Matovič sa so Sulíkom dohodol, vymysleli novú daň. Milé Slovenské elektrárne, podelíte sa s nami o zisk

Tento rok suma na kompenzácie predstavuje 52 miliónov eur. Pomoc sa sústredí najmä na odberateľov, ktorých poplatky štát nereguluje. Základným a stredným školám, ktorým vzrástli ceny energií, pôjde 30 miliónov eur. Nemocniciam 12 miliónov eur a domovom sociálnych služieb a detským domovom desať miliónov eur. „Pomoc dostanú aj domácnosti žijúce v bytových domoch s vlastnými kotolňami, ktorých účty za teplo narástli o viac ako 50 percent,” doplnil minister hospodárstva Richard Sulík.

Štedrý balíček zatiahnu Slovenské elektrárne

Predseda výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti Peter Kremský (OĽaNO) ešte v stredu počas rokovania vlády uviedol, že zdražovanie energií pre domácnosti vláda rieši prijatím „štedrého“ energetického balíčka. „V takejto mimoriadnej situácii, keď ceny skokovo rastú, sa musí štát zastať svojich občanov a pomôcť im,“ dodal.

Matovič však odmietol, aby pomoc zaťala sekeru do rozpočtu. Na to, aby štát pokryl nečakaný výdavok, preto Slovenské elektrárne ako jediný prevádzkovateľ jadrových reaktorov na Slovensku budú platiť od 1. marca špeciálnu daň. Bude vo výške 50 percent z nadmerného zisku pri obchodovaní s elektrinou vyrábanou jadrovým zariadením. „Ide o novú daň z nadzisku. Viete sami, že ľudia platia výrazne vyššie účty za energie, ale zároveň na Slovensku si vyrábame podstatnú časť elektriny za viac-menej stabilných nákladov. Ľuďom výrazne rastú účty a konkrétnym majiteľom atómových zdrojov zrazu neúmerným spôsobom rastú zisky. Je to spravodlivý krok,“ povedal na margo schválenej špeciálnej dane Matovič.

„Sme zásadne proti zvyšovaniu daní, ale toto nie je daň, ktorá by do toho spadala. Milé Slovenské elektrárne, nechajte si ten váš prirodzený zisk, ale o to, čo je navyše, sa podelíme,“ doplnil Sulík. Vyplácanie peňazí bude v kompetencii jednotlivých rezortov. Sulík spolu so šéfom rezortu práce a sociálnych vecí Milanom Krajniakom (Sme rodina) ohlásili, že systém podávania žiadostí o dotácie spolu s detailmi zverejnia na stránkach svojich rezortov v pondelok 14. februára.

Čítajte viac Mestá, obce, nemocnice aj domácnosti. Za drahšie energie ich čaká 200-miliónový účet

Napríklad domovy dôchodcov a zariadenia sociálnych služieb patria do kompetencie ministerstva práce a sociálnych vecí. Školy bude riešiť ministerstvo školstva. Nemocnice ministerstvo zdravotníctva. Nad nimi všetkými bude ministerstvo financií, ktoré bude na míňanie peňazí dohliadať. „Všetci žiadatelia budú musieť presne vydokladovať účty za energie a nárast platieb,” zdôraznil Krajniak.

Ako pomôžu domácnostiam

Dotácie pre bytovky, ktorým teplo vo vlastnej domovej kotolni zdraželo o viac ako 50 percent, sa budú týkať všetkých bytových domov, ktoré majú spotrebu elektriny nad 30 megawatthodín a plynu nad 100 megawattho­dín ročne.

Okrem toho pripravuje rezort hospodárstva v spolupráci s Úradom pre reguláciu sieťových odvetví aj ďalšiu pomoc do budúcnosti. Konkrétne úpravu regulačnej politiky. Jej cieľom bude týchto zraniteľných a neregulovaných odberateľov chrániť pred prudkými výkyvmi cien. „Veľmi dôležité bolo riešenie aj pre bytové domy s vlastnou kotolňou, kde bývajú často práve seniori, samoživiteľky, zraniteľní odberatelia," povedala po rokovaní vlády ministerka investícií a informatizácie Veronika Remišová (Za ľudí).

Ako rastú ceny energií

Fotogaléria 5 fotiek

+2

Sulík potvrdil, že ministerstvo hospodárstva predloží návrh na zmenu zákona tak, aby domácnosti v bytových domoch s vlastnou kotolňou boli chránenými subjektmi. „Dostanú možnosť takzvaného “opt-in” vstupu. Zadefinuje sa presná skupina odberateľov, a tí dostanú možnosť pridať sa medzi regulovaných odberateľov,” vysvetlil štátny tajomník rezortu hospodárstva Karol Galek (SaS).

Remišová zdôraznila, že nie všetky bytové domy s vlastnou kotolňou sa dobrovoľne odpojili od centrálneho zdroja vykurovania. Preto by podľa nej mali mať možnosť výberu, buď vstúpiť medzi regulované subjekty, alebo zachovať súčasný stav. „Mnohé bytové domy boli už postavené s vlastnou kotolňou,” pripomenula ministerka. „Zároveň treba férovo povedať, že v časoch, keď boli ceny nízke, tak s veľkou pravdepodobnosťou domy s vlastnou kotolňou platili nižšie ceny ako regulované ceny energií,” dodala Remišová.

Na to upozorňuje aj expert na energetiku Karel Hirman. Argumentuje, že nemalá časť z týchto domácností sa v minulosti z vlastnej vôle odpojila od centrálneho zdroja tepla, lebo nechcela byť v područí „teplárenského otrokárstva“. „Dlhé roky som pôsobil na riadiacej pozícií v Slovenskej inovačnej a energetickej agentúre, ktorá zo zákona o tepelnej energetike vystupuje ako štátna autorita v danej oblasti. Neustále som ja aj moji kolegovia upozorňovali, že argumenty o odpájaní v drvivej väčšine prípadov nie sú korektné, sú emocionálne a upozorňovali sme verejne opakovane občanov, že pri odpojení budú čeliť viacerým rizikám – vrátane rizika ceny energetických médií, lebo dobrovoľne odchádzajú z regulovaného trhu,” pripomína.

Čítajte viac Tajomník rezortu hospodárstva: Na reguláciu treba dať pozor. Na budúci rok práve tieto ceny vystrelia

Riziko vstupu do regulovaného segmentu komentovalo aj ministerstvo hospodárstva. Dôvodom je výpočet regulovanej ceny, keďže regulátor by mal podľa pravidiel vychádzať z cien z prvých šesť mesiacov tohto roku. Na budúci rok by tak cena elektriny, ktorá je dnes regulovaná na úrovni 61 eur za megawatthodinu, mohla byť aj 120 eur pre všetkých vrátane domácností, plyn narastie z 20 na 50 eur. Pre domácnosti s väčšou spotrebou tak môže začať byť neregulovaný segment atraktívnejší, pretože si samy budú môcť rozhodovať o tom, kedy a za akú cenu si nakúpia energie, a môžu ich zazmluvniť na trhu aj lacnejšie.

Samosprávy žiadajú centralizáciu

Samosprávy okrem pohotovostných dotácií žiadajú aj dlhodobé riešenie. Hospodársky výbor dlhodobo diskutuje o tom, že štát pomôže vytvoriť praktický a prehľadný systém nákupu plynu a elektriny, ktorý by umožnil včas reagovať na zmeny cien.

Jozef Viskupič (SaS), predseda Trnavského samosprávneho kraja a predseda krajskej organizácie SK 8, pre mestá žiada vytvoriť systém centralizovaného obstarávania. Vzorom má byť hromadné obstarávanie zemného plynu, ktoré robí ministerstvo zdravotníctva v centrálnom obstarávaní pre svojich 20 nemocníc, ktoré majú v správe.

„To je dobrý nástroj aj do budúcnosti. Sú inštitúcie, ktoré si nevedia efektívne verejne obstarávať, starostovia nie sú špekulantmi na burze, spoločný nástroj by im pomohol,” potvrdil Galek. Zelenú dal takémuto kroku aj regulátor ÚRSO.

Naďa Trenčanská Bedušová, výkonná riaditeľka Zväzu ambulantných poskytovateľov, v tejto súvislosti v utorok na hospodárskom výbore upriamila pozornosť aj na sektor ambulancií, kam patria všeobecní lekári a špecialisti. Tí totiž v doterajších diskusiách o pomoci s vysokými cenami energií úplne chýbali. „Sú legislatívne vnímaní ako podnikatelia, keďže sídlia v nemocniciach, či poliklinikách, no pritom majú v ambulanciách spotrebu energie porovnateľnú s bežnými domácnosťami. Od januára v dôsledku vysokých nákladov zatvorilo 20 ambulancií bez náhrady. Nájmy im niektorí prevádzkovatelia dvihli aj z 500 na 1¤000 eur,” upozornila. Problém sa podľa nej týka približne 10-tisíc ambulantných poskytovateľov na Slovensku.