Hovorí, že pri uplatňovaní požiadaviek Strategického plánu, ktoré si minulá reprezentácia agentúry aj rezortu dodatočne navymýšľali, došlo k zlyhaniu na celej čiare. Kovács sa obáva, že ani pri heroickom úsilí sa nepodarí vyplatiť dotácie skôr ako v máji, možno až v júni.
Máte „depku“ z toho, čo prežívate?
Naozaj sa ma začína zmocňovať, a to som všeličo preskákal. Pred tridsiatimi rokmi som si v rámci reštitúcie uplatnil nárok na pôdu a majetok môjho starého otca. Počas kolektivizácie mu skonfiškovali celý majetok a mal doživotný zákaz pobytu v Hronovciach. Dnes hospodárim na 1 600 hektároch spolu s manželkou, so synom a s nevestou. Dovedna nás je so zamestnancami 25. Spoločným úsilím sme vybudovali moderné hospodárstvo, ale mierime do bezvýchodiskovej situácie. Denne sa pýtam, aký zmysel mala všetka práca, kam vlastne vedú rozhodnutia Bruselu.
Kam vedú?
Dláždia cestu k totálnemu zruinovaniu úspešného podniku. Toľko nezmyslov, ktorým čelím s ostatnými poľnohospodármi, som ešte nezažil. Môj dedo mal v päťdesiatych rokoch tzv. kontingenčnú knižku, kde mu štát predpísal, čo má pestovať. A čo teraz robí Brusel? Musíš 4 percentá pôdy úhorovať, inde urobiť zasa biopásy, predpisuje, kedy mám orať po žatve. Rozum sa mi z toho zastavuje. Viete, v čom je rozdiel medzi komunistami a Bruselom? Komunisti mali záujem, aby sa pestovalo a produkovalo jedlo pre ľudí tejto krajiny, ale títo tuším chcú, aby sme nič nedorábali. To je Absurdistan.
Čo vám prekáža na Spoločnej poľnohospodárskej politike?
Na rovinu? Dvojtvárnosť! V prvom rade nerovnaké dotácie a štátne pomoci. Sú iné v starých a iné v nových členských krajinách. Zoberme si Slovensko a Nemecko, rozdiel v podporách na hektár medzi slovenským a nemeckým farmárom je vyše 150 eur. Oni dnes dostanú 330 eur na hektár a my nejakých 160 eur. Okrem toho nemeckí farmári dostávajú takmer rovnakú štátnu pomoc z národných zdrojov, teda takú, ako im natečie na účty z európskych zdrojov z Bruselu. Takisto je to vo Francúzsku. Toto je stará bolesť. Po vstupe do EÚ nám sľúbili, že sa do siedmich rokov vyrovnáme v podporách. Niektorí teraz hovoria, že nám to nesľúbili, ale je to klamstvo, dobre si to pamätám, verejne sa to deklarovalo.
Kam to priviedlo slovenské poľnohospodárstvo?
Ako celok na psí tridsiatok. Výsledkom zápasu o prežitie je úplne zdevastovaná živočíšna výroba. Chovali sme 2,5 milióna ošípaných, zostalo ich 350-tisíc. Vyústilo to do dlhodobo sa vlečúceho problému. Obilie a kukuricu, ktoré dopestujeme, vyvážame, lebo ho nemá kto zožrať. Na ľudskú výživu stačí 600-tisíc ton, tri štvrtiny zrnovín išli na kŕmenie zvierat a mali sme vlastné bravčové. Celý vstup do EÚ bol zle nastavený.
V čom najmä?
Urobili to tak, aby západná Európa produkovala, exportovala. U nás sa tlmila výroba. Iste, poslali nám peniaze na diaľnice, naša chyba, že ich nemáme dobudované. Teraz po autostrádach k Sencu, Seredi a Ilave tisíc kamiónov denne sem dováža potraviny z EÚ do skladov nadnárodných obchodných reťazcov. Môžeme sa opýtať, čo sme urobili, aby to bolo inak. Ale toto je slovenská realita. Zostali nám tu len automobilky a montážne dielne. Ako sa menili ministri pôdohospodárstva v jednotlivých vládach, ale aj eurokomisári v Bruseli, menili sa aj Spoločná poľnohospodárska politika a jej aplikácia na Slovensku. Aktuálny Strategický plán, ktorý sa pripravil na nové sedemročné obdobie, priniesol neznesiteľné a nezvládnuteľné podmienky hospodárenia na pôde.
Ktoré najmä?
Veľké polia sme museli vlani rozdeliť na 50-hektárové tzv. biopásmi o šírke 12 metrov. To by ešte nebola katastrofa, keby sme biopás mohli normálne ošetrovať. Lenže my sme doň nesmeli vstúpiť, použiť žiadnu chémiu. Pred očami vám rástla burina a nesmeli ste nič celé mesiace urobiť. Dopestovali sme si karanténne a alergénne buriny, v biopásoch sa rozmnožili hraboše a na okolité polia sa rozleteli semená burín, na likvidáciu ktorých budeme musieť použiť ešte viac chémie. Toto všetko sa dialo a deje pod rúškom ekológie či ochrany životného prostredia.
Vyzerá to akoby biopásy boli príčinou všetkého zla.
Ale kdeže, boli len pomyselnou čerešničkou na torte. Tých je však oveľa viac. Nasadili na nás kozmickú techniku a z družíc pozorujú, či hospodárime, ako máme. Na Slovensku sme boli samozrejme ambicióznejší ako v Bruseli. Naši úradníci chceli vedieť, čo za plodiny tam pestujeme. Som člen Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory a oponovali sme, bol som pri tom, prečo to ideme robiť, keď to inde nerobia. Napriek tomu to rezort pretlačil. Výsledkom boli hlúposti. Snímky ukázali, že na poli mi rastie sója, hoci tam bola cukrová repa, namiesto kukurice zasa slnečnicu. Na tieto zámeny doplatili všetci satelitmi kontrolovaní farmári.
Ako to robia v Česku a Rakúsku?
Česi a Rakúšania rozoznávajú satelitmi iba to, či je pozemok obsiaty. Keď sme systém rozpoznávania plodín známy ako AMS odmietali, vtedajší generálny riaditeľ Pôdohospodárskej platobnej agentúry Jozef Kiss hovoril, že to je len skúšobné, nerobte paniku. O dva týždne bolo všetko inak. Z polí, kde rástlo niečo iné, ako ukazovali družicové snímky, sme museli posielať fotografie. To by nevymysleli ani v Kocúrkove.
Ako sa mohlo také niečo stať? Prečo systém nefungoval?
To môžeme iba hádať. Chceli zrejme zistiť, či si poľnohospodári neuplatňujú nárok na letiská, ako v už legendárnej historke o jednej farmárke z východu Slovenska. U nás sa všetko preženie. Exgenerálny riaditeľ PPA Kiss tvrdil, že všetko bude do novembra 2023 v poriadku, všetko bude vyplatené. Oponovali sme, že to nedokážu vyhodnotiť. Mali na to vycvičených len niekoľko ľudí. Na PPA je totálna dezorganizácia. Všetko robia len z Bratislavy a ľudia, čo sedia v pobočkách na okresoch, sa škrabú za ušami. Nemôžu za to, ale nikto im nedáva robotu a úlohy.
Dávame do pozornosti Boli ste svedkom zaujímavej udalosti? Pošlite nám video cez novú aplikáciu mREPORTÉR
Čo sa dialo potom, keď sa priblížil koniec roka?
Koncom novembra začalo vyskakovať v systéme PPA obrovské množstvo chýb. Kiss nám hovoril, že všetko zvládajú, nemajú problém. Odrazu vyskočil kopec chýb a tí, čo sme v diaľkovom prieskume, ale aj ostatní, čo v ňom nie sú, sme nedostali žiadne dotácie. Ani tie mizerné zálohy. Stalo sa to po prvý raz od roku 2004, že do decembra nevyplatili rozhodujúcu časť podpôr. Nikoho poriadne neinformovali, čo sa stalo. Keď sme sa na pobočkách PPA pýtali, čo sa deje, odpovedali: my nič nevieme, to Bratislava.
Predo dvermi jej jar. Treba siať. Ako z kola von?
Obávam sa, že tento rok budú dotácie vyplatené v máji alebo v júni. V Levickom okrese sme nedostali dotácie na 70 percent plôch. PPA síce vykazuje, že zo 17-tisíc žiadateľov to spadlo na 14-tisíc, lebo zhruba tritisíc tzv. fonkárov, ktorí brávali dotácie na občiansky preukaz, nevedelo predložiť náležité doklady. Dohromady nič nerobili, no ako administratívny tlak na získanie dotácií rástol, fonkári to vzdali. Lenže rozhodujúce pre zostávajúcu skupinu poľnohospodárov je, na akú výmeru sa dotácie a v akom veľkom objeme nevyplatili A je toho veru veľa.
PPA informovala že, z 360 miliónov eur bolo pred necelými dvoma týždňami na účtoch poľnohospodárov zhruba 160 miliónov. V pondelok oznámili, že začnú vyplácať ďalších 118 miliónov eur.
Ale nebude ich jednoduché vyplatiť. PPA musí urobiť kontroly. A nezmyselné podmienky, čo nám vlani dali, všetko riadne zamotali. Myslím si, že to nebude ani na budúci rok jednoduché. Minister Richard Takáč súri veci, ako môže, ale tu treba zmeniť pravidlá, zjednodušiť administrovanie. To je na zbláznenie, zahlcujeme ich materiálmi – od stoviek nájomných zmlúv po fotografie z polí -, ktoré oberajú o čas nás aj PPA. A do tohto všetkého sa nám otvorili ukrajinské pekelné brány.
Ste už v predpeklí či v pekle?
Stalo sa to, čo sa nemalo stať. Ukrajinské dovozy rozvracajú slovenský agropotravinársky trh. Nešli na tradičné severoafrické trhy, ale skončili v Európe, vytlačili nás z našich exportných odbytísk. Na Slovensko sa valí nielen obilie, ale aj múka, cukor, vajcia, hydina, med, všetko. Exminister pôdohospodárstva prof. Jozef Bíreš a teraz Richard Takáč nás vypočuli a zakázali dovoz obilia, ale je to v rozpore s predpismi EÚ. Dovozová politika je v gescii Bruselu a ten môže konať proti vláde, ktorá zákazom dovozov pre svojich poľnohospodárov urobila naozaj dobre.
Zdá sa vám, že v Bruseli nechápu, čo sa u nás deje?
Stále čosi hovoria o monitoringu. Vraj keď to dlhodobo ohrozí trh, potom možno urobia nejaké opatrenia. Nám to už dávno ohrozilo trh, cena pšenice klesla z lanských 330 eur za tonu na 150 eur a na východe Slovenska ide kŕmna pšenica už len po 120 eur za tonu. To je ťažká strata a ak do toho ešte neprídu dotácie, no tak ste v kolapse.
Ako sa usilujete udržať nad vodou?
Hrozivý vývoj ma donútil intenzívne predávať všetko, čo som dopestoval a mal na sklade, aby som si zabezpečil peniaze na normálny chod podniku. Ale aj to ide veľmi ťažko. Tvrdú pšenicu, ako ostatní, predávam väčšinou do Talianska. Septembrový kontrakt mi odoberali až do decembra, pretože taliansky trh zavalili svojou durumkou – tvrdou pšenicou Ukrajinci. Mám nesplatené záväzky a musel som požiadať banku o predĺženie termínov splatnosti. Vyšli mi v ústrety, lebo dlhodobo som dobrý klient, ale to je len dočasu.
Koľko prerobíte na dlhšom splácaní úverov?
Pravdaže, prerobím. Platím dvojnásobne vyššie úroky. Mal som úroky na úrovni 2,5 až 3 percentá, dnes je to 6,5 až 7 percent. Banky krochkajú, dobrým klientom povedia, nevadí, sme trpezliví, ale prúdom im tečú naše peniaze. A to nehovorím o tom, ako sú bez dotácií pritlačení k múru tzv. esháerkári, samostatne hospodáriaci roľníci (SHR). Tí z nich, ktorí nedostali dotácie, vykážu stratu a na rok 2024 nebudú mať nárok na žiadnu štátnu pomoc, lebo ich vyhodnotia ako podnik v ťažkostiach.
Prečo?
Dotácie robia ekonomiku, malým aj veľkým. Keď SHR ráta, že na konci roka cez priame platby dostane 10-, 20– či 30-tisíc eur a neprídu mu, je v slepej uličke. SHR vedie jednoduché účtovníctvo. Ja ako právnická osoba si cez podvojné účtovníctvo viem uplatniť tzv. dohadnú položku a uviesť výsledok vrátane očakávanej dotácie. Mimochodom, doteraz ju nevypočítali, vždy to bolo v novembri uvedené vo vestníku ministerstva pôdohospodárstva, doteraz to nie je, nevedia ani zrátať, koľko bude konečná suma.
Vráťme sa k podstate veci. Kam sa rútia esháerkári?
Ak SHR dostal na konci roka dotáciu a bol to dobrý normálny hospodár, mal vďaka nej plusový hospodársky výsledok. Teraz, keď nedostal dotáciu, bude v mínuse, lebo v jednoduchom účtovníctve musí povinne uviesť, dostaneš peniaze, dáš ich do príjmu. Nemôže to urobiť cez dohadnú položku ako v podvojnom účtovníctve, kde sa to uvedie ako očakávané peniaze pre budúci rok. V s.r.o., družstvách, a akciovkách to ide.
Pomkne protest, aký Slovensko ešte nezažilo, k činu PPA a aká bude reakcia Bruselu?
Obávam sa, že v PPA napriek enormnému úsiliu veci zlepšiť dokážu len postupne rozmotať všetko, čo sa zbytočne skomplikovalo. Navrhovali sme predchádzajúcim vedeniam vyplatiť aspoň zálohy. Odpoveď kompetentného na porade s poľnohospodármi bola, že to nepodpíše, lebo sa nedá zatvoriť. Ako keby sme chceli nejakú podvodnú výplatu. Isteže, nové vedenie teraz tlačí a bude tlačiť ľudí k maximálnym výkonom, ale sú to iba ľudia, majú len určitú fyzickú aj psychickú kapacitu. Sú tam obyčajné ľudské limity. Nazdávam sa, že pre PPA je teraz dôležité, aby nemuseli robiť kontroly v takom rozsahu a množstve, ktoré plynú aj z navymýšľaných hlúpostí. Treba skrátka zjednodušiť modifikáciu Strategického plánu, to je kľúčové.
A ako zareaguje Brusel?
Uvidíme. Predovšetkým je dôležité, že aj my slovenskí poľnohospodári dávame signál: Sme absolútne nespokojní a naozaj v zúfalej situácii ako inde v Európe. V Poľsku sa začal neobmedzený štrajk a nás bieda drví rovnako ako Poliakov. Preto sme povstali. Nech vedia, že aj my sme tu, že musia s nami rátať. Realisticky vzaté, najviac nám pomohli masívne protesty, ktoré začali Nemci, Francúzi a pridali sa k nim Belgičania, Španieli či Taliani. S Bruselom totiž zakýva predovšetkým to, čo trápi západoeurópskych farmárov. Som Európan, vstupoval som do EÚ s nádejou, ale je mi ľúto, stredo- a východeurópski poľnohospodári akoby Brusel nezaujímali. Doteraz to bolo tak, nech si štekajú, karavána ide ďalej. Ak je tu jeden trh, ak sa hovorí o nejakej solidarite, potom chceme rovnaké pravidlá a postoj ku všetkým.