Slovensko do konca dekády stratí 200-tisíc pracovných miest. Najviac to pocítia muži

Slovensko ako priemyselná krajina pritom patrí k najohrozenejším krajinám OECD – už čoskoro tu budú v dôsledku priemyselnej revolúcie ohrozené až dve z troch pracovných miest.

„Zmeny, ktoré nastanú v najbližších rokoch, budú mať radikálny dopad na pracovný trh. Slovensko musí byť na tieto zmeny pripravené, inak nám ujde aj posledný vlak a ostatné krajiny sa nám budú životnou úrovňou rýchlo vzďaľovať. Už dnes potrebujeme poznať konkrétny plán a kroky, ktoré zamedzia rastu nezamestnanosti a poklesu ekonomiky,“ upozornil 1. viceprezident RÚZ, Mário Lelovský.

RÚZ preto vypracovala 120-stranový dokument, ktorý podľa Lelovského slov predložila aj ministrovi práce Milanovi Krajniakovi (Sme rodina) a ďalším zástupcom vládnej koalície.

Problematiku ilustruje RÚZ aj nasledujúcimi grafmi:

Trendy vývoja pracovného trhu a demografie

Fotogaléria 6 fotiek

+3

Zamestnávatelia preto upozorňujú, že Slovensko si bude musieť vybrať – buď svoju prevažne priemyselnú ekonomiku výrazne modifikuje a prispôsobí moderným trendom, alebo stratí schopnosť konkurovať zahraničným krajinám a výkonnosť ekonomiky začne klesať.

Ak nedôjde k transformácii pracovných miest, čaká ich masívny zánik. A ak na Priemysel 4.0 a nové požiadavky na trhu práce štát, či firmy nezačnú čo najskôr prispôsobovať svojich súčasných a budúcich zamestnancov intenzívnou rekvalifikáciou, o pár rokov jednoducho zamestnávatelia nebudú mať koho zamestnať.

Čítajte viac Väčšina zamestnancov nevie, koľko skutočne stojí ich práca. Rozdiely sú v stovkách eur

„Automatizácia a robotizácia ohrozuje pracovné miesta už dnes, a spôsob, ako tento problém vyriešiť sa musí bezodkladne stať prioritou vlády," pokračoval Lelovský.

Tá totiž síce na štvrtú priemyselnú revolúciu reagovala Stratégiou a Akčným plánom digitálnej transformácie, avšak doposiaľ stále nepredstavila dokument, ktorý by identifikoval konkrétne výzvy, ktoré táto revolúcia pre slovenský pracovný trh a aj drvivú väčšinu zamestnaných prináša.

Vyspelé krajiny v súvislosti so štvrtou priemyselnou revolúciou spracovávajú obdobné materiály a analytické štúdie. Alokujú tiež štatistické a prognostické kapacity nutné na predvídanie inovačných vplyvov na trh práce, plánovanie a implementáciu účinných politík, ktoré vedú k efektívnemu rozvoju trhu práce v zmenených podmienkach.

Na Slovensku takýto dokument vypra&covala RÚZ spolu s tímom ekonomických expertov. Nazvali ho “Analytické a prognostické podklady k očakávanému vývoju zamestnanosti do roku 2030+” (Práca 4.0).

„Štúdia poskytuje ucelené analytické a prognostické podklady pre víziu formovania trhu práce ako aj kvalitatívnu a kvantitatívnu štruktúru ľudských zdrojov počas najbližších deviatich rokov. RÚZ tento strategický dokument predkladá politikom, ekonómom, podnikateľskej sfére, občianskej spoločnosti na celospoločenskú diskusiu a ako podklad pre strategické rozhodnutia, ktoré je nevyhnutné v blízkej dobe urobiť,“ tvrdí Mário Lelovský.

Čítajte viac Platy šli opäť výrazne nahor. Napriek tomu ľudia ponuky neberú

Štúdia dokazuje, že doterajšie zvyklosti, metódy a techniky riadenia ľudských zdrojov sa musia nutne komplexne zmeniť a reagovať na viaceré zmeny, ktoré čoskoro prídu.

„Aj pri optimistických prognózach demografického vývoja nám klesne v roku 2030 počet obyvateľov vo veku 20–64 rokov o 199 tisíc oproti roku 2020. Problémom je, že v dôsledku emigrácie strácame mladých a talentovaných ľudí. Len v rámci Európy žije 330 tisíc Slovákov. Na zahraničných univerzitách študuje 28 tisíc slovenských študentov. Väčšina z nich sa domov už nevráti. Aby sme aspoň sčasti vyrovnali úbytok pracovnej sily, musíme podporiť imigráciu pracovnej sily, zvýšiť počty zahraničných študentov na slovenských vysokých školách a zvýšiť mieru zamestnanosti pracovníkov vo veku 65+. Tých musíme zároveň vybaviť zručnosťami potrebnými pre Priemysel 4.0,“ vysvetľuje docent SAV Vladimír Baláž, jeden z expertov, ktorí dokument pripravovali.

Štúdia ďalej uvádza, že najviac pracovných miest pribudne v odvetviach, v ktorých nové technológie Priemyslu 4.0 priamo či nepriamo zvyšujú dopyt prostredníctvom zvyšovania príjmu a bohatstva, napríklad umelá inteligencia, špecializované poradenstvo pre osobnostný rozvoj, ale aj profesionálne opatrovníctvo či telemedicína.

Oblasť IT zase čaká najrýchlejší rast spomedzi všetkých odvetví – už v roku 2030 by mohlo zamestnávať v EÚ až 20 miliónov zamestnancov v porovnaní s 8 miliónmi v súčasnosti. Digitálne zručnosti budú povinnou výbavou pre viac ako 90% zamestnancov. Až 65% dnešných žiakov základných škôl pritom po získaní titulu nastúpi na také pracovné miesta, ktoré ešte dnes neexistujú.

Čítajte viac Dopyt po ITčkaroch sa zdvojnásobil. Ich platy sa šplhajú k najvyšším v krajine

„Aktuálna situácia núti spoločnosť, aby sústredila svoju pozornosť hlavne na aktuálne hrozby spojené s pandémiou. Je však nevyhnutné, aby sme sa pozerali aj do budúcnosti a pripravili sa na zmeny, ktoré nevyhnutne nastanú. Bez efektívneho nastavenia systému povinného, odborného, vysokoškolského a celoživotného vzdelávania v tejto výzve neuspejeme,“ dodáva Mário Lelovský.

Štúdia popisuje aj ďalšie kľúčové inovačné trendy, ktoré ovplyvňujú budúcu podobu trhu práce. Jej súčasťou sú sociálne dopady a očakávané kvalitatívne zmeny v oblasti trhu práce a ľudských zdrojov, ale aj demografický vývoj a prognózy vývoja na trhu práce. Zároveň obsahuje aj návrhy kľúčových opatrení na reštrukturalizáciu zamestnanosti a vzdelávacieho systému či rodinnej politiky, návrhy na zmeny v Zákonníku práce vyvolané vplyvom zmien foriem práce, posilnenie digitálnych zručností a zabezpečenie chýbajúcich špecialistov v horizonte 2030+.