Rokovanie parlamentu brzdia konflikty. Matovič odkráčal z rokovacej sály

„Nie je verejným tajomstvom, že hľadáme dohodu v koalícii. Bohužiaľ, zatiaľ jeden koaličný partner oponuje, ale ja pevne verím, že sa nakoniec dohodneme,“ zdôvodnil Matovič odchod z rokovacej sály.

Parlament návrh novely ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti presúva už od decembra minulého roka. „Nezachytil som iný zákon, za môjho pôsobenia v politike, ktorý by sa takto presúval z chôdze na schôdzu a niekto by tak dlho trucoval. Ale je to napísané v programovom vyhlásení vlády – máme byť zodpovední, sľúbili sme to ľuďom pred voľbami aj po voľbách, a preto si myslím, že na konci sa naozaj dohodneme,“ uzavrel Matovič.

Čítajte viac Šéf rozpočtovej rady Tóth: Politické rozhodnutia stáli budúcich dôchodcov miliardy eur

Problémom sú rozdielne názory rezortu financií a strany Sloboda a Solidarita, čo má zákon obsahovať. Strana SaS totiž už dlhšie hovorí, že novelu ústavného zákona podporí len vtedy, ak bude súčasťou dohody o dlhovej brzde aj dohoda o daňovej brzde. Docieliť chcú, aby sa nezvyšovali daňovo-odvodové príjmy štátu. Teda, aby ľudia nemuseli platiť čoraz vyššie dane a odvody.

Predseda parlamentného finančného výboru Marián Viskupič (SaS) potvrdil, že rokovania v tejto veci pokračujú a hľadá sa riešenie. Naznačil, že návrh zákona sa pravdepodobne presunie opäť na ďalšiu nadchádzajúcu schôdzu parlamentu.

„SaS je okamžite pripravená podporiť základnú časť, teda zavedenie výdavkových limitov," priblížil Viskupič s tým, že následne by mohli diskutovať o daňovej brzde, ktorú presadzuje SaS. Výdavkové limity sú totiž jedným z míľnikov plánu obnovy. Ak by sa však mala prijímať plná verzia novely zákona o rozpočtovej zodpovednosti vrátane úpravy dlhovej brzdy, SaS chce, aby v takom prípade bola do návrhu zapracovaná aj daňová brzda.

Schválili zaokrúhľovanie centov pri platbe v hotovosti

Parlament v rámci utorkového rokovania schválil napríklad novelu zákona o cenách. Podľa nej sa budú zaokrúhľovať len hotovostné platby. Cieľom je obmedzenie obehu mincí, ktoré súvisia s hotovosťou, a to matematickým spôsobom zaokrúhľovania, ktorý je neutrálny, spravodlivý pre obe strany, teda obchodníka aj kupujúceho.

Platby do 5 eurocentov sa zaokrúhlia na 5 eurocentov. Ak je však výsledná cena nákupu pred zaokrúhlením 3,66 eura, kupujúci zaplatí v hotovosti po zaokrúhlení 3,65 eura. Ide o zaokrúhľovanie len fyzicky platenej hotovosti. Alternatívnym posudzovaným riešením bolo zrušenie najmenších eurocentových min­cí.

Podľa Národnej banky Slovenska by táto zmena nemala mať výrazný vplyv na ceny tovarov a služieb. Porovnateľná situácia bola aj v roku 2003 pri rušení 10 a 20-halierových mincí, keď nárast cien tovarov a služieb nenastal. Aktuálnou úpravou sa podľa rezortu financií znížia náklady podnikateľov za poplatky bánk za vloženie, resp. spracovanie jednocentových a dvojcentových min­cí.

Zároveň sa zjednoduší vydávanie mincí pri hotovostnom platobnom styku. Tiež je to pozitívny efekt na životné prostredie, a to znižovaním použitia obalového materiálu a počtu prepráv týchto mincí. Najmenšie centové euromince v hotovostnom peňažnom obehu už nepoužíva päť krajín eurozóny, a to Fínsko, Holandsko, Belgicko, Írsko a Taliansko. Príjemcovia platieb budú aj naďalej povinní prijať hotovosť najmenších eurocentov, to znamená, že tieto mince zostanú na Slovensku všeobecne akceptovaným zákonným platidlom.

Podmienky na emisiu krytých dlhopisov sa zosúladia

Parlament následne počas rokovania schválil novelu zákona o bankách, ktorá by zároveň mala zabezpečiť rozvoj trhov s krytými dlhopismi. Taktiež by sa mali obmedziť potenciálne riziká a slabé miesta v oblasti finančnej stability. Kryté dlhopisy tak budú vyhovovať európskym štandardom a požiadavkám trhu.

Financovanie hypotekárneho bankovníctva prostredníctvom vydávania hypotekárnych záložných listov od začiatku roka 2018 totiž na Slovensku zaniklo a začal platiť nový rámec pre vydávanie dlhopisov. Vydávanie krytých dlhopisov nie je naviazané na hypotekárnu licenciu a banky sa môžu rozhodnúť, či takéto kryté dlhopisy budú emitovať a v akom objeme. Predošlá právna úprava vydávania hypotekárnych záložných listov ako zdroja financovania hypotekárnych úverov pochádzala ešte z roku 1996. Hoci v čase svojho vzniku bola pomerne progresívna a odôvodnená v kontexte vznikajúceho hypotekárneho trhu, neskôr už do veľkej miery nevyhovovala rozvoju trhu s úvermi na bývanie.

Čítajte viac Kúpiť si nový byt či dom? Dostupnosť bývania je najhoršia za posledné roky, platy nestíhajú. Využiť to môžu developeri

Hlavným cieľom právnej úpravy je harmonizovať právny rámec krytých dlhopisov, ktoré musia spĺňať určité štrukturálne požiadavky. Ide o mechanizmus dvojitej ochrany, zabránenie automatickej skoršej splatnosti v prípade úpadku, vysokú kvalitu aktív v krycom súbore, ich oddelenie a vyňatie z majetkovej podstaty v prípade úpadku, ako aj jednotné európske označovanie. Ide aj o zosúladenie informácií, ktoré má banka zverejňovať pre investorov a definovanie tých informácií, ktoré má predkladať Národnej banke Slovenska.

Účinnosť ustanovení týkajúcich sa krytých dlhopisov sa navrhuje na 8. júla 2022. Pri ustanoveniach vyplývajúcich z aplikačnej praxe sa navrhuje účinnosť od 10. decembra 2021, resp. 1. januára 2022.

Vyšetrovanie trestných činov príslušníkov finančnej správy sa presunie

Kompetencia v oblasti vyšetrovania a skráteného vyšetrovania trestných činov príslušníkov finančnej správy a zamestnancov finančného riaditeľstva sa presunie z Kriminálneho úradu finančnej správy na Finančné riaditeľstvo. Zmena je súčasťou novely zákona o finančnej správe, ktorú v utorok schválil parlament. Novelou zákona sa tiež posilňujú kompetencie a oprávnenia Kriminálneho úradu finančnej správy v boji proti nedovolenému obchodovaniu medzi členskými štátmi Európskej únie s omamnými a psychotropnými látkami a so zbraňami.

Menia sa aj ustanovenia týkajúce sa služobného pomeru príslušníkov finančnej správy. Ide napríklad o zavedenie ďalšej možnosti vykonávať dočasnú štátnu službu, o výberové konanie a s tým súvisiace osobitné ustanovenie, ak sa do výberového konania prihlási okrem občana aj príslušník finančnej správy. Zakotvuje sa aj možnosť výkonu štátnej služby na inej adrese, ako je miesto výkonu štátnej služby a zosúlaďuje sa vek dieťaťa so všeobecnou právnou úpravou (11 rokov) pri poskytnutí služobného voľna s nárokom na služobný plat.

Čítajte viac Žijeme z ruky do úst. Odkladať rezervu z platu si dokáže len každý tretí Slovák

Parlament schválil aj pozmeňujúci návrh poslanca za OĽaNO Györgyho Gyimesiho, podľa ktorého prostriedky z plánu obnovy a odolnosti, ktoré sa nepodarí vyčerpať do konca tohto roka, bude možné čerpať aj v nasledujúcich rokoch.

Účtovné dokumenty sa budú ukladať v elektronickej podobe

Všetky účtovné dokumenty sa budú ukladať v elektronickej podobe. Vyplýva to z novely zákona o účtovníctve, ktorú schválil parlament. Ministerstvo financií ňou reaguje na aktuálne trendy v digitalizácii. Podľa rezortu sa tým zjednoduší postup pri ich ukladaní, ale aj odstráni chybovosť pri neautomatizovanom spracovaní účtovných dokumentov. Novela umožní dokumenty skenovať bez nutnosti použiť takzvanú zaručenú konverziu.

Zároveň od budúceho roka sa verejná časť Registra účtovných závierok rozšíri o ďalšie právne formy právnických osôb. Ide najmä o pozemkové spoločenstvá, občianske združenia, spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, či záujmové združenia právnických osôb. Všetky právnické osoby sa tak zaradia do verejnej časti registra. V neverejnej časti registra zostanú len fyzické osoby ako podnikatelia a organizačné zložky zahraničných osôb.

Pozitívne zmeny podľa rezortu financií pocítia aj niektoré občianske združenia a neziskové organizácie, ktoré mali povinnosť vyhotovovať a zverejňovať výročné správy. Kým doteraz nebolo striktne dané, ako by mala výročná správa vyzerať a čo presne by mala obsahovať, po novom budú tieto pravidlá jasné zadefinované.

Čítajte viac Jednoduchší predaj "zakázaných" tovarov či viac e-komunikácie. Kilečko 2 má ušetriť firmám 200 miliónov

Nový zákon o elektronických komunikáciách

zákon o elektronických komunikáciách, ktorý v utorok schválili poslanci parlamentu, od 1. februára 2022 nahradí súčasný zákon z roku 2011. Preberie európsku smernicu, ktorá stanovuje Európsky kódex elektronických komunikácií. Smernica je súčasťou Stratégie pre jednotný digitálny trh v Európe, reaguje na vývoj a zmeny na trhu elektronických komunikácií v dôsledku zavádzania a používania nových technológií, nárastu dopytu po online službách a potreby rozšírenia pripojenia k vysokorýchlos­tnému internetu pre čo najväčší okruh užívateľov.

Zámerom nového zákona je zabezpečiť v čo najväčšej miere prístup k vysokokapacitným sieťam a ich využívanie všetkými občanmi a podnikateľskými subjektmi za primeranú cenu, pri zachovaní možnosti výberu. Ďalej má umožniť účinnú a spravodlivú hospodársku súťaž, ako aj inovácie, efektívne využívanie frekvenčného spektra, uplatňovanie spoločných pravidiel v Európskej únii a predvídateľných regulačných prístupov. Tromi hlavnými cieľmi ostávajú podpora hospodárskej súťaže, rozvoj vnútorného trhu a ochrana záujmov koncových užívateľov.

Parlament zároveň odsúhlasil viaceré pozmeňujúce návrhy koaličných poslancov. Napríklad, horná hranica sankcie pre väčšinu porušení zákona sa zdvojnásobí z 5 na 10 percent z obratu podniku. Účastníci služieb by mali mať ochranu proti narušeniu súkromia nevyžiadanými správami na priamu reklamu. Zbor väzenskej a justičnej stráže bude mať prístup k uchovávaným údajom zákazníkov v informačných systémoch operátorov, bude ich môcť využiť na overovanie údajov osôb, s ktorými komunikujú odsúdené osoby vo výkone väzby.