednorazových výdavkov spojených s energetickou krízou či vojnou na Ukrajine.

2. Čo bude teraz nasledovať?

To, či výdavkové limity v rozpočte definitívne nebudú, je ešte predčasné povedať. Denník Pravda zisťoval, aké riešenie pripravuje rezort financií v tejto veci. Pre ministerstvo financií je zavedenie výdavkových limitov do praxe prioritou.

Tlačové oddelenie rezortu financií potvrdilo, že ministerstvo naďalej trpezlivo rokuje a pracuje na kompromise medzi všetkými zúčastnenými stranami – Radou pre rozpočtovú zodpovednosť, predstaviteľmi jednotlivých koaličných strán a Európskou komisiou. O ďalších podrobnostiach je zatiaľ predčasné hovoriť.

3. Môže Slovensko prísť o miliardy z únie?

Zo stanoviska Európskej komisie vyplýva, že schválenie rozpočtu verejnej správy na rok 2023 bez výdavkových limitov bude predstavovať zvrátenie plnenia míľnika, ktorý bol pozitívne hodnotený v prvej žiadosti o platbu. „Požiadali sme Slovensko, aby našlo riešenie, ktoré by umožnilo do zákona o rozpočte zahrnúť výdavkové stropy a zároveň zachovať potrebu flexibility v kontexte prebiehajúcej energetickej krízy,“ píše vo svojom stanovisku eurokomisia.

To, že Slovensko má výdavkové limity zahrnuté len v zákone, jednoducho nestačí. Musia byť súčasťou budúcoročného rozpočtu, aby bol tento míľnik skutočne splnený. Natíska sa otázka, či jednoducho nemôžeme vyrokovať zmenu tohto míľnika v Bruseli. Nie je to možné, pretože už bol súčasťou prvej žiadosti o platbu, za ktorú už Slovensko získalo 458 miliónov eur. Nie je tak právne možné spätne jeho obsah meniť.

V súčasnosti podalo Slovensko druhú žiadosť o platbu vo výške 815 miliónov eur. Pre získanie tejto sumy vláda musela preukázať, že sme splnili to, k čomu sme sa zaviazali. Teda splnenie míľnikov v druhej žiadosti o platbu.

Teraz bude komisia vyhodnocovať, či boli uvedené reformy splnené dostatočne a že nedošlo k zvráteniu predchádzajúcich opatrení. A práve nezavedené výdavky v rozpočte môžu ohroziť vyplatenie ďalších zdrojov, ktoré sa využívajú na spustenie investícií v rôznych oblastiach. Napríklad na budovanie a rekonštrukciu nemocníc, škôlok či obnovu rodinných domov. „Pretože na európskej úrovni doteraz neexistuje žiaden precedens týkajúci sa zvrátenia míľnika, Slovenská republika by tomuto procesu čelila ako prvá členská krajina EÚ,“ tvrdí pre Pravdu vedúca komunikačného oddelenia zo slovenského plánu obnovy Barbora Belovická.

4. Čo na limity hovoria politické strany?

Koalícia dala výdavkové limity do programového vyhlásenia vlády a tiež sa stali jedným z míľnikov plánu obnovy. „Zaviazali sme sa k tomu dobrovoľne, a teraz tam nie sú. Takto sa nerobí politika a neriadi krajina,“ povedal šéf SaS Richard Sulík v diskusnej relácii na TA3. Ak by únia peniaze pre Slovensko škrtla, bola by to podľa neho pre krajinu hanba.

VIDEO: R. Sulík a B. Kollár o výdavkových limitoch

Podľa predsedu parlamentu Borisa Kollára (Sme rodina) bola z ich strany hlúposť, že si dali výdavkové limity ako jeden z míľnikov plánu obnovy. „Bol by som radšej, ak by sme sa vedeli s komisiou nejako dohodnúť,“ dodal Kollár. Podľa neho to znamená, že na budúci rok musia škrtnúť v rozpočte 500 miliónov. „Komu to zoberieme – lekárom či matkám s deťmi?“ pýta sa.

„Rada pre rozpočtovú zodpovednosť a Európska komisia mi hovoria, že mám zoškrtať v rozpočte na budúci rok 500 miliónov eur na sociálne výdavky. To ja neurobím. Aby som skrátil prídavky na deti alebo podporu pre dôchodcov? Neurobím to,“ povedal minister práce cez víkend v RTVS. Podľa exministra financií a súčasného poslanca Ladislava Kamenického (Smer) Igor Matovič prenáša chaos zo Slovenska už aj na európsku scénu.

5. Prečo sú limity dôležité?

O výdavkových limitoch sa vo verejnej debate diskutuje už vyše desať rokov, ale zatiaľ žiadna vládna garnitúra nenabrala odvahu zaviesť ich do praxe. Sú to hlavne ekonomickí experti, ktorí už dlhodobo volajú po ich zavedení a pri súčasnom enormnom zadlžovaní krajiny sa tak téma výdavkových limitov opäť dostáva čoraz viac do popredia.

Dôležitosť výdavkových limitov sa dá ilustrovať na dvoch príkladoch. Na jednej strane je to nástroj, ktorý pomôže pri dodržiavaní prijatého rozpočtu. V minulosti sa totiž často stávalo, že politici nebrali schválený rozpočet príliš vážne a pristupovali k nemu v štýle, že papier znesie všetko. V prípade limitov na výdavky bude presne stanovené, koľko môžu ministerstvá míňať. Aj keby získali zdroje navyše, napríklad ako tento rok z daňových nadpríjmov, nemohli by tieto peniaze minúť hneď, ale tvoril by sa rozpočtový prebytok. A tu sa dostávame k druhému príkladu.

Je to tiež kľúčový nástroj proticyklickej politiky vlády. Má priniesť v dobrých ekonomických časoch rýchlejšie znižovanie deficitu a, naopak, v čase problémov v ekonomike vytvára priestor pre pomoc zasiahnutému hospodárstvu. Inými slovami v dobrých časoch má vláda vytvárať finančný vankúš, ktorý by mohla využiť na horšie časy.