V pondelok bola koaličná rada, riešili ste aj pomoc s energiami. Dohodli ste sa s ministrom financií Igorom Matovičom?
Z našich diskusií a rokovaní vzišli konkrétne materiály, ktoré predložíme na vládu. Ide o spoločné, konsenzuálne riešenie.
Viete to priblížiť konkrétnejšie? Pred týždňom ste hovorili, že bude potrebných asi 200 miliónov eur.
Najdôležitejšie je, že sa nám podarilo vytvoriť dodatočný objem financií bez toho, aby priamo zaťažoval existujúci štátny rozpočet, to bola hlavná podmienka ministerstva financií. Ale vychádzame z návrhov, s ktorými sme chodili od októbra.
Čítajte viac Mestá, obce, nemocnice aj domácnosti. Za drahšie energie ich čaká 200-miliónový účet
Možností tam bolo viac. Envirofond, Gabčíkovo, je to niečo z nich?
Nariadenie všeobecného hospodárskeho záujmu, teda návrh využiť napríklad zdroje vodného diela Gabčíkovo, ako aj environmentálny fond práve spadajú do zdrojov rozpočtu. Aj rezort životného prostredia naposledy odkázal, že envirofond nie je bankomat a peniaze z neho sa len tak rozdávať nedajú. Takisto náš tretí návrh, na dva roky pozastaviť odvod do jadrového fondu, ktorý platia všetci odberatelia vo výške viac ako 3 eurá za megawatthodinu a za minulý rok predstavoval asi 72 miliónov eur, ani s tým ministerstvo financií ako správca rozpočtu nesúhlasilo. Preto sa debata musela posunúť k inému riešeniu.
A to je aké? Odkiaľ budú tie peniaze, zo súkromných zdrojov alebo odkiaľ?
Bude to v materiáli na vláde.
Komu bude pomoc určená? Domácnosti, ambulancie, firmy?
Naša pomoc bude orientovaná na všetky subjekty, ktoré takpovediac prepadli sitom regulácie. Dnes už máme relevantne ošetrené domácnosti, teda aspoň drvivú väčšinu z nich vďaka regulovaným cenám. Ošetrili sme aj podnikateľov, klesli poplatky zavedením pásmového odberu. Ministerstvo ušetrilo na Tarife prevádzkového systému 110 miliónov, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) ušetril 34 miliónov na distribučných a prenosových poplatkoch. Ale samotná komodita, ktorá je predmetom vývoja na trhu, tam sú neregulovaní podnikatelia vystavení trhovej súťaži a mali sa sami rozhodnúť, ako si energie zabezpečia.
Čiže pre tých nové opatrenie nebude. Pre koho teda?
Napokon sú aj tí, ktorých regulácia nezachytila, čiže školy, ambulancie, bytové domy s vlastnými kotolňami, ktoré však boli v takomto nastavení aj v minulosti. Nič sa ohľadom legislatívy či limitov spotreby v tomto roku nezmenilo, roky tam je limit 100 megawatthodín spotreby, teraz ich však prekvapil ten nečakane vysoký nárast ceny. A máme tam ešte aj domácnosti zásobované teplom centrálne, ktorým však cena aj po regulácii narástla aj o 30 percent. Tu však zdôrazňujem, že ide o zlyhanie dodávateľa, ktorý nenakúpil zdroje včas, spravil zlé manažérske rozhodnutie. Ale ak sú takéto teplárne v správach miest a obcí, aj tie môžu zasiahnuť. Majú dostatok mechanizmov na to, aby konečný celkový náklad zdraženia nepreniesli v plnej miere na odberateľov.
Aké sú tie nástroje?
Príkladom je mesto Humenné. Teplo im malo zdražieť až o 50 percent, no mesto sa rozhodlo zasiahnuť, aby si neuplatnili maximálnu regulovanú cenu. Poslanci preto schválili zníženie distribučnej ceny, ktorú domácnostiam účtuje Humenská energetická spoločnosť, a straty mestskej eseročky na úrovni 15 percent samospráva vykryje z rezervného fondu. Navyše, rozhodnutie ÚRSO, ktoré umožnilo Chemesu zvýšiť maximálnu cenu tepla o 55 percent oproti doteraz platnej cene, dá mesto preveriť prokuratúrou.