Z tatranského tigra chorľavý pacient. Životná úroveň Západu nám stále uteká, ukazujú Matovičovi ekonómovia

Pravda, tom, Eko | 05.08.2022 05:00
278433324 515154150309585 3558736289408768086 n Foto:
Premiér Eduard Heger
Spomaľujeme. Životnú úroveň najvyspelejších štátov v Európskej únii (EÚ) už nedobiehame tak rýchlo ako kedysi. Výkonnosť ekonomiky už dávno nepripomína „tatranského tigra“. Takú prezývku dostala krajina tesne po začiatku tretieho milénia vďaka reformám a rýchlemu ekonomickému rastu. Odvtedy ubehlo už vyše 20 rokov a situácia sa otáča.

Dokumentujú to nové zistenia ekonómov z Inštitútu finančnej politiky (IFP). Analytici patriaci pod ministerstvo financií vedené Igorom Matovičom (OĽaNO) uverejnili na začiatku augusta obsiahlu publikáciu s názvom Reformný kompas. Hodnotia v nej ekonomický vývoj Slovenska. Náš model na lacnej pracovnej sile a dovoze kapitálu a technológií zo zahraničia už skončil. „Toto nízko visiace ovocie je však do veľkej miery už pooberané a ekonomika potrebuje nové impulzy,“ konštatujú.

Richard Sulík Čítajte viac Najhorší scenár: Elektrina a plyn zdražejú o stovky eur. Očakáva sa rozhodnutie, Sulík čaká na podpis komisie

Hlavné zistenia sú, že Slovensko urýchlene potrebuje urobiť reformy, aby životná úroveň občanov rástla rýchlejšia a dobiehala vyspelé štáty starého kontinentu ako napríklad Nemecko. „Za uplynulú dekádu sa Slovensko priblížilo európskemu priemeru o 8 až 10 percentuálnych bodov. Pre porovnanie v období rokov 2000 až 2010 sa Slovensko priblížilo európskemu priemeru o 23 bodov,“ začínajú hneď v úvode ekonómovia.

Eduard Heger / Igor Matovič / Roman Mikulec / Čítajte viac Strácame dych. Ekonómovia ukázali realitu životnej úrovne na Slovensku, západ nedobiehame, ale upadáme

Vyspelé krajiny sme teda neprestali dobiehať, ale dobiehame ich už iba veľmi pomaly. „Bez štrukturálnych reforiem bude klesať ďalej a Slovensko môže uviaznuť v pasci stredného príjmu,“ upozorňujú. Podľa prepočítaných posledných dát z roku 2020 Slovensko je takmer na 84 percentách životnej úrovne vyspelých krajín EÚ.

Rovnaké zistenia priniesli aj prednedávnom ekonómovia Národnej banky Slovenska (NBS). Podľa nich v roku 2021 sme dokonca zaostali za dobiehaním životnej úrovne najvyspelejších štátov (zobrazuje ju červená krivka na grafe nižšie). Podľa prepočítaných dát z dielne analytikov NBS je Slovensko na 80 percentách životnej úrovne vyspelých krajín EÚ.

Zlepšime „pravidlá hry“

Tvorcovia publikácie Michal Habrman, Ľuba Habodászová a Lucia Šrámková navrhujú, čo treba spraviť, aby sa ekonomika naštartovala. „Kľúčom k rastu ekonomiky v 21. storočí sú ľudia,“ konštatujú. V preklade to znamená, že všetko závisí na to, do akej mieri ľudia rozvíjajú a zhodnocujú svoje vedomosti, zručnosti a flexibilitu, a ako a kde ich dokážu v ekonomike efektívne zúročiť.

Najväčší potenciál ma zlepšenie tzv. „alokačnej efektívnosti“. Čo to presne znamená? „Existujúce zdroje práca a kapitál – či už ľudský alebo fyzický – sa nevyužívajú na mieste, kde môžu prinášať najvyššiu pridanú hodnotu a teda aj odmenu vo forme mzdy alebo zisku,“ tvrdia odborníci.

Jozef Mihál Čítajte viac Mihál opäť prepočítal Matovičov bonus. Upozornil na dôležitú vec, nie všetci ho dostanú celý

Efektívnosť využívania zdrojov v ekonomike do veľkej miery určujú najmä „pravidlá hry“. To znamená kvalita inštitúcií. „Na Slovensku je brzdou nízka vymožiteľnosť vlastníckych práv, vysoké regulačné bariéry pre podnikateľov, nízka mobilita pracovnej sily medzi zamestnávateľmi a medzi regiónmi, neefektivita verejného sektora a všeobecne nízka dôvera vo verejné inštitúcie. Problémom pre využívanie zdrojov je aj rozdrobenosť samospráv, rozdrobenosť vlastníctva pôdy a veľmi nízka efektivita sektora služieb, ktorá môže súvisieť s neformálnosťou sektora,“ menujú oblasti, ktoré by bolo dobré zreformovať.

Ďalším problémom je aj to, že na Slovensku pracuje príliš málo ľudí. „Nízka miera domácej zamestnanosti vedie k nízkym príjmom domácností, a teda aj k nízkemu materiálnemu bohatstvu a k nízkym verejným príjmom z daní,“ tvrdí trojica ekonómov. Na druhej strane, Slováci to čiastočne vykompenzujú vyšším počtom odpracovaných ho­dín.

Školstvo z 20. storočia

Ďalším boľavým miestom je vzdelávanie. Slovami ekonómov: „Vzdelávací systém je poznačený slabou inklúziou, ktorá začína už nízkou zaškolenosťou v škôlkach. Školy nedokážu vyrovnať rozdiely v pripravenosti pri nástupe na primárne vzdelávanie a systém nie je orientovaný na vzdelávacie výstupy, ako gramotnosti a celoživotné zručnosti. Vysoké školy strácajú na atraktívnosti, čo sa prejavuje odchodom vysokého podielu domácich študentov na vysoké školy v zahraničí,“ hodnotia slovenský systém ekonómovia.

sulik prokypcak Čítajte viac MAPA: Ako je Európa závislá od ruského plynu. Slovensko tvrdo zasiahnu výpadky dodávok

Prečo zaostávame oproti Nemecku

Ekonómovia sa pozreli aj na porovnanie ekonomiky Slovenska a Nemecka. Oproti motoru európskej ekonomiky dosahujeme iba 57 percent.

„Ako najväčšie zdroje zaostávania identifikujeme rozdiely v efektívnosti alokácie zdrojov, v miere zamestnanosti a v kvalite ľudského kapitálu,“ tvrdia odborníci. Čo je to alokačná neefektivita? Hovorí o tom, že „ľudia a kapitál nie sú využívané efektívne – sú viazaní na málo produktívnych činnostiach a v nekonkurenci­eschopných firmách. Je výsledkom inštitúcií – vymáhateľnosťou práva, kontrolou korupcie, kvalitou regulácií a verejnej správy celkovo,“ vysvetľujú.

Na druhom mieste vysvetľuje zaostávanie nízky počet pracujúcich. „Na Slovensku jednoducho pracuje príliš málo ľudí, čo je spôsobené bariérami a neinkluzívnosťou trhu práce,“ pokračujú analytici. Tieto bariéry sa prejavujú nielen vyššou mierou nezamestnanosti marginalizovaných rómskych komunít, ale aj malým počtom cudzincov a nízkou participáciou mladých ľudí, dôchodcov a matiek s malými deťmi.

Je to paradoxné najmä preto, že z demografického hľadiska dnes Slovensko zažíva zlaté časy. Počet ľudí v pracovnom veku totiž dosahuje maximá. Je to premrhaná príležitosť aj preto, lebo situácia sa onedlho otočí. Ľudia budú starnúť a najnovších projekcií budeme na horizonte 50 rokov najrýchlejšie starnúcou ekonomikou EÚ. „Presunieme sa tak z kategórie mladých krajín medzi tie s najstarším obyvateľstvom,“ píšu Habrman, Habodászová a Šrámková.

Tretím významným zdrojom zaostávania je kvalita ľudského kapitálu. Tú držia nad vodou aspoň pracovníci nad 40 rokov. Ale veľkým problém sa javí mládež: „Pri mladších vekových kohortách začína Slovensko výraznejšie zaostávať, čo je výstraha do budúcnosti. Ak sa nepodarí zvrátiť negatívny trend poklesu kvality ľudského kapitálu pozorovaný napr. aj v medzinárodných testovaniach, o pár rokov bude nízka úroveň zručností hlavnou príčinou ekonomického zaostávania,“ varujú analytici.

Na záver stanovili analytici ciele pre TOP 30 indikátorov za Slovensko v ôsmich oblastiach. Sú to najväčšie výzvy z pohľadu ekonomického rastu, kvality života, ale aj z pohľadu megatrendov, ako sú demografické zmeny, zelená a digitálna tranzícia. „Hlavným posolstvom reformného kompasu je, že Slovensko potrebuje intenzívne reformy resp. kontinuálny progres vo všetkých monitorovaných oblastiach,“ upozorňujú.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ