Reformu dôchodkového systému považuje minister financií Igor Matovič za takú dôležitú, že ňou podmieňuje ďalšie peniaze z rozpočtu pre svojich ministrov. Ako vnímate tento krok?
Ako strážcovia udržateľnosti verejných financií dlhodobo upozorňujeme, že dôchodkový systém treba finančne stabilizovať, pretože je jednou z príčin, prečo sú naše verejné financie vo vysokom riziku dlhodobej udržateľnosti. Inými slovami, občania v súčasnosti nemajú zaručené, že sľubované dôchodky sa o 50 rokov aj naozaj v plnej miere vyplatia. Princípy rozpočtovej zodpovednosti by mali spájať všetky politické strany naprieč ideologickým spektrom, či je to pravica, ľavica, koalícia, alebo opozícia. To nie je agenda, ktorá má stranícke tričko a na prístupe k týmto reformám, k dôchodkovej reforme či k reforme zákona o rozpočtovej zodpovednosti uvidíme, ako to naozaj konkrétne strany a poslanci myslia s budúcnosťou tejto krajiny.
Ministerstvo práce navrhuje naviazať vek odchodu do dôchodku strednou dĺžkou života. Ako to hodnotíte?
Uvažovaná podmienka sa týka hlavne ústavného ukotvenia dôchodkového automatu, ktorý je životne dôležitý práve pre garantovanie výplaty dôchodkov v budúcnosti. Automatické mechanizmy reagujúce na demografické zmeny sú bežnou súčasťou dôchodkových systémov vo vyspelých krajinách. Naviazanie dôchodkového veku na strednú dĺžku života je opatrením, ktoré najviac prispieva k finančnej schopnosti štátu vyplácať sľúbené dôchodky v budúcnosti. Bez ohľadu na nárast, pokles alebo stagnáciu dĺžky života v starobe by tak automat dôchodkového veku stabilizoval priemernú dobu poberania starobného dôchodku medzi rôznymi generáciami a to by prispelo aj k zlepšeniu medzigeneračnej spravodlivosti. Zároveň tým, že ľudia by dlhšie prispievali do systému, samotná výška dôchodkov by vzrástla.
Čítajte viac Prepočítali Krajniakov rodičovský bonus: Dôchodky budú nižšie a najviac pomôžu bohatým (+ presné sumy)
Viete vyčísliť, o akom náraste je reč?
Ilustratívny prepočet pre súčasných stredoškolákov poukazuje na zvýšenie ich budúcich dôchodkov takmer o 30 percent, ak by bol dôchodkový automat zavedený. To znamená, že pomer výšky dôchodkov k čistým mzdám sa zvýši o 12 percent. Diskusia o tomto dôchodkovom automate je často nekorektná. V porovnaní so zvyšovaním veku odchodu do dôchodku pre ženy v rokoch 2004–2024 by išlo len približne o tretinové tempo zvyšovania veku odchodu do dôchodku. Napríklad vek 70 rokov by sa dosiahol nie o päť, desať, ale až o 60 rokov. Zároveň toto opatrenie je sprevádzané možnosťou predčasného dôchodku po odpracovaní 40 rokov. Takže určite splnenie takejto podmienky vítame.
Ktoré opatrenia by rozpočtu pomohli viac a ktoré menej?
V RRZ sme vypracovali podrobné hodnotenie dôchodkovej reformy, ako bola vypracovaná ministerstvom práce. Ako som spomenul, naviazanie dôchodkového veku na strednú dĺžku života je v rámci dôchodkovej reformy opatrením, ktoré najviac prispieva k finančnej schopnosti štátu vyplácať sľúbené dôchodky v budúcnosti. Naopak, okamžitý negatívny vplyv na verejné financie bude mať najmä rodičovský bonus. A práve tento veľký časový nesúlad medzi novými zdrojmi a výdavkami považujeme za negatívum návrhu. V najbližších 15 rokoch tak opatrenia v návrhu zákona prispejú k nárastu deficitu v dôchodkovom systéme a k navýšeniu dlhu. A hrozí riziko, že keďže ide o obyčajný zákon, dôchodkový automat môže časom vypadnúť zo zákona a nové výdavky v ňom ostanú.
Veľa sa diskutuje o reforme dôchodkov, objavujú sa rôzne názory na to, ako to uskutočniť a čo by malo „dobré" nastavenie znamenať. Prečo je podľa vás reforma potrebná?
V roku 2018 sme mali dobre nastavený dôchodkový systém voči očakávanému starnutiu obyvateľstva. Pochválila nás aj organizácia OECD, ktorá združuje najvyspelejšie krajiny sveta. A potom neodbornými opatreniami v roku 2019 a začiatkom roka 2020 sme tomuto systému do budúcnosti zobrali jednu tretinu zdrojov. Po voľbách došlo k miernej náprave, ale stále chýba dôchodkovému systému asi štvrtina zdrojov v porovnaní s pôvodným nastavením z roku 2018. Čiže stále nie je náš systém finančne stabilný vzhľadom na očakávané prudké starnutie obyvateľstva. O 30 rokov by sa Slovensko z pohľadu vekovej štruktúry obyvateľov malo podobať súčasnému Japonsku. A tomu musíme prispôsobiť náš dôchodkový systém, ak chceme, aby mal štát schopnosť sľubované dôchodky vyplácať aj o 50 rokov. Dnes totiž na sto ľudí v produktívnom veku pripadá asi 25 ľudí v poproduktívnom veku, a tento pomer sa bude prudko zhoršovať. V roku 2060 môže na 100 „mladých“ pripadnúť až takmer 60 „starých“ ľudí.
Čítajte viac Odborári v Žiline blokovali dopravu, upozornili na dôchodkovú reformu
Máme v súvislosti s úpravou dôchodkového systému medzinárodné záväzky, napríklad voči EÚ?
Reforma dôchodkového systému je súčasťou nášho záväzku v pláne obnovy.
Čo znamená „udržateľnejší“ dôchodkový systém? Týka sa to len I. piliera alebo všetkých troch?
Udržateľný systém je taký, ktorý vytvorí také deficity, aby ich spoločnosť bola schopná a ochotná prefinancovať. Nutnosť zásadných zmien sa týka aj prvého, aj druhého piliera. O dôvodoch, ktoré vyplývajú zo starnutia, sme už hovorili, ide o dôsledok širšieho spoločenského vývoja, negatívneho (pokles plodnosti) ale aj pozitívneho (predlžovanie strednej dĺžky života). Problémom druhého piliera sú takisto neodborné zásahy v minulosti, kde máme veľa mladých sporiteľov v garantovaných fondoch. Ich výnosnosť, a teda výška budúcich dôchodkov, však výrazne zaostáva za potenciálom. Len doterajšie straty z tohto politického rozhodnutia stáli sporiteľov už miliardy eur v ušlých dôchodkoch.
Rastie nám priemerná dĺžka dožitia, zároveň ale aj priemerný vek populácie. Hovorí sa o úprave dôchodkového veku. Ako to zrealizovať, aby nevznikala diskriminácia medzi generáciami?
Práve naviazanie dôchodkového veku na strednú dĺžku života, respektíve na počet zdravých rokov, zlepší medzigeneračnú spravodlivosť, pretože každá generácia bude poberať rovnako dlho dôchodok.
Je podľa vás výhodnejšie mať dôchodkový strop, fixný počet „odpracovaných“ rokov, alebo vek odchodu do penzie každoročne navyšovať?
Ak má byť priebežný dôchodkový systém udržateľný, mal by automaticky brať do úvahy demografický vývoj. Z tohto pohľadu sa ako najlepšie riešenie javí naviazať vek odchodu do dôchodku na očakávanú dĺžku života v starobe alebo očakávaný počet zdravých rokov. Rovnakým veľmi pozvoľným mechanizmom sa však musí zvyšovať aj podmienka počtu odpracovaných rokov.
Pokiaľ by sa vek odchodu do dôchodku navyšoval, ako zabrániť tomu, aby ľudia odchádzali chorí a prepracovaní? Čo sú „zdravé“ roky odchodu do dôchodku a ako ich možno určiť?
Ak sú ľudia chorí a majú zníženú schopnosť vykonávať prácu, štát poskytuje invalidné dôchodky. Tu sa celý čas bavíme o štandardných dôchodkoch. Dôchodkový automat môže sprevádzať možnosť predčasného dôchodku po odpracovaní 40 rokov. Tam sa nepočíta škola, čiže napríklad robotníci by mohli v súčasnosti odchádzať vo veku 58 rokov. Ale aj tento vek by mal byť takisto naviazaný na demografiu. Netreba sa toho báť.
Diskusia o dôchodkovom automate je totiž často nekorektná. V porovnaní so zvyšovaním veku odchodu do dôchodku pre ženy v rokoch 2004–2024 by išlo len približne o tretinové tempo zvyšovania veku odchodu do dôchodku. Napríklad vek 70 rokov by sa dosiahol nie o päť, desať ale až o 60 rokov. Predpokladám, že o 60 rokov veľa manuálnej práce odstráni robotizácia, kvalita zdravotníctva bude niekde úplne inde a nevieme ani, aký dlhý bude pracovný čas. A previazanosť môže byť na zdravé veky, t.j. dosiahnuť, aby dôchodok bol medzi generáciami rovnako dlhý v počte zdravých rokov.
Čo sa týka výšky samotného dôchodku, bude sa, alebo mal by sa, meniť aj výpočet vyplácanej sumy?
Ak budeme mať dôchodkový automat, tým že ľudia by dlhšie prispievali do systému, samotná výška dôchodkov by vzrástla. Ilustratívny nápočet pre súčasných stredoškolákov tak poukazuje na zvýšenie ich budúcich dôchodkov takmer o 30 %. V takomto scenári by najmä vzhľadom na výrazné zlepšenie finančnej stability dôchodkového systému zrejme nebolo nevyhnutné meniť spôsob výpočtu dôchodku.
Aký je vzťah výšky dôchodkov k priemernému platu a aké sú prognózy do budúcnosti? Bude dôchodca povedzme o 10, 20 rokov dostávať v pomere k priemernej mzde alebo minimálnej toľko, čo dnes?
Porovnávať životnú úroveň pracujúceho a dôchodcu je najlepšie cez pomer čistej mzdy a dôchodku, pretože na rozdiel od väčšiny krajín vyspelého sveta u nás sa dôchodky nezdaňujú. Tento pomer voči priemeru v najvyspelejšom svete naznačuje, že na dôchodky dávame paradoxne o 13 % väčšiu časť koláča, teda zo mzdy. Nízka životná úroveň, ktorú niektorí dôchodcovia pociťujú, je najmä dôsledkom životnej úrovne, a teda výšky platov v ekonomike. Zároveň ak by sa znovu zaviedol dôchodkový automat a ľudia by si dlhšie šetrili na dôchodky, naše dôchodky voči priemeru OECD by mohli byť vyššie aj o 20 % voči platom.
Ako by ste navrhovali riešiť znevýhodnenú pozíciu žien, respektíve rodičov, ktorí sa starajú o deti a o ten čas menej pracujú?
Jedno riešenie, a nie veľmi drahé, na ktoré nás zároveň vyzýva aj ústava, by bolo ženám priznať v čase starostlivosti o deti ich priemerný celoživotný plat. Alternatívne by bolo možné zaviesť zdieľanie dôchodkových nárokov manželov. Ak sa žena stará o dieťa a muž počas toho obdobia pracuje, ich dôchodkové nároky by mohli byť zdieľané. Stále by to neodstránilo však znevýhodnenie pre tie ženy, ktoré sa rozhodnú ostať dlhšie doma a návrat do pôvodnej kariéry bude pre ne takmer nemožný. Ambíciu odmeniť aj samotnú výchovu má potom rodičovský bonus.
Čítajte viac Rast cien prevalcuje dávky aj dôchodky. Krajniak nemá z čoho pridať, Matovič doložiť nechce (+ presné tabuľky)
Keď sa pozrieme na dnešnú generáciu, čo by mal človek v produktívnom veku robiť, aby si zaistil čo najlepší dôchodok? Ako to vie bežný človek ovplyvniť?
V systéme máme stále zásluhovosť, a teda výška budúceho dôchodku je, samozrejme, čiastočne závislá od súčasných príjmov. Ak chce človek staviť práve na túto zásluhovosť, mal by prejsť do druhého piliera a tam šetriť najmä v mladom veku v tzv. indexových akciových fondoch. Obozretní by mali byť najmä tí, ktorí sa dnes odvodom snažia vyhýbať, veľká časť živnostníkov či slobodných povolaní. Tí by si určite mali sporiť na dôchodok aj dobrovoľne.
Ako s dôchodkami súvisí daňovo-odvodové zaťaženie práce? Ako by jeho zvyšovanie ovplyvnilo dôchodkový systém a sporiteľov?
Už dnes máme daňovo-odvodové zaťaženie práce veľmi vysoké. Ak by sme nechceli zaviesť dôchodkový automat a rastúce výdavky na dôchodky financovať výhradne z odvodov, museli by sa odvody určené na dôchodky zvýšiť o polovicu.
Ktoré základné princípy by ste odporúčali zakotviť do dobrého dôchodkového zákona, aby systém dlhodobo fungoval?
Je ich viacero a mali by za cieľ ochrániť schopnosť štátu vyplácať sľúbené dôchodky v budúcnosti. Tie najdôležitejšie sú znovuzavedenie dôchodkového automatu, spravodlivo vypočítané predčasné dôchodky, zvýšenie informačnej povinnosti štátu, ako aj prenastavenie investičných stratégií v druhom pilieri.
Je nejaká krajina v zahraničí, ktorou by sme sa mohli reálne inšpirovať pri nastavovaní systému?
Opatrenia, ktoré sme spomínali, už zaviedli v celom rade krajín. Problém nie je nájsť vhodné opatrenia, ale odhodlanie politikov myslieť za horizont vlastného volebného obdobia a neohrozovať vyplácanie budúcich dôchodkov populistickými opatreniami. Ešte v roku 2018 bol podľa OECD náš dôchodkový systém inšpiratívny aj pre iné krajiny čeliace demografickej kríze. Dnes je odstrašujúcim príkladom prístupu k verejným financiám a zničili sme si ho sami a rýchlo.