Expert na energetiku Hirman: Nechceli byť v „teplárenskom otrokárstve“ a teraz sa sťažujú?
Foto: archív KH
Ako hodnotíte doterajšiu aktivitu štátu v oblasti krízy vysokých cien energií?
Na Slovensku práve vďaka systému regulácie cien energií pre domácnosti a malých odberateľov máme tento rok zatiaľ oveľa lepšiu situáciu s cenami energií ako v drvivej väčšine krajín EÚ vrátane niektorých našich susedov. Miera zvýšenia cien je zatiaľ oveľa nižšia. Preto nateraz zatiaľ nie je, podľa mňa, nutné prikročiť k ďalším plošným opatreniam, ako je napríklad zníženie DPH. Krajiny, ktoré museli použiť zníženie DPH, sa len snažia znížiť tlak na ceny v tej miere, ako nám sa zatiaľ darí pomocou regulovaných cien. Tieto plošné opatrenia si treba ponechať v zálohe v prípade ďalšieho tlaku na ceny energií. Ako vidíme, tlak stále pretrváva a zatiaľ nie je vidieť na trhoch výraznejší zlom v cenách smerom do nižších úrovní ani v nasledujúcich jarných a letných mesiacoch.
Čítajte viac Bytovky prekvapili účty za teplo. Ceny sú na plač, hore idú o desiatky až stovky eur
Čo sa týka neregulovaných subjektov, tu štát a Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) citeľne pomohli v zmenách tarify za prevádzkovanie systému pri elektrine, ktorá za celé minulé desaťročie robila cenu elektrinu pre podniky a biznis na Slovensku jednu z najvyšších v EÚ. Hlavná zodpovednosť je však na samotných manažmentoch a majiteľoch firiem – tak ako nakupujú iné vstupy potrebné pre svoju výrobu a biznis, tak musia nakupovať profesionálne aj energie, ktoré potrebujú. Štát a teda my všetci občania ich nemôžeme „vodiť za ručičku“ a sanovať ich chyby z našich daní.
Veľký problém majú samosprávy, teda mestá a obce. Dá sa stihnúť pomoc pre ne, keď už majú nastavené rozpočty, museli draho nakúpiť energie a podpísať zmluvy?
Samosprávy hospodária so svojím rozpočtom nezávisle od štátu. A nesú zodpovednosť aj za nákup energií. Nikto ani doteraz nebránil a nebráni samosprávam – mestám a VÚC – aby nakupovali energie pre svoje inštitúcie vo svojej pôsobnosti – školy, nemocnice, sociálne ústavy, administratívne budovy – dokopy v jednom balíku centrálne ako jeden zákazník. Nič tomu nebráni, len zlý manažment samotných samospráv a prípadne rôzne partikulárne záujmy v ich inštitúciách. Ak by mali profesionálny energetický manažment, mohli by vyrokovať nielen výhodnejšiu cenu, lebo budú nakupovať dokopy centrálne veľké množstvá energií, ale aj na dlhšie obdobie. Keď sa samosprávam nepáči, ak štát zasahuje do ich právomocí, tak by tiež nemali svoje zlyhania a chyby zhadzovať na vládu, ak je zle a ony svoju prevádzku nezvládajú.
A čo domácnosti, ktoré prepadli regulačným sitom?
Nemalá časť z nich sa v minulosti odpojila od centrálneho zdroja tepla (CZT), lebo nechcela byť v područí „teplárenského otrokárstva“. Dlhé roky som pôsobil na riadiacej pozícii v Slovenskej inovačnej a energetickej agentúre, ktorá zo zákona o tepelnej energetike vystupuje ako štátna autorita v danej oblasti. Ja aj moji kolegovia sme neustále upozorňovali, že argumenty o odpájaní od CZT v drvivej väčšine prípadov nie sú korektné, sú emocionálne a opakovane sme verejne upozorňovali občanov, že pri odpojení budú čeliť viacerým rizikám vrátane rizika ceny energetických médií, lebo dobrovoľne odchádzajú z regulovaného trhu dodávok tepla na neregulovaný konkurenčný trh dodávok energetických médií. Oni sa však dobrovoľne rozhodli odpojiť od CZT, lebo si mysleli, že budú mať lacnejšie teplo. Čo bolo vtedy a ešte viac dnes úplne mimo reality. V tejto súvislosti musím veľmi dôrazne upozorniť: bytovky a domácnosti, čo sú napojené na CZT, majú síce regulované ceny tepla, ale do nich im vstupujú ceny energetických surovín (plyn, uhlie), ktoré teplárne kupujú na voľnom trhu za neregulované trhové ceny a plus im do cien vchádza aj cena za emisné povolenky CO2!
Čiže si za to ľudia môžu sami?
Za emisné povolenky doteraz bytové kotolne vôbec neplatia a teraz ešte chcú, aby mali aj regulovanú cenu energetických vstupov (plynu pre kotolňu). Lenže to je úplne nespravodlivé voči domácnostiam, čo sú na CZT. Potom zase vytvárame umelú situáciu, keď bytové kotolne majú umelo nižšie náklady na prevádzku, ktoré im paradoxne musia vykrývať ich susedia z bytoviek napojených na CZT. Toto je vo svojej podstate veľmi nespravodlivý prístup voči väčšine domácností v bytovkách, ktoré sú napojené na CZT. A to ešte nespomínam, že nemalá časť bytových a bytovkových kotolní je prevádzkovaná bez dostatočných kolaudačných, požiarnych a iných povolení a zásad prevádzky, čo vytvára veľké potenciálne riziko nielen pre obyvateľov týchto bytoviek, ale aj pre ich susedov.
Foto: ÚRSO
Čítajte viac Priekupníctvo s teplom? Treba to riešiť, hovorí zástupca bytových domov
Samosprávy žiadajú aj transparentnejšie verejné obstarávania. Bolo by riešením napríklad spoločné obstarávanie pre školy, nemocnice, môže do toho zasiahnuť štát alebo by musel vzniknúť nejaký špeciálny „orgán“?
Odpovedal som v predošlej odpovedi: samosprávam ani dnes nič nebráni, aby si obstarávali energie pre svoje organizácie centrálne a profesionálne aj v spolupráci s konzultačnými energetickými firmami a odborníkmi. Na to nepotrebujú štát a vládu ani zásadné zmeny zákonov.
Ako jedno z riešení pre pomoc s vysokými cenami energií pre vyššie spomínané miesta sa predstavil nápad vytvorenia fondu, kam by prispievali všetky subjekty, ktoré sa podieľajú na výrobe a distribúcii energie, a ďalej by sa to potom z „fondu“ distribuovalo podľa jasných férových pravidiel ako kompenzácia vysokých účtov. Čo si myslíte o takomto návrhu? Funguje to niekde v zahraničí?
Keďže nepoznám detaily, neviem sa k tomu presne vyjadriť. Ale nie som zástancom takýchto fondov, lebo v praxi sa ťažko dosiahne úplná férovosť a často sa to končí veľkým konfliktom, pretože vo finále budú tí zodpovednejší a profesionálnejší doplácať na nezodpovedných lajdákov. Opakujem: ak samosprávy si úzkostlivo strážia svoje rozpočty a právomoci voči vláde v iných oblastiach, prečo by teraz mala vláda brať na seba zodpovednosť za plnenie úloh samospráv – navyše ak vieme, že ceny energií raz stúpajú a raz klesajú.
Je dobrým nápadom presunúť niektorých neregulovaných odberateľov (napr. bytovky) pod regulovaných?
Problém s bytovkami (zvlášť tie, čo sa odpojili od CZT) som už opísal v odpovedi č.2. Len zdôrazním ešte raz, že takýto postup považujem za diskriminačný a nespravodlivý voči bytovkám na CZT, ktorých je na Slovensku drvivá väčšina.
Ako hodnotíte návrh využiť systém všeobecného hospodárskeho záujmu, kde by štát využil štátne energopodniky ako napríklad Gabčíkovo? V minulosti s tým bol pri uhlí problém, veľa kritiky. Využíva sa tento nástroj v súčasnosti aj na iné zdroje?
Všeobecný hospodársky záujem sa má uplatňovať v kritických situáciách spôsobených haváriami, prírodnými katastrofami a pod. Výkyvy cien energií na trhu za takúto situáciu nepovažujem. Čo si však myslím je to, že všeobecne dividendy zo štátnych podnikov by mali primárne slúžiť na sociálne programy zamerané na pomoc obyvateľstvu. Lebo my, občania, sme akcionármi týchto podnikov, a nie ministri a štátni úradníci. Preto výnos z dividend týchto podnikov by sa mal vracať do eura občanom a my, občania, by sme mali tlačiť vládu a manažment týchto podnikov do čo najlepších hospodárskych výsledkov.
Hovorí sa aj o prerozdelení peňazí z envirofondu. Je to dobrý nápad, je to reálne?
Envirofond sa plní z poplatkov firiem za emisie. Zmyslom jeho vytvorenia a fungovania nie je zakrývať diery v štátnom rozpočte, ale práve napomáhať naspäť biznisu ale aj občanom sa vysporiadať s energetickou a ekologickou záťažou podporením zmysluplných projektov zameraných na zníženie energetickej náročnosti (energet.efektívnosť a úspory), použitia lokálnych OZE a tým aj zníženie emisií. Som presvedčený, že práve v tejto dobe majú byť zdroje Envirofondu využité o to viac na takýto účel, pričom vzhľadom na extrémnu situáciu na trhu -a hlavne vzhľadom aj na extrémne vysoké ceny emisií a teda aj neočakávane oveľa vyšší príjem Envirofondu – je nutné, aby sa tieto zdroje použili na pomoc biznisu aj občanom dočasne aj s cenami energií, avšak v súlade s pravidlami EÚ a platnými zákonmi.
Sú podľa vás riešením finančné kompenzácie vo forme energošekov pre rizikové skupiny ako dôchodcovia či poberatelia sociálnych dávok, ktorých vyššie účty môžu zasiahnuť?
Cielená pomoc naozaj sociálne ohrozeným domácnostiam a občanom je najlepšia a najspravodlivejšia. Aké formy sa zvolia, to už závisí od toho, aké mechanizmy náš sociálny systém vie rýchlo a efektívne využiť. Energošeky určite môžu byť jedným z veľmi účinných nástrojov a oveľa spravodlivejším ako zníženie DPH, lebo zo zníženia DPH profitujú aj bohatšie domácnosti.
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ