Hlavný ekonóm NBS: Bublina na trhu s bývaním? Sme na hrane, ale nie je to ako pred finančnou krízou

Keď sa zvyšujú úrokové sadzby, tak sa tlmia investície. De facto by sme našich stavbárov posielali na úrady práce a lacnejší benzín z toho aj tak nebude, hovorí pre Pravdu Michal Horváth, hlavný ekonóm Národnej banky Slovenska (NBS).

15.02.2022 14:00
SR Bratislava RRZ rozpočet verejná správa BAX Foto: ,
debata (5)
Čo vnímate v centrálnej banke ako najdôležitejšie faktory inflácie na Slovensku?

Určite podstatnejší, ako napríklad vývoj miezd, bude vývoj cien svetových komodít, ktoré momentálne infláciu ťahajú najviac. Rýchly rast cien k nám prichádza prevažne zo zahraničia. Pokiaľ by sa upokojila situácia na trhoch s plynom, elektrinou či s cenami potravín, myslím globálne, tak inflačný vývoj by naozaj mohol byť priaznivý a ceny by mohli klesať relatívne rýchlo.

Aký významný je pre hodnotenie “nebezpečnosti” inflácie na Slovensku spomínaný vývoj miezd, respektíve rast platov? Je nebezpečné pýtať si viac peňazí od zamestnávateľa?

Mzdový vývoj sledujeme. A robíme to najmä z toho dôvodu, aby sa aktuálna inflácia, hoci dúfame, že je vyššia len prechodne, nejako nezakorenila v ekonomike a nezostala s nami dlhšie. Lebo práve cez dynamický rast miezd by k tomu mohlo dôjsť.

Čo by mohla byť tá hranica? Kedy by ste ako NBS zhodnotili, že mzdy začínajú rásť nebezpečným tempom?

Ťažko povedať konkrétne číslo pre Slovensko. Očakávame dynamický rast produktivity. Ešte stále sme vo fáze oživenia z pandemickej krízy. Nabiehame na predpandemický trend. V tom procese rastie aj produktivita na úrovni firiem. Počas tejto krízy sa totiž zmenšil aj podiel finančného koláča, ktorý ide k zamestnancom. Z týchto dôvodov preto existuje priestor pre relatívne svižný rast miest v nasledujúcom období. Netreba to však preháňať, aby sa z toho negenerovala vyššia a rýchlejšia inflácia.

Guvernér NBS Ľudovít Ódor vyhlásil, že vrchol rastúcej inflácie bude v prvých mesiacoch tohto roka. Platí ešte toto očakávanie?

Situácia sa vyvíja, ale naďalej platí to, že inflácia by mala vrcholiť v týchto mesiacoch. Potom by mala klesať. Na základe posledných informácií na svetových trhoch je možné, že tento aj budúci rok bude inflácia mierne vyššia, ako sme pôvodne očakávali. Ale tendencia, ktorú sme očakávali, že by mala inflácia klesať, platí naďalej.

Bude sa aspoň spomaľovať rast cien, neočakávate defláciu, teda pokles cien?

Nie, defláciu neočakávam. Situácia je však neistá, aj predikcie bánk a ekonómov sa rýchlo menia. Stačí, aby došlo k nejakému náhlemu zlepšeniu situácie či už v globálnej logistike, alebo k upokojeniu situácie na trhu s plynom, či k zmene v nastavení globálnych producentov ropy. A zrazu by ten inflačný vývoj mohol byť podstatne priaznivejší. Nie je to teraz ten najpravdepodobnejší scenár, ale vzhľadom na neistotu sa ani takéto úvahy nedajú úplne vylúčiť.

Je aj možnosť, že sa ceny vrátia do normálu? Môžeme očakávať pokles cien v druhom polroku, aspoň o pár percent?

Dúfame, že situácia na svetových trhoch sa upokojí a príde aj k poklesu. My by sme to najrýchlejšie pocítili cez ceny benzínu na pumpách. Prenos do zvyšku tovarov či dokonca služieb by trval zrejme dlhšie, ale nedá sa to vylúčiť.

Spomínate pohonné hmoty. Stretávame sa poslednou dobou často s pohraničnou nákupnou turistikou. Vláda prijíma napríklad prvé opatrenia, obmedzuje množstvo dovezeného paliva. Riešia sa však aj potraviny či energie. Vo všeobecnosti, čo hovorí banka na prijímané opatrenia na brzdenie rastu cien?

Ako centrálna banka sa k tejto téme staviame trošku zdržanlivo. Nie sme v pozícii, aby sme hodnotili opatrenia vlády. Osobne si myslím, že v prípade napríklad cien elektriny, v rámci regulovaných cien a v rámci celého systému hľadala vláda celkom šikovne vhodný priestor, aby predsa len obmedzila dosah na obyvateľstvo. V takejto situácii je lepšie ísť cestou priamych kompenzácií vybraným skupinám obyvateľstva ako plošnými riešeniami alebo priamym zasahovaním do cenotvorby.

Čo sa týka daňovej politiky, je podľa vás vhodným nástrojom vytvorenie novej dane, ako v prípade Slovenských elektrární?

Toto by som radšej nekomentoval.

Môže byť nápomocná znížená DPH na pohonné hmoty?

Určite by to malo aj cenový efekt. Netreba však zabúdať na dosah na rozpočet. Koniec koncov niekto svetovú cenu, ktorá sa premieta do našich miestnych cien benzínu, musí zaplatiť. Buď to bude štát, alebo spotrebiteľ.

Vidíme tiež, že prakticky všetky centrálne banky vyspelých krajín zdvíhajú úrokové sadzby alebo aspoň nahlas hovoria o dvíhaní úrokových sadzieb, čo by zrejme utlmilo aj rast cien. Myslíte si, že skutočne bude takýto vývoj a pretaví sa to do reality?

Politiku ECB komentuje hlavne guvernér. Môžem k tomu povedať, že sprísnenie menovej politiky výraznejšie neovplyvní tie ceny, ktoré momentálne poháňajú infláciu. Celkom účinne vedia tlmiť zvyšok ekonomiky. To nie je nutne správny krok v tejto situácii. Keď sa zvyšujú úrokové sadzby, tak sa tlmia napríklad investície. De facto by sme tým našich stavbárov posielali na úrady práce a benzín by z toho lacnejší aj tak nebol.

ECB sa ako jediná spomedzi nich zatiaľ v tomto roku príliš nechystá sadzby zvyšovať. Aké je jej odhodlanie držať sadzby prakticky na nule?

Tam by som zdôraznil, že inflačný vývoj v eurozóne je podstatne iný ako v USA. Momentálne inflačné očakávania na niekoľko rokov dopredu sú v zásade v súlade s cieľom ECB. Nie je potreba unáhlených krokov. Podobne ako u nás, vývoj v najbližších rokoch bude horší. Inflácia bude mierne vyššia, ako sa čakalo v decembri, ale riziká s tým spojené sú momentálne z pohľadu eurozóny miernejšie ako v USA.

Keby ECB zdvihla kľúčovú úrokovú sadzbu o jeden percentuálny bod, čo by to znamenalo pre slovenskú ekonomiku?

To je veľmi konkrétna otázka, ktorú by sme museli prerátať. Vo všeobecnosti takéto razantné zvýšenia by isto pohli kurzom eura. Okrem toho by to tlmilo investičné nálady a nálady spotrebné, hlavne čo sa týka tovarov dlhodobej spotreby a podobne. Tieto efekty by prichádzali s podstatným oneskorením. Ich dosah na ceny by sa prejavil o rok, o rok a pol, možno neskôr. Je dosť možné, že za ten čas sa tieto tlaky, čo pociťujeme vo svetovej ekonomike, už dávno pominú.

Zrejme by teda zdraželi aj úvery alebo by nejako banky reagovali. Momentálne máme úvery na hranici najnižších v rámci eurozóny. Napomáha tomu aj konkurencia, tlačí nadol hypotéky. Očakávate, že sa táto situácia udrží? Kedy príde zdražovanie úverov?

Nechcel by som to predvídať. Je vidno, že na zmenu tónu ECB reagujú aj trhy. Zvyšujú sa aj bezrizikové úrokové sadzby, zvyšujú sa výnosy vládnych dlhopisov, tak je len otázkou času, kedy sa to odzrkadlí aj v úveroch pre obyvateľstvo a firmy.

Čo sa týka bývania, dá sa povedať, že už sa dostávame do pomyselnej bubliny alebo sme stále ešte od nej vzdialení?

Ja by som to nenazýval bublinou. Myslím si, že sa dostávame do teritória, keď je čoraz viac pravdepodobné, že rast cien sa spomalí alebo bude možno menšia korekcia na trhu. Treba tiež poznamenať, že vývoj je poznačený stavom ponuky na Slovensku a osobitne napríklad v Bratislave. Pokiaľ tam nepríde k väčším posunom, tak sa nedajú očakávať dramatické zmeny na trhu s nehnuteľnosťami. Samotný vývoj je stále iný ako pred finančnou krízou. Keď sa pozrieme na vývoj fundamentov, to, čo sa deje v poslednej dobe, sa ešte dá zosúladiť s očakávaniami. Už je to trošku na hrane, stále však platí, že je predčasné hovoriť o bubline.

Spomenuli ste krízu spred 14 rokov. V čom je situácia dnes iná? Máme očakávať rovnaký alebo iný scenár?

Podstatný rozdiel je, že z predošlej krízy sme vychádzali s podstatne oslabeným finančným sektorom, ktorý sa dlho zviechaval z krízy, čo ovplyvnilo aj investovanie v ekonomike. Širší ekonomický vývoj bol teda utlmený. Eurozóna sa nedokázala vrátiť na trend, ktorý bol pred krízou. Malo to významné dlhodobé následky. V prípade tejto krízy, vzhľadom na jej povahu a vzhľadom na to, že nespôsobila širšie závažné problémy v ekonomike, či už pre firemný sektor, alebo pre banky, je šanca, že by sme z toho mohli vyviaznuť s minimálnymi dlhodobými stratami. Mohli by sme sa vrátiť niekam veľmi blízko k tomu vývoju, ktorý sme mali pred krízou.

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba
Viac na túto tému: #inflácia #NBS #rast cien #úrokové sazdby
Flowers