Mínus 20-stupňové mrazy a plynová kríza. Ako je Slovensko po 13 rokoch pripravené?

V pondelok navyše vyšla informácia, že ruská plynárenská spoločnosť Gazprom si nezarezervovala žiadnu kapacitu na prepravu plynu do Európy cez plynovod Jamal na budúci mesiac. To podľa agentúry Reuters prudký pokles ruského exportu do regiónu v tomto roku ešte viac zvýrazní.

„Na trhu je stále dosť problémov. Gazprom si plní záväzky, nad ich rámec však na trh prichádza len minimum plynu," komentuje Richard Kvasňovský, výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu.

Ministerstvo hospodárstva aj plynári však ubezpečujú, že situáciu majú pod kontrolou a súčasnú situáciu s dodávkami plynu nevnímajú ako kritickú. „Vychádzame aj z očakávanej predikcie počasia. Február a marec by mali byť výrazne teplejšie ako dlhodobý normál. To by mohlo stačiť pre zásobovanie všetkých odberateľov počas zimnej sezóny," hovorí Kvasňovský.

Rozdielne okolnosti, jeden spoločný menovateľ

Čo sa presne v roku 2009 stalo? Začiatkom roka k nám zo severu zavial studený front s prílivom chladného vzduchu a teploty na Slovensku klesli na –10 až – 20 stupňov Celzia. Bolo to práve v čase, keď konflikt Ruska a Ukrajiny vrcholil tým, že Gazprom prerušil dodávky zemného plynu cez Ukrajinu do Európy a na starom kontinente vypukla plynová kríza. V Českej republike, Rakúsku a ďalších európskych krajinách, ako aj na Slovensku, bol vyhlásený núdzový stav. Automobilky odstavovali výrobu a štátny Slovenský plynárenský priemysel (SPP) pohotovostne vyjednával mimoriadne dodávky zo Západu, aby domácnosti neprišli o kúrenie.

Napokon však prišli dobré správy. Tranzit ruského plynu európskym spotrebiteľom cez ukrajinské územie sa totiž 20. januára po vyše dvojtýždňovej odstávke obnovil. Vo večerných hodinách sa tak obnovili dodávky pre spotrebiteľov a zásobovanie zemným plynom sa normalizovalo.

Čítajte viac Expert na energetiku Hirman: Gazprom neplní zásobníky plynu, pokles dodávok je bezprecedentný

Dnešná situácia na trhu s plynom sa od krízy z roku 2009 líši najmä príčinami. Vtedy kvôli náhlemu zastaveniu dodávok z Ruska cez Ukrajinu ďalej do Európy malo veľké problémy prevažne Slovensko a Balkán. „Dnes máme nestabilnú situáciu s plynom v celej Európe a aj zásobníky máme veľmi málo naplnené. Podobné je len to, že vtedy aj dnes čelíme redukcii dodávok plynu z Ruska,” vysvetľuje expert na energetiku, analytik Karel Hirman.

Zásoby len na teplú zimu

„Slovensko po plynovej kríze v roku 2009 prijalo množstvo opatrení, aby sa situácia neopakovala. Prepravné trasy plynu sú diverzifikované, naša prepravná sieť je prepojená s prepravnými sieťami susedných štátov tak, že je možné dovážať zemný plyn na Slovensko aj z iných smerov,” dopĺňa pre Pravdu Katarína Matejková, hovorkyňa rezortu hospodárstva.

Sulíkovo ministerstvo začiatkom tohto roka takisto informovalo, že Slovensko má zemného plynu v zásobníkoch dostatok. Rezort však zároveň pripustil, že druhý decembrový stress test, ktorý mal ukázať, aké rezervy plynu máme, nedopadol tak dobre, ako prvý stress test zo začiatku jesene minulého roka.

„Parametre testov závisia od dodávok plynu zo zásobníkov a menia sa v závislosti od vonkajšej teploty, výšky dodávok a celkovej spotreby plynu v krajine. Ministerstvo hospodárstva monitoruje situáciu týkajúcu sa zemného plynu na Slovensku, ale aj v rámci Európy, aby sme sa vždy vedeli rozhodovať na základe aktuálnych informácií," povedala Matejková.

Čítajte viac Sulík: Povinné očkovanie odmietame. Ľudia pre nás nie sú dezoláti a opice

SPP ako najväčší dodávateľ zemného plynu na Slovensku, informoval, že aktuálne sú podzemné zásobníky na Slovensku plné na 43 percent. „Kapacita, ktorú máme pre potreby dodávok plynu našim koncovým zákazníkom, je na porovnateľnej úrovni. Tento objem uskladneného plynu je vzhľadom na aktuálne obdobie, teda polovicu januára, adekvátny a SPP plní všetky zmluvné dodávky,“ vyhlásil riaditeľ divízie obchodu plynárov Miroslav Mital v rozhovore pre portál vEnergetike.sk.

Mital však pripustil, že evidujú menšie množstvo plynu v európskych zásobníkoch ako po minulé roky. Môže za to podľa neho minuloročná zima, ktorá bola neštandardne dlhá a chladná. „V apríli a máji plyn, ktorý sa už spravidla v tomto období do zásobníkov vtláča, putoval priamo do zvýšenej spotreby koncových zákazníkov. Vtláčanie do zásobníkov sa tak prakticky začalo o dva mesiace neskôr,“ dodal.

Druhá polovica zimy môže byť preto podľa Hirmana na plynárenskom trhu veľmi zložitá. „Ak by sa v nasledujúcich týždňoch výraznejšie a dlhodobejšie ochladilo na väčšine územia únie, tak by nám vzhľadom na malé zásoby a stále kriticky nízke dodávky potrubného plynu z Ruska hrozilo, že plynárenské sústavy nebudú schopné pokryť prudko zvýšený denný dopyt počas mrazivejších dní a bola by nutná regulácia dodávok pre priemysel a podnikateľský sektor," povedal analytik.

Tlak na dlhodobé zmluvy

Ďalším faktorom, ktorý je iný ako v roku 2009, je, že na rozdiel od vtedajšej krízy, keď Rusko dodávky náhle odstrihlo, sú dnes „kohútiky“ na potrubiach otvorené a prepravné kapacity rezervované. Napriek tomu plynu prúdi podľa prepravcu eustream trikrát menej, na úrovni dvojročného minima.

„Skutočne evidujeme výrazný pokles prepravy na bode Veľké Kapušany. Ten však nie je spôsobený technickými ťažkosťami na slovensko-ukrajinskej hranici, ale zníženými požiadavkami našich klientov na prepravu,” potvrdzuje hovorca eustreamu Pavol Kubík.

Ruský Gazprom tvrdí, že dodáva toľko plynu, koľko si zákazníci uňho objednali. „Plyn dodáva cez rámcové zmluvy a štandardné produkty, ktoré predával cez svoju elektronickú platformu ESP. Od októbra však cez ňu nepredal nič. Všetky tieto dlhodobé záväzky plní, do nových však nevstupuje, nedodáva nič ani cez spotový trh. Obchodníci s plynom sú zvyknutí klikať na anonymné ponuky zverejnené na burzách alebo broker screenoch. Tam však podľa všetkého Gazprom nič neponúka. Keďže teda nepredáva nič navyše, nemusí to ani fyzicky prepraviť," vysvetľuje analytik Ján Pišta z poradenskej spoločnosti v energetike JPX.

Podľa Pištu tak Gazprom sleduje cieľ, aby sa veľkí európski dodávatelia vrátili k dlhodobým rámcovým zmluvám, čo je však v rozpore s fungovaním liberalizovaného európskeho trhu s plynom. To sa napokon podľa analytikov odráža aj na cenách. Tie sa na trhu aktuálne hýbu prevažne v koridore medzi 70 a 90 eurami za megawatthodinu, pričom v minulých rokoch v tomto období sa cena nad 20 eur už považovala za vysokú.

Obavy však spôsobuje najmä fakt, že vysoko sa držia aj ceny pre dodávky v lete, ktoré sa obchodujú zhruba medzi 60 až 70 eurami za megawatthodinu, čo je zhruba šesťnásobok bežných cien v minulosti. „To ale znamená, že sa nám budú naďalej zvyšovať ceny plynu po celý tento rok nielen pre priemysel, ale aj obyvateľstvo," uzavrel Hirman.