Žiť znamená denne jesť a mať pocit čistoty. Sýtosť a osobná hygiena ako predpoklady prežitia boli v druhom roku pandémie COVIDU 19 opäť vodou na mlyn potravinárskym a drogistickým sieťam. Analýza nákupných zvyklostí, ktorú poskytla SAMO, ukazuje upevňovanie nových stravovacích zvyklostí a vôbec životných návykov a súčasne typický slovenský paradox, aký nevidno ani v jednej z krajín visegrádskej štvorky.
Potravinárstvo, kedysi jedno z najdôležitejších odvetví ekonomiky, sa ešte viac dostáva na perifériu štátneho záujmu. Ani tento rok nesľubuje zlepšenie: slovenskí spotrebitelia si pocit existenčného bezpečia zabezpečujú nákupmi potravín a drogérie vyrobenými prevažne v zahraničí. Tiež sa vydávajú v čoraz hojnejších počtoch nielen na nákupy potravín, benzínu, ale aj užiť si život najmä do Poľska, pretože tam aj cestovný ruch a s ním spojené gastroslužby sú lacnejšie.
Priemerný nákup stál 13,70 eura
Slovensku chýba analýza multiplikačných efektov, ktoré prijali susedné krajiny v úsilí udržať ekonomiku v rovnovážnom stave a tým udržať zamestnanosť aj životný štandard svojich občanov. Do týchto slov by sa dal zhrnúť pohľad na slovenskú ekonomiku a vládnu politiku cez prizmu obchodu. Na stretnutí s novinármi ho analyzoval Martin Krajčovič, predseda SAMO.
SAMO zoskupuje na Slovensku dobre známe reťazce – Billu, Kaufland, Lidl, Metro, Tesco, spolu s dm drogerie markt, ako aj Terno real estate – ktoré patria s vyše 30-tisíc zamestnancami k podnikateľským skupinám, ktoré vytvárajú najviac pracovných príležitostí v krajine. Za posledné dva roky ponúkli 1 700 nových pracovných miest, z toho vlani takmer tisíc. Pokladníci a ďalší personál brali vlani mimoriadne prémie a bonusy, ale nezáviďme im. Boli a sú to stále prvolínioví, koronou najviac ohrozovaní pracovníci.
Čítajte viac Drahé bývanie, energie a potraviny. Zdražovanie o 8,4 % je najväčšie za 17 rokov
Spoločnosť Nielsen namerala zoskupeniu SAMO medziročný rast tržieb o 3,2 percenta. S absolútnymi tržbami sa úspešný sektor nepochválil, ale ak si dovolil investície za 250 miliónov eur bez akýchkoľvek dotácií, naznačuje to, že obchodu sa darí. Modernizácia hovorí o zmene trendu – 30 percent investícií smerovalo do rozšírenia sietí a 70 percent do inovácií predaja, tzv. SMART technológií.
Na fakt, že aj v druhom roku pandémie sa posilnila práca z domu, obchod zareagoval rozšírením on-line predajov. Stále však dominujú nákupy v klasických kamenných obchodoch. Trendom sa stal "one-stop shopping, teda kúpa rôzneho tvaru v rámci jedného nákupu. Ide o potraviny, drogériu, lieky, ktoré nájdu zákazníci ako životne nevyhnutné potreby pod jednou strechou. Aj to dokresľuje, prečo sa sieťam darí, hoci minuli na protipandemické opatrenia 57 miliónov eur. Obchod tvrdí, že aj preto boli a sú predajne spoľahlivým článkom, ktorý umožňuje zvládať zápas s COVID-19.
Veľké čísla, do ktorých sa zlievajú či už štvrťmiliardové investície do skvalitnenia predaja, alebo do posilnenia pocitu bezpečia, si väčšina zákazníkov nevie predstaviť, rozumie však cenám. Vlani mal priemerný slovenský nákup hodnotu 13,70 eura, čo znamená, že každý z nás minul na potraviny a drogériu o 3,16 percenta viac ako v roku 2020.
Jedni šetria, druhí investujú do seba
Pri výbere potravinárskych a drogistických tovarov sa prejavili dve protirečivé tendencie. Martin Krajčovič konštatoval spotrebiteľský príklon k tovarom s nižšou pridanou hodnotou. Je za ňou neistota z vývoja pandémie, ktorá vyúsťuje do ekonomického zneistenia domácností. To spôsobí podľa Krajčoviča aj silnejúci záujem o cezhraničné nákupy, najmä v prvom polroku 2022. Významným medzníkom bude v polovici apríla Veľká noc. Po Vianociach sú veľkonočné sviatky druhým najdôležitejším obdobím pre obchodníkov. Vtedy sa Slováci neváhajú plesnúť po vrecku a nakúpia viac kvalitnejších aj drahších tovarov, alebo využijú na jeho naplnenie hojne ponúkané výrobky v zľave.
Čítajte viac Poľskí kontrolóri o svojich potravinách. Pre Slovákov sú lacné, ale môžu byť nebezpečné
Zoči-voči tomuto trendu pokračuje iný, a to kultúra zdravého životného štýlu. Ide o najrýchlejšie rastúci trend v celej EÚ, keď za posledných desať rokov stúpla spotreba ekologických potravín o 150 percent, pričom pandémia túto líniu ešte zdôraznila. Netýka sa iba biopotravín, ale aj rastúceho dopytu po potravinách rastlinného pôvodu. SAMO neuviedla dáta za Slovensko, ale snaha o zdravý životný štýl výberom potravín sa presadzuje. Jej súčasťou je aj ochota spotrebiteľov priplatiť si za slovenské ovocie a zeleninu, najmä z blízkeho regiónu, kde sú výrobcovia ľahko poznateľní, adresní.
Jedno slovenské príslovie hovorí, že rok s rokom si nie je bratom. Potvrdilo sa to aj v prípade dvoch posledných pandemických rokov, keď ľudia opustili panické nakupovanie, také príznačné pre prvý raz "zamknuté“ Slovensko pred Veľkou nocou 2020. Vo veľkom vtedy nakupovali, múku, droždie v snahe prežiť v núdzovom režime čo najdlhšie. V priebehu roka 2021 sa nákupy "znormálnili“. Aktuálny rok 2022 však skrýva mnoho úskalí.
Kto a v čom nemá jasno
SAMO predpokladá, že vzhľadom na očakávanú infláciu budú obchodníci rovnako ako vlani tlmiť infláciu, a to vďaka silnejúcemu domácemu konkurenčnému prostrediu, ale aj zahraničiu. Pod hladinou sa však skrýva viacero útesov, na ktoré môže naraziť slovenská ekonomika, pretože vláda oneskorene reaguje na tempo rastúcich cien energie devastujúce domáce potravinárstvo a na opatrenia, ktoré prijali okolité krajiny.
Slovensku chýba program, ako sa vyrovnať s vlnou zdražovania a dôsledkami multiplikačných (vzájomne spätých a podporujúcich sa) efektov z tzv. cezhraničných nákupov.
Čítajte viac Šéfka zväzu obchodu po poľských opatreniach: Zákazníci nám odchádzajú, tržby klesajú
"Je vecou štátu, aby priniesol analýzu DPH, daní aj tržieb jednotlivých sektorov, ktoré môžu z titulu rastúcich nákupov v zahraničí viesť k zvýšeniu nezamestnanosti a mať fatálne následky pre podnikateľov z odlivu spotrebiteľov, turistov,“ povedal Martin Krajčovič. Tu nejde len o to, ako sa rozhodnúť v otázke zníženia DPH na potraviny, ale aj ako vyriešiť dražejúce energie znižujúce konkurencieschopnosť slovenských potravinárov.
Cezhraničná turistika výraznejšie rastie už od januára, teda ešte pred zavedením DPH v Poľsku a zmrazením cien v Maďarsku.
"Potrebujeme dopadové analýzy. Nemáme analytické oddelenia, ktoré posúdia prierezovo dôsledky aktuálneho vývoja. Takéto analýzy by mal priniesť buď Inštitút finančnej politiky, rezort financií, alebo Národná banka Slovenska. Žiaľ, ani posledné analýzy NBS neobsahovali, o koľko štát príde, ak neurobí nič. Toto nám zatiaľ chýba,“ konštatoval Krajčovič.
Pripomenul, že nejde len o DPH. "Je na politickom rozhodnutí, aký impulz sa dá. Najhoršie by bolo polovičaté riešenie, ktoré by pomáhalo ľuďom v núdzi, ale nespravili by sa žiadne opatrenia, aby peniaze z pomoci nízkopríjmovým zostali na Slovensku a nevyviezli sa do zahraničia,“ upozornil na riziká najbližšieho vývoja Krajčovič.