Aká je aktuálna situácia na trhu so zemným plynom?
Ceny energetických komodít neustále kolíšu a nervózne reagujú na každú informáciu. Veľmi dobre sme to videli práve na spotových cenách plynu v Európe. Tie nám pár dní pred Vianocami prudko stúpli na rekordné úrovne 200 eur/MWh v dôsledku správ, že ruský Gazprom úplne zastavil dodávky cez tradičný a doteraz dlhodobo spoľahlivý tranzitný plynovod Jamal-Európa, ktorý vedie z Ruska do Nemecka cez Bielorusko a Poľsko. O pár dní v závere roka už sa ceny prepadli prakticky o polovicu, zhruba na úroveň 90 eur/MWh po informácii, že k Európe smeruje 20 tankerov s americkým skvapalneným plynom (LNG) plus, že minimálne ďalších 14 je pripravených a čaká len na potvrdenie objednávok.
Ceny koncom roka výrazne kolísali. Sú už stabilizované?
V prvých dňoch nového roka sme sa dozvedeli, že Gazprom nielenže neobnovuje prepravu cez Jamal-Európa, ale že dokonca prudko znížil aj dodávky cez Ukrajinu a Slovensko, čo zase vytlačilo ceny plynu vysoko nad 100 eur. Súbežne s tým sme mohli sledovať nárast cien ropy nad hranicu 80 dolárov za barel. To všetko v dôsledku pretrvávajúcej nestabilnej situácie, keď akákoľvek malá zmena, či už v počasí, alebo plynulosti dodávok, či vo vývoji pandémie COVID-19, alebo v podobe neočakávanej politickej krízy, akú môžeme teraz sledovať v Kazachstane, ktorý patrí k veľkým producentom energetických surovín, môže spôsobiť veľmi rýchlu zmenu ceny, či už nahor, alebo nadol.
Čítajte viac Rast cien plynu prinútil regulátora zatiahnuť záchrannú brzdu. Ohlásil, koľko vo finále zaplatíme
Naposledy situáciu stabilizovali aj dodatočné tankery LNG zo Spojených štátov. Ide o dlhodobé riešenie?
Dodávky LNG, a to nielen z USA, už niekoľko rokov zohrávajú na európskom trhu čoraz dôležitejšiu úlohu a konkurujú potrubnému plynu. Ich objem pomerne značne rástol s tým, ako sa pôvodne malé národné monopolizované trhy vnútri EÚ uvoľnili a prepojili. Videli sme aj v našom regióne, v Poľsku či Litve, že po spustení nových terminálov na príjem tankerov s LNG pôvodne vysoké ceny potrubného plynu z Ruska výrazne klesli. Aj posledný spomínaný príklad z nedávnych Vianoc o flotile tankerov smerujúcich do Európy to potvrdzuje. Sme v situácii, že okrem tradičných dodávok plynu tranzitnými potrubiami z Ruska, Nórska, Alžírska či najnovšie aj Azerbajdžanu nám spotrebu pokrýva aj LNG.
Môže Európa nahradiť ruské dodávky americkým plynom?
Naším európskym problémom je prudko a nezvratne klesajúca ťažba na území EÚ, hlavne v Holandsku a severnom Nemecku, ktorú by mali nahradiť práve dodávky LNG alebo zvýšené dodávky potrubného plynu. A z toho pramení narastajúci konkurenčný boj. Vieme, že v nasledujúcich rokoch produkcia LNG nielen v USA, ale aj inde vo svete bude naďalej dosť rásť a tento plyn si bude hľadať zákazníka. Veď len Spojené štáty, ktoré sa za posledné roky stali vôbec najväčšími producentmi plynu na svete, a predbehli aj Rusko, sa budú musieť vyrovnať so svojou nadprodukciou, ktorú musia nutne exportovať buď do Európy, alebo do Ázie.
Ako je na tom Rusko?
Rusko potrebuje získať veľké finančné zdroje na sprevádzkovanie nových ložísk. Nie je to len polostrov Jamal, ale aj nové ťažobné horizonty na pôvodných gigantických ložiskách na západnej Sibíri, ako je Urengoj. Tie sú však oveľa hlbšie a ich geologická štruktúra je zložitejšia, než majú tie terajšie, čo si vyžaduje na ich otvárku a ťažbu vynaložiť obrovské finančné zdroje. To je dôvod, prečo počujeme v Európe z Moskvy také naliehavé ponuky na podpísanie nových dlhodobých kontraktov na nákup ruského plynu. Pretože tie by mohol Gazprom a ďalší ruskí ťažiari okamžite založiť za nové výhodné úvery od európskych bánk. To by ešte malo svoju vzájomnú výhodu.
Má to aj háčik? Čo je druhá strana mince?
Pre nás európskych zákazníkov je problém, že Rusi za naše peniaze chcú stavať aj nové potrubia do Číny, čo by znamenalo, že o tento plyn nakoniec budeme musieť aj tak súperiť s Číňanmi. Práve skončený rok a aj prvé dni tohto nového nám tak názorne ukazujú, že sa nám v dôsledku spomínanej prudko klesajúcej domácej ťažby vnútri EÚ vytvorila ešte väčšia závislosť od importu, čo nám vytvorilo na plynovom trhu veľkú nestabilitu a neistotu.
Aké sú očakávania, pokiaľ ide o vývoj cien do ďalších mesiacov?
Úprimne poviem, že ktokoľvek, kto hovorí o presných cenových predpovediach do budúcnosti, tak si buď vymýšľa, alebo jednoducho tipuje. Veď sa pozrime na posledné dva roky. Zažili sme ceny plynu na úrovni 5 eur/MWh, ale aj 200 eur. Podobne je to pri rope alebo cenách elektrickej energie. Poznáme len niekoľko zásadných faktorov, ktoré vplývajú na ceny energií všeobecne: počasie, vývoj ekonomiky, medzinárodná politická situácia či aktuálne ešte stále aj pandémia COVID-19. Lenže tie sú v poslednom čase veľmi premenlivé a menia sa veľmi rýchlo. Navyše sa už nemôžeme spoliehať ani na historické dáta, ako napríklad pri počasí, kde zažívame za posledné roky nevídané výkyvy.
Aký to má alebo bude mať vplyv na firmy a regulované subjekty v ďalšom období?
Aj keď nepoznáme presný budúci vývoj, niečo predsa vieme predpovedať. Keďže cenové dosahy zo spotových trhov majú na ceny plynu či elektriny isté oneskorenie pre kontrakty, kde sa vďaka cenovým vzorcom skoky cien na trhu do istej miery oneskorujú a splošťujú, tak dnes už vieme, že celý tento rok budú ceny energií oproti „predcovidovým“ rokom veľmi vysoké a minimálne prvý polrok ešte porastú. Ak nenastane v základných faktoroch nejaké obrovské prekvapenie a zlom v ich doterajšom vývoji, vysoké ceny na trhoch pretrvajú asi až do konca roka s tým, že hlavne pre domácnosti to bude mať za následok aj zvýšenie ceny v roku 2023. Tomu nevie zabrániť žiadna vláda ani politik či Európska komisia.