Nerozhoduje národnosť mäsa, ale cena. A slovenské hydinárstvo sa nezadržateľne rúti ku dnu

Aktuálne skóre v zastúpení slovenských kurčiat na domácej spotrebe je už menej ako 50 percent a strmo padá k 40 percentám. Rúti sa tam, kde sa dostala pred viac desiatimi rokmi produkcia bravčového mäsa. Na jedálnom lístku Slovákov sa znižuje aj podiel slovenských vajec. Ešte v roku 2015 ich produkcia dosahovala 104 percent, teraz upadla o celú jednu pätinu.

Kto mastí, žije

Za zrýchľujúcou stratou konkurencieschop­nosti domácich producentov hydinového mäsa a vajec je ich pozícia v predaji. Hlavným partnerom hydinárov podobne ako pre ostatných potravinárov sú obchodné reťazce. Slovenský trh je súčasťou spoločného trhu EÚ. Obchodníci si môžu vyberať nielen z domácej ponuky kurčiat a slepačích vajec, ale aj od susedov z Českej republiky, Poľska, ale už aj z Ukrajiny. Podľa pretlaku produkcie na európskom trhu sa objavujú dodávky z Rumunska, Holandska – spomeňme si na fipronilové vajcia, do gastro prevádzok prichádza aj lacné brazílske mäso.

Produkcia z hydinových fariem a mäsokombinátov týchto krajín je pre Slovensko čoraz ťažšie zdolateľnou bariérou. Hydinári z EÚ, platí to o českých a poľských, ktorí sú bezprostrednými konkurentmi slovenských producentov, poberajú v súčte viac výhod buď cez dotácie, či nižšie odvody do zdravotných a sociálnych fondov, alebo majú lacnejšiu pracovnú silu (Rumunsko). Krajiny mimo EÚ ťažia aj z benevolentnejších zoosanitárnych a hygienických podmienok.

Na pulte, jedno či obchodných reťazcov alebo podnikov verejného stavovania, sa však bojuje cenou. A keďže aj spotrebiteľ má čoraz hlbšie do vrecka, ide po produkcii, ktorá je lacnejšia, presnejšie po kurčatách kuracích rezňoch a stehnách či vajciach, ktoré sa ponúkajú v zľave.

Čítajte viac Šéfka zväzu obchodu po poľských opatreniach: Zákazníci nám odchádzajú, tržby klesajú

Kto je lepšie dotovaný, nezaťažený predpismi o pohode zvierat, kto menej platí svojim zamestnancom na farmách a bitúnkoch, je na koni. V sedle sú zahraniční producenti, kým čoraz viac slovenských z neho vypadáva.

Do predajní prichádza väčšina bežných slovenských kupujúcich už rozhodnutá. V televíznych reklamných spotoch a na stránkach obľúbených novín im najväčšie reťazce začiatkom týždňa oznámiia, že si môžu kúpiť kurčatá či vajíčka lacnejšie aj o 30–40 percent lacnejšie. Zľavy, ktoré konkurencia spoza hraníc zvláda, lámu domácim výrobcom chrbtovú kosť.

"Hospodárime s menej ako jednopercentným ziskom,“ charakterizoval situáciu v odvetví Ladislav Birčák, ktorý manažuje Novogal vo Dvoroch nad Žitavou. Dodal, že krajina, ktorá dotuje viac, má v konečnom dôsledku lacnejšie potraviny, ale aj stabilnejšie hydinárske odvetvie. To slovenské, ak nezasiahne štát, alebo sa nezvýšia odbytové ceny (tie za ktoré nakupujú kurčatá a vajíčka obchodné reťazce) sa môže onedlho rozpadnúť.

Súťaž podpôr a úľav

Birčák pripomenul, že ak poľský chovateľ dostane od odberateľa za kilogramové kurča 1,15 eura a slovenský 0,86 eura, nemôže tento tlak dlhodobo vydržať. Rovnako ako keď české hydinárstvo môže rátať ročne s podporou štátneho rozpočtu v objeme 35 miliónov eur, ale slovenské len štyri milióny eur, ktoré sú ešte aj zdanené. Riaditeľ Únie hydinárov Slovenska Daniel Molnár upresnil, že na to, aby slovenskí výrobcovia vyrovnali krok s českými konkurentmi, by potrebovali dostať z národných zdrojov 17,5 milióna eur.

Hydinári sa chcú stretnúť s ministrom pôdohospodárstva Samuelom Vlčanom, aby mu nielen vysvetlili povážlivosť situácie, ale hlavne aby štát naostatok venoval odvetviu väčšiu finančnú podporu. Mala by byť taká, aká je v susedných krajinách. Zásah štátu by sa mohol tiež prejaviť v stabilizácii cien energie a plynu, v daňových a odvodových úľavách pre poľnohospodárske a potravinárske podniky. Razantnejšia by mala byť aj kontrola produkcie z tretích krajín, kde prevádzky nespĺňajú prísne podmienky EÚ.

Čítajte viac Rožky, múka, ovocie či strukoviny. Nižšia DPH by priniesla úľavu peňaženkám iba pri vybraných potravinách

Samostatnou kapitolou sú obchodné vzťahy, marže, za ktoré sa hydina predáva a tiež politika zliav v réžii reťazcov.

Kuracie mäso a vajíčka najmä vďaka akciám robia nákupy potravín ešte ako tak prijateľnými. Lacné zahraničné dodávky kuraciny, ktoré nákupy v zľave umožňujú, tu však nebudú večne. Na konci tohto roka bude podľa Ladislava Birčáka hydina podstatne drahšia, pretože poľnohospodári zakladajú úrodu s hnojivami, ktoré sú drahšie o 300 percent. Dražie nafta – medziročne 30 percent, ktorá roztáča kolesá traktorov, kombajnov a kamiónov.

Pár drobných nepostačí

Aká je budúcnosť slovenského hydinárstva, ktoré bolo kedysi výkladnou skriňou agropotravinárstva? Ruku do ohňa by zaň v tejto chvíli nedali ani najväčší optimisti. Nazmar môže vyjsť práca dvoch pokolení. Slovensko si cestu k sebestačnosti v mäse otvorilo na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov minulého storočia veľkými investíciami do chovov hydiny a naň nadväzujúceho spracovateľského priemyslu.

Po viac ako polstoročí hrozí, že odvetvie skolabuje. Z chovu hydiny postupne odišli takmer všetky poľnohospodárske družstvá. Hoci si vedeli lacno dorobiť kukuricu, hlavnú zložku kŕmnych zmesí, spracovatelia im platili za kurčatá z roka na rok menej.

Chov výkrmových kurčiat sa potom sústredil do hydinárskych fariem. Pred rokom 1989 ich založil buď štát, alebo ich vlastnili družstvá. Po privatizácii sa ocitli bez pôdy a chýba im vlastné krmovinové zázemie. Teraz sa situácia stáva už neudržateľnou, krmivá medziročne zdraželi o viac ako štvrtinu a k tomu si treba prirátať o 200 percent drahšiu elektrickú energiu a o 100 percent drahší plyn. Chovatelia sa zachraňujú obmedzovaním výroby – už tretí mesiac sú chovné haly prázdne.

Slovenských kurčiat bude tohto roku na trhu menej, ako bolo vlani. Niečo v organizácii výroby, spracovania a obchodu s hydinou a vajíčkami nie je v poriadku. Dlhé pandemické obdobie roky neriešené problémy v hydinárstve vyostrilo už na neznesiteľnú mieru. Teraz sa ukáže, či je Hegerova vláda s financmajstrom Matovičom schopná aspoň v akej takej miere udržať domácu výrobu potravín nad vodou.