Radikálna otočka. Od začiatku roka prišli ľudia o dôchodky za pol miliardy eur. Nepanikárte, radia odborníci

Celkový objem dôchodkových úspor tak poklesol takmer o štyri a pol percenta, z približne 11,9 miliardy na 11,4 miliardy. V druhom pilieri sporí dokopy približne 1,7 milióna ľudí. Podobná situácia je v podielových fondoch, kde objem financií klesol o tri a pol percenta, takmer z 12,45 miliardy na vyše 12 miliárd eur.

Odborníci však upokojujú verejnosť: krízy a prepady na finančných trhoch tu s nami boli, sú aj budú. Treba vyčkať a nesnažiť sa panikáriť s vyťahovaním uložených peňazí v podielových fondoch či druhom pilieri.

Pavel Škriniar z Katedry podnikových financií Ekonomickej univerzity v Bratislave prízvukuje, že krízy a prepady na finančných trhoch sa diali aj v minulosti a všetky „prehrmeli“. „Krízy sú viditeľné a citlivo vnímané, no ich trvanie je z pohľadu celkového trvania investície zanedbateľné. Súčasná kríza sa, čo sa týka vývoja hlavných indexov, nedá veľmi porovnávať s predošlými krízami. Ide totiž iba o mierny pokles,“ vysvetľuje Škriniar.

Čítajte viac Z chaosu pandémie najviac vyťažili reťazce s potravinami. Pokladníci a ďalší v prvej línii brali mimoriadne prémie a bonusy

Prirodzene, negatívne výnosy vyľakali mnohých ľudí. „Ľudia sú, prirodzene, vystrašení a pýtajú sa, čo majú robiť s investíciami. Niektorí ľudia rozmýšľajú, že predajú časť investícií a vytvoria si hotovostnú rezervu,“ prezrádza finančný odborník Marián Búlik zo spoločnosti OVB Allfinanz Slovensko. Zdôrazňuje, že korekcia na finančných trhoch, akej sme svedkami aj dnes, je absolútne prirodzená. „Nie je dôvod na paniku. Práve naopak, dnes je vhodný čas na cenovo výhodné dokupovanie podielov,“ dodáva Búlik.

Škriniar hovorí, že je dobrou správou, že si ľudia z druhého piliera nemôžu vyberať svoje úspory v zlých časoch. „Dočasné krízy iba umožnia využiť pokles cien pre výhodnejšie nákupy. Výbermi by si dlhodobí sporitelia mohli skôr uškodiť ako prilepšiť,“ tvrdí pre Pravdu.

Radikálny obrat

Celý rok 2021 sa financiám extrémne darilo a zarábal každý, kto uprednostnil rizikovejšie akcie firiem pred konzervatívnymi dlhopismi. Akciové a indexové fondy, ktoré ponúkali slovenské dôchodkové správcovské spoločnosti v druhom pilieri, za celý rok priniesli sporiteľom od 25 do 28 percent. No situácia na finančných trhoch sa od začiatku roka 2022 radikálne obrátila. Rizikovejšie – negarantované – indexové a akciové fondy v druhom pilieri od 1. januára klesli priemerne o 9,4 percenta. V súčasnosti majú menšie straty práve fondy zložené z dlhopisov – garantované fondy. Priemerne klesli od začiatku roka iba o 3,85 percenta. V čase krízy tak splnili svoju úlohu a ochránili peniaze pred väčším poklesom. „Rok 2021 bol v investíciách skutočne rekordný a priniesol jeden z najväčších medziročných nárastov za posledné desaťročia. Logicky sa preto očakávalo, kedy príde istá korekcia,“ hovorí Búlik.

Čo sa týka podielových fondov, najväčší prepad zaznamenali tie akciové – až takmer o 11 percent. No čísla hovoria, že ľudia masívne svoje investície nevyberali. Práve naopak, čisté predaje od začiatku roka – teda objem peňazí, za ktoré ľudia kúpili nové investície – narástol zhruba o 300 miliónov eur. Rok 2022 teda priniesol niekoľko negatívnych efektov. Prvým je očakávanie zvyšovania kľúčových úrokov v najväčších centrálnych bánk na svete. Drahšie peniaze znamenajú drahšie úvery a investície, čo prirodzene znižuje výnosy firemných akcií. Druhým šokom bola vojna na Ukrajine. Tá vyhnala ceny komodít a energetických surovín do výšin, čo opäť predražilo náklady firmám a vytlačilo rast cien hore. „Napadnutie Ukrajiny a vypuknutie vojny spôsobilo skokový pokles všetkých svetových indexov, ale ten trval veľmi krátko. Najcitlivejšie reagovali európske akcie, keďže konflikt a s ním súvisiace sankcie určite prinesú spomalenie ekonomického rastu v EÚ,“ hovorí Búlik.

Investičný riaditeľ obchodníka s cennými papiermi Finax Radoslav Kasík hovorí, že pokles trhov sledujeme od začiatku roka a vojna tomu iba dopomohla. „Je to staré pravidlo finančných trhov. Tie sa hýbu primárne na očakávania a realita s nimi hýbe len v prípade, že sa odlišuje od očakávaní,“ hodnotí vývoj odborník.

Čo nás čaká

Slovensko a Európu zrejme nečaká v najbližších týždňoch nič dobré. „Európa sa totiž momentálne najviac obáva takzvanej stagflácie, čiže vysokej inflácie pri nízkom ekonomickom raste až recesii. K tomuto stavu v Európe v princípe nemáme ďaleko a zvýšenie úrokových sadzieb, čiže zdraženie úverov aj pre firmy, by k vzniku stagflácie len prispelo,“ dodáva Búlik.

Čítajte viac Hlavný ekonóm NBS: Bublina na trhu s bývaním? Sme na hrane, ale nie je to ako pred finančnou krízou

Odhaduje, že obdobie neistoty pravdepodobne ešte pretrvá minimálne niekoľko týždňov. No môžu to byť aj mesiace, a preto už teraz s istotou tvrdiť, že výnosy ľudí v druhom pilieri či v podielových fondoch nezopakujú skvelý minulý rok.

Kasík si netrúfa odhadnúť, kedy by sa straty investorov a sporiteľov mohli vrátiť na úroveň konca minulého roka. „Je to nemožné,“ tvrdí. „Ide o veľmi náročnú otázku zakaždým a obzvlášť v súčasnej situácii, keď máme konflikt v Európe, infláciu nevidenú dekády, pretrvávajúce riziko pandémie a iné,“ vysvetľuje. A ako predpovedajú trhy vývoj konfliktu na Ukrajine? Tie podľa Kasíka neočakávajú eskaláciu vojny. „Finančné trhy sú už súhlasia, čo ich doterajší vývoj potvrdzuje. Vôbec ma neprekvapí, ak by to bolo ešte v tomto roku,“ dodáva na záver.