Najrýchlejšie rastúcou firmou Európy je podľa rebríčka český distribútor solárnych technológií Raylyst. Česko má v prvej stovke spolu päť spoločností a Maďarsko tri. Výrazné zastúpenie svojich firiem majú v rebríčku aj menšie krajiny, ako napríklad Chorvátsko so siedmimi spoločnosťami či Litva s deviatimi. Slovensko zastupuje iba dodávateľ garáží a záhradných domčekov Gardeon z Turčianskeho Ďura. Spoločnosť poskočila aktuálne na 510. miesto zo 719. priečky v roku 2023.
Situáciu by mohlo podľa zástupcov zamestnávateľov zmeniť najmä zlepšenie podnikateľského prostredia. „Zjednodušenie byrokratických procesov môže podnikateľom uľahčiť založenie a riadenie firiem a zároveň otvoriť cestu pre nové inovatívne podniky. Startupom by sa mala poskytnúť podpora pre vstup na zahraničné trhy vrátane účasti na medzinárodných výstavách a obchodných misiách,“ navrhol generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Andrej Lasz. Hovorkyňa Republikovej únie zamestnávateľov Petra Podhorcová dodala, že Slovensko má dlhodobo rezervy vo vytváraní priaznivého a predvídateľného podnikateľského prostredia ako celku, ale napríklad aj v systémovom rozvoji politiky získavania a rozvoja talentu.
Čítajte viac Z EÚ prichádzajú nové pravidlá o platoch. Ženy si budú vedieť skontrolovať, či zarábajú rovnako ako muži
Analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Martin Vlachynský vidí viacero problémov. „Samotná EÚ výrazne zaostáva najmä za Spojenými štátmi, ale aj Áziou. Takzvaných „jednorožcov“, teda startupov, čo prekročili hodnotu miliardy dolárov, je v EÚ menej ako v Indii. USA sú v tomto v úplne inom vesmíre. Dôvodom je aj to, že kedykoľvek príde nová technológia, prvou snahou EÚ je ju čo najviac zregulovať,“ upozornil analytik s tým, že Slovensko je na tom aj v rámci EÚ podpriemerne.
Samotná finančná podpora začínajúcich firiem však podľa analytika nie je najdôležitejšia. „Úspešný startup nevznikne tak, že podnikateľský nápad obhádžete peniazmi. Skôr to má opačný efekt – európske startupy lovia potom viac eurofondy ako zákazníkov,“ myslí si Vlachynský. Priaznivé podnikateľské prostredie si podľa neho vyžaduje legislatívne aj kultúrne nastavenie krajiny. „Musíte mať prostredie, v ktorom sa ľudia neboja riskovať a púšťať do podnikateľských projektov, a ktoré im to dovolí. To znamená priaznivé daňové podmienky, flexibilný zákonník práce, dobré nastavenie vlastníckych práv, fungujúce kapitálové trhy, ale aj naklonených politikov. Toto sa málo darí v EÚ a ešte menej na Slovensku,“ pripomenul.
V rozvoji inovatívnych nápadov, čo je kľúčová podmienka pre rýchly rast a konkurencieschopnosť startupov, môže podľa Asociácie zamestnávateľských zväzov a zdužení takisto významne pomôcť podpora výskumu a vývoja. „Dôležité je aj vytváranie partnerstiev medzi univerzitami, ich študentmi a výskumnými kapacitami či firmami. Vytvára to silný inovačný potenciál a môže startupom pomôcť expandovať aj na medzinárodný trh a získavať nové príležitosti,“ uviedla hovorkyňa asociácie Miriam Filová. Prepájanie univerzitného výskumu s praktickými potrebami súkromného sektora však na Slovensku podľa nej ostáva prevažne nevyužitou príležitosťou.
Slovensko už má prijatú Národnú stratégiu výskumu, vývoja a inovácií do roku 2030, ktorej súčasťou je aj akčný plán s 91 konkrétnymi opatreniami. Výskumná a inovačná autorita (VAIA) pripomenula, že sa podarilo presadiť v štátnom rozpočte financie na zvýšenie inovačnej schopnosti slovenskej ekonomiky. V tomto roku je to 57 miliónov eur a v budúcom už by to malo byť 190 miliónov eur. Pomôcť by podľa VAIA mala napríklad aj zmena zdaňovania získaných podielov na vlastníctve firmy, ktoré sa posúva až na čas ich predaja, ale aj zrýchlenie zápisu do obchodného registra či chystaná reforma superodpočtu na výskum a vývoj.