Už je to nad slnko jasné: Loď slovenských poľnohospodárov sa potápa rovnako ako lode nemeckých či francúzskych farmárov. Či z východu alebo západu EÚ – všetci sú na jednej lodi, nezvládajú požiadavky Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Pravda, s množstvom špecifík typických pre postkomunistickú krajinu. Preto vo štvrtok prostestovali slovenskí poľnohospodári za seba i za ostatných kolegov z nových členských krajín.
Hnev farmárov bol namierený nie proti Európskej únii, ale byrokratickým a prehnaným zeleným požiadavkám Európskej komisie ako aj nezmyslom v slovenskom Strategickom pláne. Na jeho konci sú zatiaľ len čosi zo 40 percent vyplatené dotácie, bez ktorých sa ekonomiky fariem bez rozdielu veľkosti dostali do úzkych. To hneď v úvode vystúpenia pred budovou Európskej komisie na Palisádach povedal Emil Macho, predseda najväčšej samosprávnej organizácie poľnohospodárov – Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK).
Čítajte viac Nahnevaný farmár z protestov opisuje, aký vidí rozdiel medzi komunizmom a Bruselom
K SPPK sa pridala aj Agrárna komora Slovenska zastupujúca hospodárov z celého južného pásu Slovenska. Dovedna tieto dve najväčšie roľnícke samosprávy dodávajú na trh viac ako 80 percent poľnohospodárskej produkcie. Občas vyčítajú SPPK, že združuje najmä veľké poľnohospodárske podniky – teda podielnické družstvá, z nich vzniknuté akciové spoločnosti či eseročky. Sú realitou a dôsledkom kolektivistickej minulosti Slovenska, ako aj nedávnej majetkovej transformácie.
Členmi SPPK sú však aj samostatne hospodáriaci roľníci. Niektorí založili úspešné rodinné firmy, ako napríklad Robert Kovács z Hronoviec, ktorý zamestnáva 25 ľudí. Veľké podniky, či sa to niekomu páči, alebo nie, sú kľúčoví zamestnávatelia slovenského vidieka. Ak v poľnohospodárstve pracovalo v roku 2022 podľa Zelenej správy rezortu pôdohospodárstva 47-tisíc ľudí, väčšina z nich pracuje v družstvách, mnohí sú ich spolumajiteľmi. Včera teda protestovali tí, ktorí obrábajú slovenskú pôdu. Kapitáni aj ich mužstvá.
Nechajte nás žiť a hospodáriť
Rýchlo späť na Palisády a pred parlament. Ingrid Ludvikovej zo Zastúpenia Europskej komisie na Slovensku odovzdali slovenskí poľnohospodári memorandum, aké dostali jej kolegovia aj v ostatných hlavných mestách krajín Vyšehradskej štvorky. Svoje požiadavky označili protestujúci za návrat do reality, akýsi posledný budíček pre tvorcov súčasnej agrárnej politiky EÚ, ktorá vyhnala do ulíc celú farmársku Európu.
„Je nevyhnutné nové vymedzenie Spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie s cieľom zabezpečiť potravinovú bezpečnosť pri ekonomickej životaschopnosti poľnohospodárov,“ tak znie ústredná požiadavka stredo- a východoeurópskych, a teda aj slovenských poľnohospodárov. Akcent kladie na potravinovú bezpečnosť a ekonomickú sebestačnosť fariem.
Slovenská potravinová bezpečnosť je založená už z dvoch tretín na dovozoch, presnejšie na dovozoch prebytkov zo západnej Európy. Lenže, čuduj sa svete, krvácajú aj francúzske farmy, tie ničí napríklad lacný juhoamerický dovoz od hovädzieho mäsa až po – kto by to povedal? – ovocie. Krajiny EÚ si pritom nebezpečne konkurujú jedna druhej. Francúzov dostáva na šikmú plochu aj španielska poľnohospodárska produkcia.
A čo už také Slovensko, ktoré dováža až zo Španielska bravčové mäso. Aby toho nebolo málo, po vypuknutí vojny na Ukrajine vstúpila na trh lacná ukrajinská pšenica. Tradičný taliansky trh pre slovenskú tvrdú pšenicu obsadili lacnejší Ukrajinci. Poľnohospodárska Európa je v zovretí protichodných obchodných politík, ktorej nevedia čeliť tí, čo chlieb, mlieko, mäso, ovocie a zeleninu dorábajú.
„Sme v koncoch,“ znelo včera na 37 miestach Slovenska, kam vyrazilo na 2 200 traktoroch vyše 4 000 poľnohospodárov. Žiadali predovšetkým urýchlené vyplatenie podpôr tzv. priamych platieb a ich dorovnanie na úroveň svojich západoeurópskych konkurentov. Lebo hoci sú na jednej lodi, všetci sú si navzájom súpermi.
Bez dotácií to nejde
Peniaze sú krvou akéhokoľvek podnikania, ani na pôde to bez nich nejde. V Európskej únii vyplácajú podpory farmárom prakticky od jej zrodu. Jednou ranou zabili dve muchy. Dotáciami zlacnili výrobu a tým aj ceny potravín a súčasne nimi udržali ľudí na pôde. Obdobný model praktizovalo aj komunistické Česko-Slovensko. V snahe zlacniť potraviny dokonca komunistický štát zaviedol zápornú daň na niektoré druhy potravín – mlieko aj mäso, čím dosiahol povestné dvoj-, trojkorunové mlieko alebo hovädzie zadné po 45 korún za kilogram.
Bez dotácií, tak sa to historicky vyvinulo, je ekonomika podnikov, ale aj politika lacných potravín neudržateľná. V máji to bude dvadsať rokov od vstupu Slovenska do EÚ. Poľnohospodárska platobná agentúra, cez ktorú tečie absolútna väčšina podpôr do poľnohospodárstva pochádzajúcich z EÚ, po prvý raz nevyplatila dotácie. Nevyplatené podpory sa stali katalyzátorom spontánneho hnevu poľnohospodárov, ktorý ich vyhnal do ulíc. Na dotácie sú totiž naviazané splátky úverov, lízingov, platby dodávateľom osív a hnojív. Sú podniky, kde nemajú na naftu a je tu marec, keď treba založiť novú úrodu. Za čo, keď neprišli peniaze?
Emil Macho zhrnul, že presne pred rokom upozorňovali rezort aj Pôdohospodársku platobnú agentúru, že systém sa v dôsledku nových byrokratických a ekologických požiadaviek stupňujúcich kontrolu poľnohospodárskych podnikov môže zrútiť.
Vlani v auguste sa s veľkým oneskorením podarilo konečne sformulovať národný program, keď sa pristúpilo k jeho realizácii, systém začal vykazovať neuveriteľné množstvo chýb. Farmárov, hospodárenie ktorých kontrolovali satelitmi, privádzali do šialenstva snímky. Zábery z vesmíru ukazovali, že na poli pestujú sóju, hoci na zobrazovanej parcele rástla cukrová repa. Keby šlo o jeden – dva omyly, možno by sa to dalo označiť za zlyhanie supermodernej technológie označenej skratkou AMS. Lenže šlo o masový jav a tak, aby poľnohospodári vyvrátili opak, vyrazili do polí s fotoaparátmi. Museli dokázať, čo na poli naozaj rastie.
Postrach menom Zelená dohoda
Novým postrachom poľnohospodárov sa stal Green Deal, – Zelená dohoda, ktorá si vytýčila ambiciózny cieľ, používať pri pestovaní všetkých plodín od obilia po ovocie a zeleninu menej priemyselných hnojív a chemických ochranných prostriedkov. Stala sa z toho mantra, bolo to vidieť aj v médiách, kde sa okrem Európskeho parlamentu a Európskej komisie rozpútal zápas stúpencov čo najrýchlejšieho prechodu s „realistami“, ktorí upozorňovali, že sa to zle skončí.
Jedným z dôsledkov ekologizácie poľnohospodárskej výroby bolo úhorovanie, rozdelenie veľkých lánov minimálne na 50-hektárové polia tzv. biopásmi. Nesmelo sa tam nič pestovať, pôda si mala oddýchnuť, v tzv. prirodzenom úkryte mala nájsť útočisko drobná poľná zver, vtáctvo a vzniknúť bohatá prirodzená paša aj pre včely. Dopadlo to ako v päťdesiatych rokoch, keď nadšení budovatelia svetlých zajtrajškov boli presvedčení, že rozkážu vetru a dažďu.
V biopásoch narástla dvojmetrová burina, medzi ňou ľuľok, ambrózia, takmer nezničiteľné druhy, zaplienili okolité chotáre a záhrady, pretože do polí sa nemohlo celé týždne vstúpiť. Rozmnožili sa tam hraboše, ktoré zničili úrodu poľnohospodárom od Trnavskej tabule až po nivu Hrona. Potrebujeme ozeleniť, ale s rozumom. Farmár Robert Kovács spomenul, že jedným z opatrení, ktoré si zelená lobby na Slovensku vymyslela, bolo, aby poľnohospodári nechali po žatve zem odpočívať do februára nasledujúceho roku. Potom im to po dlhom vysvetľovaní láskovo zmenili a umožnili vstúpiť na pole v novembri.
Historky, ktoré vlani zažili pri hospodárení na pôde, boli do smiechu aj do plaču. V konečnom dôsledku však pri laxnom výkone Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA), ktorý v rozhovore pre Pravdu opísal farmár Robert Kovács, vyústili do nevyplatenia priamych platieb. Aby sme boli presní, na účtoch mali minulý pondelok poľnohospodárske podniky zhruba 160 miliónov eur. Tento týždeň mala PPA začať s vyplácaním 118 miliónov eur. Sú však viazané na spomínané kontroly. V kontrole je 250-tisíc hektárov pôdy, ale kontroly znamenajú ohrozenie výplat aj pre susedné poľnohopodárske podniky.
„Zjednodušte výplatu platieb, dajte do poriadku systém AMS, znížte počet kontrol, lebo nedožijeme konca roka,“ do tejto skratky by sa dali zhrnúť názory, ktoré včera tlmočili novinárom protestujúci poľnohospodári a ktoré boli obsiahnuté v memorande Návrat do reality.
Dve podoby jednej Európy
Reality v Európskej únii sú, pravda, dve. Jedna západoeurópska a druhá v nových členských krajinách. Každá z nich má svoje osobitosti. Poľsko bolo až do konca minulého roka označované za východoeurópskeho poľského tigra. Poliaci zaplavili Európu svojimi jablkami, hydinou, s čím má Slovensko svoju skúsenosť. Kým u nás prebiehala transformácia družstiev, ktorá sa zvrtla na to, kto majetkovo ovládne podniky, Poliaci nelenili a posilňovali svoje malé rodinné farmy. Okrem európskych podpôr dostali rad výhod na sociálnych odvodoch, povzbudili agroturistiku. A tiež zamestnali tisíce Ukrajincov ešte pred vypuknutím vojny. No potom sa začala valiť cez všetkých susedov z Ukrajiny do Európy tamojšia pšenica, kukurica, múka. Tento týždeň Poliaci už vysypali obilie nielen z kamiónov, ale aj zo železničných vagónov.
Poľský tiger dostal labou od ukrajinského obilného leva, ktorý z takmer 40 miliónov hektárov černozeme dorába najlacnejšie obilie v Európe. Náhle spozorneli aj Francúzi. Doteraz sú najväčšími poberateľmi agrodotácií tamojší farmári. Európski politici sľubujú Ukrajine zelenú, rýchly vstup do EÚ. A toho sa boja aj slovenskí poľnohospodári, už prišli o lukratívne obilné trhy od Rakúska cez Nemecko až po Taliansko, ba aj Poľsko. Všade je odrazu strach z Ukrajiny, pretože nie sú si istí, či dodržiavajú európske štandardy pri pestovaní rastlín a chove zvierat.
To sú dôvody, ktoré vyústili v memorande do požiadavky upraviť dohodu o bezcolnom obchode medzi EÚ a Ukrajinou. Návrh znie opäť zaviesť clo a výťažok z neho použiť buď na posilnenie financií Spoločnej poľnohospodárskej politiky, alebo ho dať na humanitárnu a vojnovú pomoc pre Ukrajinu. Kto za všetko, čo sa dlho zbieralo a až vyvrelo do mohutných protestov, môže? Je to maslo Bruselu alebo Bratislavy? Machova odpoveď znela, že je to fifty-fifty, teda, že za polovicu problémov si môžeme my sami a za druhú Brusel, ktorý nebral do úvahy podmienky – ekonomické, ekologické či sociálne, v akých sa hospodári na Slovensku.
S politickým podtónom či bez neho?
Mal protest politický podtón, ktorý v ňom uvidela slovenská opozícia a ktorý pripomenula napríklad KDH? Macho sa ohradil, že je to protest apolitický, že ich nemajú čo spájať s účasťou ministra pôdohospodárstva Richarda Takáča (Smer) na vystúpení protestujúcich poľnohospodárov v Nových Zámkoch. „Nemal pozvánku na protest, ale zakázať mu účasť nemôžeme. Kto chce za tým vidieť politiku, uvidí ju, je to skrátka uhol pohľadu,“ vysvetlil Macho.
Minister pôdohospodárstva Richard Takáč vo štvrtok v Nových Zámkoch povedal, že „podporuje požiadavky poľnohospodárov, aby sme zvýšili potravinovú sebestačnosť, aby bolo viac domácich potravín v obchodných reťazcoch, aj, aby robili poľnohospodári to, čo majú robiť, a nie aby sedeli za úradníckym stolom.“. Zároveň potvrdil, že situácia s vyplácaním priamych platieb sa pohne vpred čo najskôr.
Pridajme stanovisko slovenského premiéra Roberta Fica. Ten povedal, že treba pokračovať v zákaze dovozu niektorých poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny. „Momentálne je to 14 produktov. Med, pšenica, jačmeň, kukurica, pšeničná múka, slad, sójové bôby, repka olejná, slnečnica, cukor, otruby a niektoré ďalšie . Zákaz budeme predlžovať podľa slovenských potrieb,“ ozrejmil . Dodal, že má pochopenie pre potreby Ukrajiny, ale „na prvom mieste musí byť pre slovenskú vládu slovenský poľnohospodár a slovenský občan".
Keď Ingrid Ludviková, zástupkyňa Zastúpenia EK na Slovensku, prebrala memorandum protestujúcich poľnohospodárov, uviedla, že Európska komisia intenzívne komunikuje s európskymi poľnohospodármi vo všetkých členských krajinách. „Od januára prebieha dlhodobý strategický dialóg, aby sme vyhoveli požiadavkám poľnohospodárov. Nejaké krátkodobé opatrenia už sú a čo sa týka dlhodobých, takých, ktoré by uľahčovali administratívne postupy, tie sa chystajú v najbližšej budúcnosti.“ Nakoniec vo štvrtok podvečer eurokomisia predstavila konkrétne opatrenia.
Brusel roľníkom pomôže
Európska komisia pozorne počúva poľnohospodárov a v reakcii na vzájomný dialóg prijíma viaceré opatrenia. Možnosťou krátkodobých riešení sa Komisia zaoberá už v rámci existujúcich pravidiel. Na stole je viacero návrhov: Ako posilnenie ochrany citlivých poľnohospodárskych výrobkov EÚ v rámci návrhu na obnovenie dočasného pozastavenia dovozných ciel a kvót na ukrajinský vývoz do EÚ. Riešenie príjmov poľnohospodárov tým, že sa im umožní na rok 2024 využívať výnimky z pravidiel spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktoré im ukladajú povinnosť zachovať určité oblasti neproduktívne.
Predsedníčka Komisie Ursula von der Leynová sa tiež zaviazala, že pred zasadnutím Rady pre poľnohospodárstvo a rybárstvo 26. februára 2024 predloží prvé návrhy na zníženie administratívnej záťaže poľnohospodárov. „Zároveň v rámci vytvoreného strategického dialógu o budúcnosti poľnohospodárstva EÚ hľadáme spoločné riešenia, ako dosiahnuť nový konsenzus na riešenie zložitejších a dlhodobejších otázok. Do tohto strategického dialógu sú zapojení zástupcovia poľnohospodárov, mladí farmári, ale aj spracovatelia potravín, zástupcovia neziskového sektora a predstavitelia rôznych zainteresovaných subjektov z celého sektora,“ informovala Ingrid Ludviková zo Zastúpenia EK v Bratislave.
Zdroj: Európska komisia