Slovenská vláda zaspala. Ako pomáhajú s enormným rastom cien energií v Česku, Maďarsku a Poľsku?

Tomáš Bakoš, Pravda | 23.01.2022 18:55

Foto: Robert Hüttner, Pravda

Zatiaľ čo bankári z Európskej centrálnej banky upokojujú verejnosť, že rekordný nárast cien je len dočasný, tak európski politici už začali pociťovať hnev svojich voličov.

V Belgicku má takmer milión ľudí problémy s platením účtov za energiu, ceny cestovín v Taliansku vzrástli o desiatky percent a závratný nárast nákladov na energiu ohrozuje celé spektrum firiem od výrobcov hliníka po cukrovinky.

„Inflácia, prudký nárast cien energií a životné náklady sú pre európskych lídrov prvoradé – majú totiž priamy vplyv na vrecká voličov. V dôsledku toho ide o veľmi závažný politický problém, ktorý lídri musia vyriešiť, alebo sa len musia tváriť, že ho riešia,“ povedal pre spravodajský portál Politico analytik Mujtaba Rahman zo spoločnosti Eurasia Group.

Na Slovensku si minister financií Igor Matovič (OĽaNO) so šéfom rezortu hospodárstva Richardom Sulíkom (SaS) kompenzácie pre firmy či ľudí za drahé energie prehadzujú ako horúci zemiak a tvária sa, akoby sa ich to ani len netýkalo. Na druhej strane množstvo členských krajín už začalo znižovať DPH z energií, rozdávať peňažné šeky či inak kompenzovať enormné ceny za energie či potraviny.

Cenové stropy skôr uškodia

Okolité krajiny už stihli na rastúce ceny zareagovať. Maďarsko bude napríklad už od februára regulovať ceny vybraných šiestich potravín. Ceny cukru, múky, oleja, bravčového stehna, kuracích pŕs a mlieka budú nastavené na úroveň, na ktorej boli v polovici októbra. Náš južný sused tiež stanovil cenový strop pre pohonné hmoty. Horná hranica ceny benzínu a nafty bude 480 forintov (1,33 eura) za liter.

Cenové stropy sú podľa analytika Mateja Horňaka zo Slovenskej sporiteľne problematické. „Sme toho názoru, že liberalizácia cien vydobytá v 90. rokoch má svoje opodstatnenie, a preto by sme k plošným zásahom do cenotvorby nepristupovali,“ tvrdí pre denník Pravda. Podľa neho má vláda v súčasnosti také nástroje, ktorými môže podať pomocnú ruku tým, ktorí sú dosahom tohto vývoja najviac vystavení – napríklad prostredníctvom dávky v hmotnej núdzi či iných sociálnych dávok.

Proti tvrdým cenovým reguláciám štátu je aj analytička 365.bank Jana Glasová. Podľa nej tak stanovovanie cenových stropov pre niektoré výrobky či potraviny nie je správnym riešením súčasnej situácie. „Ceny potravín v našich obchodoch totiž rastú v dôsledku rastúcich cien agrokomodít, ropy a energií vo svete,“ vysvetľuje pre denník Pravda.

Dodáva, že sa to nezastaví tým, že vláda stanoví nejaké cenové stropy pre potraviny. Glasová by sa vybrala cestou znižovania DPH zo základných potravín, z energií či benzínu. „Zníženie DPH by mohlo byť len dočasného charakteru, ako to zavádzajú napríklad v Poľsku, a po zmiernení inflácie by sa DPH mohla opäť zvýšiť na pôvodnú úroveň,“ dodáva.

Poľsko sa snaží zmierniť dosahy na spotrebiteľov znížením daní alebo finančnými príspevkami. Od februára tam bude pre základné potraviny platiť nulová DPH, hoci len dočasne. Okrem toho poľská vláda počíta aj so znížením sadzieb daní z pohonných hmôt z 23 na 8 percent, čo by malo zlacniť ceny motorových palív v prepočte o 15 centov na liter. Pre rastúce ceny energií skresali DPH z plynu z 23 na 8 percent a z elektriny z 23 na 5 percent. Domácnosti dostanú tiež finančnú podporu vo forme platieb, ktoré budú závisieť od príjmu.

Vyšší príspevok na bývanie a peňažné šeky

Drahé energie sa do rodinných rozpočtov zahrýzajú čoraz silnejšie aj v Česku. Zatiaľ čo minulá Babišova vláda reagovala odpustením DPH, tak nový vládny kabinet sa vybral inou cestou. Zvýšiť chce príspevok na bývanie, ktorý by tiež mohlo získať viac ľudí. Podľa českého ministerstva práce to bude stáť až tri miliardy českých korún ročne, čo je zhruba 123 miliónov eur.

„Rozhodli sme o tom, že sa adekvátne navýši príspevok na bývanie a rozšíri sa tak, aby naň dosiahlo viac ľudí. V prípade dramatických výkyvov na trhu s energiami bude môcť vláda zvýšiť normatívy,“ uviedol český premiér Petr Fiala. Nárok na príspevok na bývanie majú vlastníci bytov či trvalo hlásení nájomníci, ktorým na úhradu priemerného bývania nestačí v Prahe 35 percent z príjmu a inde 30 percent.

V Belgicku má takmer milión ľudí problém s platením účtov za energie. Požiadali o to, aby si mohli svoje účty za elektrinu a plyn rozložiť na dlhšie časové obdobie. Tamojšia vláda preto prišla so sociálnou tarifou pre ľudí, ktorí sú najviac ohrození energetickou chudobou. Tá by mala platiť v dôsledku stále pokračujúcej energetickej krízy až do marca 2022.

Francúzsky rezident Emanuel Macron zažil počas svojho funkčného obdobia protesty „žltých viest“ proti zvyšovaniu daní z pohonných hmôt. Aj z toho dôvodu je obzvlášť citlivý na potenciálny dosah na jeho popularitu spôsobený prudko rastúcimi nákladmi na energie. Agentúra Bloomberg pripomína, že Francúzsko zmrazilo tarify za plyn do konca roka2022 a okrem toho rozdelila vláda 4,4 miliardy eur, aby pomohla občanom s vyššími cenami za energie a pohonné hmoty. Stoeurové poukážky vo Francúzsku rozdáva vláda každému, kto zarába menej ako 2 000 eur mesačne.