Môže za to najmä kľúčový parameter sociálneho systému. Volá sa životné minimum. Od neho sa totiž odvíja finálna suma takmer 60 sociálnych dávok. Už v júni tohto roku životné minimum vzrástlo iba o 7,5 percenta, hoci náklady nízkopríjmových domácností by mali stúpnuť o 11,7 percenta. Výsledok? Hranica pre absolútnu chudobu, vyjadrenú životným minimom, sa reálne znížila o 3,8 percenta.
Čítajte viac Krajniak zreformoval celý dôchodkový systém. Sľubuje viac peňazí penzistom, komu pomôže najviac?Takýto nepriaznivý trend bude zrejme pokračovať aj v roku 2023. Analytici na ministerstve financií prognózujú, že nízkopríjmová inflácia zrýchli v júni 2023 až na vyše 16 percent. Životné minimum vzrastie len o 9,5 percenta, takže znovu dôjde k reálnemu zníženiu životného minima o 5,8 percenta, varuje ekonóm Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Ak sa potvrdí pesimistický scenár na budúci rok, bude to mať za následok zníženie životnej úrovne zraniteľných skupín obyvateľstva.
Čítajte viac Prepustili sme dve tretiny ľudí, kúpiť elektrinu vlani by bola samovražda. Aj tak spúšťame malú pec, tvrdí šéf OFZ„Očakávame, že životná úroveň domácností v absolútnej chudobe klesne dva roky po sebe, spolu o skoro 10 percent,“ tvrdí pre Pravdu ekonóm Martin Šuster. Sociálne najslabší ľudia tak túto jeseň a zimu budú musieť siahnuť hlbšie do peňaženky. Také vysoké nárasty cien si krajina nepamätá viac ako 20 rokov.
Situácia je tak porovnateľná s platmi. Ak rast platov nestíha rastu cien, dochádza k poklesu reálnych príjmov a k znižovaniu životnej úrovne. Ľudia si tak môžu dovoliť kúpiť menej tovarov či služieb. Kým v súkromnej sfére si zamestnanci môžu vypýtať vyšší plat, pri dôchodkoch a dávkach je to inak. Tie neraz tvoria významnú časť príjmov rodinného rozpočtu a túto „výplatu“ už posiela sektor verejný, teda štát. A v prípade štátu je zvýšenie z mesiaca na mesiac niekedy veľmi obmedzené.
Medzi dávky naviazané na minimum patria napríklad rodičovské príspevky a daňové bonusy na deti, príspevky pre invalidov alebo dávky v hmotnej núdzi. Napríklad príspevok na bývanie má vzrásť v tomto roku z 59,40 eura na 63,90 eura v roku 2023. V číselnom vyjadrení je to 4,50 eura, čo je nárast o 7,6 percenta. Inflácia dosahovala v septembri 14,2 percenta. Za celý tento rok presiahne dvojcifernú úroveň, predpovedá Národná banka Slovenska či ministerstvo financií.
Čítajte viac Mihál o zmenách v penziách: Rodičovský bonus a 14. dôchodok. Všetko príde naraz, budú to pekné VianoceAj na tomto príklade je vidieť, ako konkrétne navýšenie príspevku na bývanie nestíhalo rastu cien. A presne na nepomer nárastu sociálnych dávok v porovnaní s infláciou upozorňuje rozpočtová rada. „Pre časť populácie s nízkymi príjmami to bude preto znamenať nižšiu kúpnu silu sociálnych dávok a pre inú časť stále nízkopríjmovej populácie sa zvýši daňové zaťaženie,“ kritizujú ekonómovia nastavenie sociálneho systému.
Zle nastavený systém
Mechanizmus valorizácie súm životného minima je pevne legislatívne ukotvený v zákone o životnom minime. Jeho sumy sa upravujú vždy k 1. júlu. Upravuje sa dvoma spôsobmi. Buď sa to deje na základe koeficientu rastu čistých peňažných príjmov na osobu, alebo koeficientu rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností. Životné minimum sa automaticky upravuje podľa nižšieho z dvoch koeficientov. Od 1. júla je tak pre jednu plnoletú fyzickú osobu stanovené životné minimum na 234,42 eura mesačne. Rozpočtová rada upozorňuje, že pri valorizácii životného minima sa tak budúci rok – rovnako ako tento rok – uplatní rast čistého peňažného príjmu na člena domácnosti, ktorý má opäť rásť pomalšie ako inflácia nízkopríjmových domácností.
Systém valorizácie životného minima je na Slovensku veľmi nešťastne nastavený, upozorňuje Šuster. Podľa neho výber vždy nižšej hodnoty z dvoch koeficientov spôsobuje, že životné minimum bude rásť systematicky pomalšie než inflácia ako aj priemerné príjmy iných domácností. Dôsledkom toho sa celkovo od roku 1998 znížil pomer životného minima k priemernej mzde z 30 na 17 percent. „Inak povedané, kým životná úroveň pracujúcich, daná mzdami, postupne rastie, naša hranica absolútnej chudoby je prinajlepšom konštantná a v niektorých zlých rokoch ešte aj klesne. To zhoršuje príjmové nerovnosti a zvýrazňuje relatívnu chudobu tých najzraniteľnejších,“ opisuje dôsledky zle nastavenej valorizácie životného minima.
Za jednoduché a rýchle riešenie považuje valorizovať životné minimum iba o infláciu. Minimálne v budúcom roku by to bolo podľa Šustera viac než vhodné. „Z dlhodobejšieho hľadiska by však bolo lepšie valorizovať minimum rovnako ako rast priemernej mzdy (príjmov),“ dodáva.
Denník Pravda zisťoval, či rezort práce chystá zmeny vo valorizácii životného minima, na ktoré je naviazaných takmer 60 dávok. Priama odpoveď však z tlačového oddelenia neprišla. Pripomínajú valorizáciu z júla tohto roka, keď sa suma životného minima zvyšovala.
Dôchodky rastú podľa inflácie
Naproti životnému minimu rastú dôchodky podľa dôchodcovskej inflácie. Penzistom sa od 1. januára zvyšujú penzie novým valorizačným mechanizmom, ktorý platí od roku 2022. Porastú tak nie o fixnú tarifu, ako to bolo v minulých rokoch, ale o takzvanú dôchodcovskú infláciu, ktorá dosiahla 11,8 percenta. Priemerná starobná penzia, ktorá je momentálne 515 eur, tak stúpne o viac ako 60 eur. Dôchodcov tak od Nového roka čaká historicky najvyšší nárast penzií.
Problémom je, že dôchodcovia čakali na vyššiu penziu celý rok. Vysoká inflácia tu s nami bola celý tento rok, ale valorizácia dôchodkov sa zrealizuje až od januára 2023. Aj preto vláda kompenzovala nárast cien napríklad cez skoršie vyplatenie 13. dôchodku.
Protiinflačný balík pomoci
V súvislosti s enormným rastom cien rezort práce pripravil už druhý balík inflačnej pomoci. Prvý balík bol schválený v máji 2022 a najzraniteľnejšie skupiny sa k nemu dostali počas leta. Druhý inflačný balík pomoci bude zameraný na najohrozenejšie skupiny. Stoeurová pomoc bude určená celkovo pre 158-tisíc ľudí. Zo štátnej pokladnice na to bude použitých celkovo približne 15,6 milióna eur.
Vláda druhý balík predstavila, pretože do prvého balíka pomoci sa niektoré ohrozené skupiny nedostali a prepadli by tak cez sociálne sito. Pomoc bude vyplatená celkovo siedmim skupinám. Dvíhať sa budú napríklad prídavky na deti, pomoc bude určená tiež pre ťažko zdravotne postihnutých, siroty či domácnosti v hmotnej núdzi.