Viceguvernér NBS Ódor: Dôchodkový systém? Ide o miliardy eur, pre mňa je to katastrofa

Slovensko má vytvorený svoj plán obnovy, ktorý nám môže otvoriť dvere k európskym peniazom na modernizáciu krajiny. Teraz príde tá dôležitejšia časť, a to implementácia plánu do reality. Ak nebudú reformy, nebudú ani peniaze z plánu obnovy. Viceguvernér Národnej banky Slovenska Ľudovít Ódor tvrdí, že Slovensku chýba ťah na bránu pri implementácii. Treba menej rozprávať o tom, ako sa to nedá, tvrdí v rozhovore pre denník Pravda.

19.12.2021 19:35 , aktualizované: 20.12.2021 16:54
debata (46)
Video

Premiér Heger ohlásil na začiatku októbra reformnú jeseň. Ako ju hodnotíte?

Zatiaľ nie je veľmi čo hodnotiť. To znamená, že veľa sa diskutovalo o rôznych reformách, ale zatiaľ nejaký veľký progres tam nevidím. Dúfam, že po jeseni tak nepríde dlhý zimný spánok. Pre nás ako krajinu je dôležité, že tie reformy, ktoré sú sľúbené v pláne obnovy, aby sa aj uskutočnili. Sú na ne viazané aj prostriedky, ktoré by mohli modernizovať našu ekonomiku.

Generálna riaditeľka Pracovnej skupiny Európskej komisie na podporu obnovy a odolnosti Céline Gauerová Čítajte viac Šéfka všetkých plánov obnovy Slovensku: Nemôžete si povedať, že niečo je ťažké, tak to nejdeme robiť. Peniaze vám potom prepadnú

Otvorene tvrdíte, že Slovensko len prežíva. Chýba nám spoločná vízia, určenie priorít a stanovenie realistickej cesty k zlepšeniu. Platí to stále aj keď tu máme plán obnovy, ktorý si takéto priority určil a dokonca aj míľniky ako sa k nim dostať?

Určite je pravda, že plán obnovy je významný dokument, ktorý celkom pekne zosumarizuje výzvy, ktoré máme. Nepokrýva však všetky oblasti a nie je tam možné riešiť všetky problémy, ktoré na Slovensku máme. Niektoré oblasti sú tam riešené len okrajovo. To, čo tam chýba, je prepojenie plánu obnovy na širšiu víziu, kde budú zastúpené aj iné oblasti. V pláne obnovy sa kladie dôtaz hlavne na environmentálnu oblasť a digitalizáciu. Popri tom sú však aj ďalšie oblasti, ktoré by sme si mali všímať. Je to napríklad podnikateľské prostredie alebo kultúra, ktoré nie sú v pláne obnovy prioritou.

Ktoré reformy sa zatiaľ podarili a kde najviac zaostávame?

Treba teraz posunúť plán obnovy do implementačnej fázy. Zatiaľ sa to z rôznych dôvodov darí menej. Na druhej strane je ešte čas a míľniky sú rozpracované na dlhšie obdobie. Z tohto pohľadu si myslím, že ešte nie je všetko stratené. Slovensko potrebuje jednotnejšiu víziu a ťah na bránu pri implementácii a menej sa rozprávať o tom, prečo sa to nedá. Treba hľadať cesty, ako veci zlepšiť.

Igor Matovič, dane, revolúcia Čítajte viac Ekonómovia rozobrali Matovičovu revolúciu na drobné. Pozrite si 5 kľúčových vecí, na ktoré prišli

Ostaňme ešte pri pláne obnovy. Z neho pôjde pol miliardy na obnovu rodinných domov, milióny na budovanie cyklistických či železničných úsekov. Nebudú to podľa vás len prejedené miliardy na fyzickú infraštruktúru? Neostali teda inovácie, veda a vzdelávania len niekde na periférii?

Keď sa ma pýtali, čo by som dal ako priority do plánu obnovy, tak by to bolo práve vzdelávanie a inovačný potenciál Slovenska. Treba si uvedomiť, že čo sa týka našich predpokladov (Slovenska) pri vede a inováciách, len ťažko by sme tam vedeli efektívne minúť miliardy. Cyklochodníky alebo obnova domov dobre korešponduje so zámerom Európskej komisie podporovať zelenú ekonomiku. Popri tom je dôležitá aj digitalizácia a verejné služby, napríklad ako štát v telefóne, kde máme rezervy a v minulosti sa na to podarilo minúť množstvo peňazí bez výsledku. Dôležitá je aj projektová príprava, ktorá trvá roky až desaťročie, takže by sme tie peniaze nedokázali minúť. Peniaze z plánu obnovy sú teda kompromis možného a želaného.

Slovensko musí splniť 14 míľnikov, aby mohlo požiadať o prvú platbu z EÚ v objeme skoro 458 miliónov eur. 11 sme splnili a pri troch svieti červená kontrolka. Konkrétne ide o reformu vysokých škôl, reformu súdnej mapy či výdavkové limity. Hrozí podľa vás Slovensku blamáž, keď sa to nepodarí splniť a prídeme tak o možnosť čerpať zdroje?

Implementačná fáza je úplne kľúčová. Nemôžeme si dovoliť veci robiť tak, ako pri čerpaní eurofondov doteraz. To znamená, že sme dlho čerpali málo finančných zdrojov a v poslednom roku sme nezmyselne minuli veľa aj na také projekty, ktoré nepotrebujeme, len aby peniaze neprepadli. Snaha čerpať za každú cenu je nepochopiteľná. Cieľom nie je, aby sme niečo minuli, ale dôležité je to, že sú tu peniaze na modernizáciu a je potrebné urobiť maximum pre to, aby sa tak stalo.

Aj preto je rizikový manažment, ktorý je nastavený na úrade vlády, dobrým krokom. Vďaka tomu vidíme, v akých fázach míľniky sú. Dôležitý je ťah na bránu a snaha niečo zmeniť. Nepozerať sa na to tak, že treba len niečo zmeniť v zákone, len aby sme dostali peniaze. Toto je zlá filozofia. Mali by sme chcieť niečo spraviť s krajinou aj bez eurofondov. Toto mi tu chýba.

Ľudovít Ódor študoval na MFF na UK v Bratislave. Na prelome milénia pracoval ako analytik v súkromnej sfére. Od roku 2006 do roku 2012 bol členom bankovej rady NBS a bol výkonným riaditeľom pre výskum. V rokoch 2012 až 2018 bol členom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Od roku 2018 pôsobí na pozícii viceguvernéra Národnej banky Slovenska.

© Autorské práva vyhradené

46 debata chyba
Viac na túto tému: #reformy #NBS #Ľudovít Ódor #plán obnovy